PROFIL MOTORKY

Honda VFR 800 (2005)

Neaktivní Profil uživatele

Vlastník macimir
Vloženo 4.10.2017
Aktualizováno 9.7.2019
Zobrazeno 2019x
HODNOCENÍ PROFILU OD 5 UŽIVATELŮ
  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 10

Popis motorky


štvorvalec do V s VTECom...to proste musí byť dobré. Plus dizajn a farba ktoré oku lahodia a technika na vysokej úrovni dokopy musia proste stvoriť takmer dokonalú motorku (píšem takmer, lebo by bola určite vrtkejšia keby trochu schudla a chýba mi ABS)

Více fotografii

Vybíráno z těchto modelů (a proč jsem nekoupil):
BMW F 800 ST: dvojvalec, zvláštny dizajn

První dojmy - potiace sa dlane, búšiace srdce a motýle v bruchu...také boli prvé dojmy. A vlastne tieto pocity zažívam doteraz vždy keď sa na ňu pozriem. Trochu expresívne by som povedal že toto bola láska na prvý pohľad

Motorku bych doporučil pro - no asi niekomu kto nemá v hlave nasrané (neviem to vyjadriť krajšie)...ono pokiaľ sa s ňou jazdí v kľude tak je to dobrá a poslušná motorka,ktorú zvládne v pohode aj začiatočník. Ale ak človek nemá cit v pravej ruke tak sa môže stať pomerne ľahko že má zrazu plné ruky práce a potom si doma musí trenky preprať.

Doplňky na motorce - kufor Coocase Astra S48 so všetkými príplatkami, vyhrievané rukoväte, padáky od Rutana, držiak na mobil s integrovanou USB nabíjačkou, zákazkový lak podľa vzoru ročníku 2009

Recenze

V auguste 2015 som si spravil vodičák na veľkú motorku a ako svoju prvý stroj som si zadovážil maxiskúter Honda Silverwing 600. Dva valce, výkon okolo 50 koní, CBS pohodlné vozenie a množstvo úložného priestoru dávali celkom dobrý predpoklad na zoznámenie sa so svetom veľkých kolies. Malé kolieska so mňa ale išli vytriasť dušu a tak nejak prirodzene prišla túžba osedlať naozajstnú motorku.
Úlohu "tej prvej" na seba prevzala Honda CBF600S model s ABS. Spravil som si ňou radosť na tridsiate narodeniny a táto motorka ma doviedla do sveta dvoch kolies a spôsobila niečo ako závislosť. Počas roka som do nej nalial nemálo peňazí a energie aby vyzerala a jazdila podľa mojich predstáv a ku koncu leta sme sa dostali do štádia maximálnej spokojnosti. Približne v tej dobe začala so mnou jazdiť aj ľadvinka a to sme už pomaly ale isto nachádzali limity CBFky...je to univerzálna motorka s ktorou sa dá dennodenne dochádzať do práce, na záhradu alebo len tak na nákup a následne ju ísť prevetrať na nejaký horský prechod, ale diaľnica (nedajbože vo dvoch) už nebola tak úplne jej revír a nakoľko ma začalo baviť jazdiť aj ďalej ako len "okolo komína" a celodenné výlety s nájazdom okolo 400 - 500 kilometrov už neboli ničím výnimočným. To už sa ale nedalo nazvať moc pohodlným zvezením. Vtedy ma začala nahlodávať myšlienka na výmenu CBFky za niečo "cestovateľskejšie". Logicky sa natískalo nejaké cenduro, ale to som zavrhol hneď v začiatkoch, nakoľko sa mi tento typ motoriek absolútne nepáči. Snáď sa majitelia cestných endúr nenahnevajú...plne uznávam všetky plusy tohto typu motocyklov, ale čo sa dizajnu týka nie je to moja šálka kávy. Navyše pomerne rád využívam blízkosť Šturca, Čertovice a iných horských prechodov a vystrkovať koleno z GSa mi príde pomerne smiešne...no skrátka a dobre...cenduro nie.
Ani neviem ako presne som sa prepracoval k VFRke, ale od prečítania si prvej recenzie som už vlastne inú motorku ani nehľadal...teda vlastne áno...BMW F800ST. Keď som si ich ale postavil vedľa seba (samozrejme že len obrázky), nejak ma srdiečko stále viac ťahalo k VFRke, štyri valce a navyše so systémom V-TEC som sa zoznámil len prednedávnom v Honde Civic VIII 1,8 V-TEC. Ten moment keď sa prekročili tie magické otáčky a Civic ma zatlačil do sedadla mi zakaždým vykúzlil rohlík okolo celej hlavy. Aj keď viem že tento systém v motorke funguje trochu odlišne, jeho prejav som si predstavoval presne takto. Takže padlo rozhodnutie že moja ďalšia motorka by mala byť práve VFRka...ideálne biela, keďže v bielej je skrátka nááádherná.
Moji spolujazdci a kolegovia z tohto výberu zrovna nadšení neboli...“Ak chceš niečo na cestovanie, tak jedine cenduro“, „Bude ťa z toho predklonu bolieť chrbát a tŕpnuť ruky“...atď atď. Ale to už som bol vo fáze kedy tieto pripomienky len tak preleteli jedným uchom dnu a druhým von. Ale je pravda že na VFRke som dovtedy nikdy nesedel, tobôž nie aby som na nej jazdil a ani som nepoznal nikoho kto ju má, takže to bola "posadnutosť" vyslovene len na základe fotiek a textov z internetu. Navyše stále som mal CBFku na ktorú som mal inzerát na internete a čakal som kým sa nájde nový majiteľ a ja si doložím nejaké eurokorunky a pôjdem po VFRku. Popri tom som pozeral inzeráty a zrazu na mňa vykukla jedna biela VFR800 VTEC za veľmi príjemnú cenu...biela...hovorím si waw, tá je nádherná. Nebola odo mňa ďaleko, tak som zavolal chalanovi že by som prišiel pozrieť aspoň či má vôbec zmysel nad VFRkou rozmýšľať. Že si ju konečne pozriem naživo, posadím sa a pri troche šťastia sa aj preveziem a budem vedieť či hľadať práve takúto motorku keď sa teda CBFka predá. Priznám sa že v tomto smere som asi nebol moc korektný keďže som sa v tom čase na ňu naozaj chcel len pozrieť.

Situácia sa ale dramaticky zmenila keď som čakal na chalana na dohodnutom mieste a zrazu táto spomínaná biela VFRka prišla. Prvý pohľad na ňu mi naznačil čo sa bude diať v nasledujúcich minútach...spomínané potiace sa dlane, búšenie srdca a motýle v bruchu naznačovali že srdce už sa rozhodlo, ale rozum sa ešte trochu hlásil o slovo, takže prvá otázka bola či je naozaj ročník výroby 2005 keď je biela, keďže podľa mojich informácií by biela mala byť minimálne 2008ka. Odpoveď bola áno je to 2005ka...chalan sníval o bielej a žiadna nebola na predaj tak kúpil 2005ku striebornú zachovalú a dal ju prestriekať presne do farebnej schémy ročníka 2009...to už môj šiesty zmysel spozornel a hľadal oderky, alebo akékoľvek známky búračky, lebo z rozprávok som už vyrástol. Zostal som ale pomerne príjemne prekvapený keďže som ani pri naozaj dôkladnej obhliadke nebol schopný nájsť vôbec nič čo by naznačovalo niečo horšie ako pád zo stojanu. Ak aj bola búraná tak niekto si dal sakramentskú prácu aby to dal do 100%tného poriadku a to ma ukľudnilo. Vlastne motorka vyzerala ako predvčerom vytiahnutá z továrne a nie ako keby mala 12 rokov. Chalan nemal problém ani s krátkou skúšobnou jazdou, tak som ho ukecal aby šiel predo mnou na mojej CBFke a ukázal mi cestu keďže to tam nepoznám a ja aby som sa mohol sústrediť na motorku.
Sadol som si a prvé čo ma upútalo bol posed. Diametrálne odlišný od toho čo som mal na CBFke s dokupovanými širokými riadidlami...Odrazu som bol nejak čudne poskladaný, ruky som mal strašne naúzko, pocítil som váhu stroja (a tá teda vôbec nie je zanedbateľná...plne natankovaná má 244kg), ale vo všeobecnosti som sa necítil nijak nepohodlne. Každopádne som si ale nevedel predstaviť tie 1000 kilometrové jazdy na jeden záťah čo sa spomínajú v niektorých recenziách. No nevadí...skúsime.





Naštartoval som a po prvý krát som počul ten zvuk štyroch valcov do V. Chlpy na rukách a na chrbte sa zrazu nejak zježili a nabehla mi husia koža... Waw!!! Prvý životný kontakt z hydraulickou spojkou bol mimoriadne pozitívny a bez problémov som sa pohol z miesta snažiac sa dobehnúť chalana ktorý sa už strácal v diaľke na mojej motorke. Išiel som mimoriadne šetrne k motorke ktorú som nepoznal a tak mi nakoniec chalan zmizol úplne, našťastie cesta viedla len jedným smerom tak snáď ma niekde počká. Prvé dojmy z jazdy som mal pomerne rozpačité...Na jednej strane skvelý motor, podvozok o triedu alebo možno aj dve vyššie než na čo som bol zvyknutý, na druhej strane nezvyklý posed a akási neochota ísť do zákrut. Chalan ma čakal o pár kilometrov ďalej a hovorí mi že ju musím trochu vytočiť aby som objavil jej potenciál. Hovorím si OK, je to tvoja motorka a keď to tak chceš...Cesta naspäť už bolo teda iné kafé...VTEC som nechal spínať na každom prevodovom stupni, do zákrut som si začal trochu pomáhať telom a mierne vysadať a zrazu to celé dávalo zmysel. No a keď človek vypustí tých 110 koní z ohrady tak sa vedia celkom pekne rozbehnúť. Pri zosadaní už som vedel že by ma neuveriteľne škrelo keby ju kúpil niekto iný a začal sa mi v hlave rodiť plán. CBFku si nechám a na jar sa snáď predá skôr ako teraz v septembri a túto motorku proste musím mať aj keby som mal do jari byť na suchom chlebe. Rozlúčili sme sa s tým že sa ozvem o dva dni kedy mal prísť jeden záujemca pozrieť CBFku a keby sa teda predala tak hneď prídem po VFRku. Bohužiaľ môj záujemca sa neunúval ani sa ozvať že nepríde, dokonca mi ani nedvíhal telefón, takže už nebolo na čo čakať...šiel som priamo do banky vybaviť úver a popoludní som mal dohodnutého kamaráta Dedeho na odvoz. Ja som bol pripravený VFRku doviezť domov sediac na nej aj napriek tomu že počasie si myslelo niečo iné. U nás bolo 13 stupňov a pršalo, tam kam sme šli bolo 11 stupňov a pršalo...vlastne na celom slovensku v tej dobe pršalo. Dede našťastie dostal geniálny nápad a na poslednú chvíľu požičal odniekiaľ dodávku a tak sme cestu tam a späť absolvovali suchou nohou. Chválabohu...130km v daždi a zime na neznámej motorke a neznámych gumách nezneli ako niečo čo by sa mi mohlo páčiť.





Prevoz prebehol v pohode a tak som sa stal hrdým majiteľom najkrajšej VFRky v širokom okolí. Síce mám teraz motorky dve a k tomu úver na krku, ale musel som...nedalo sa inak...srdce rozhodlo.
Za tie cca 3 týždne čo ju mám sme najazdili cca 2500 km a tá motorka ma baví čím ďalej tým viac. Na posed som si v duhu hesla „na dobré sa ľahko zvyká“ naozaj ľahko zvykol. Občas sa ešte pristihnem že držím riadidlá takmer až za závažíčka aby som mal ruky čo najširšie, ale už sa mi to stáva čoraz sporadickejšie. Neuveriteľne sa mi páči prejav motora...zvuk je jedným slovom geniálny a VTEC môže zatracovať naozaj len niekto kto ho nemal, pretože je to prudko návyková vec. Čítal som rôzne prirovnania a najviac to asi vystihuje prirovnanie k 12 stupňovej prevodovke. Proste keď sa otáčky dostanú na 7tisíc je to ako keby sa podradilo o pol stupňa a zrazu to letí ako guľa a je úplne jedno aký prevodový stupeň je momentálne zaradený. Prejav do tých 5-6 tis mi ale prišiel pomerne nevyužiteľný, motorka bola ucukaná a celkovo sa mi to nie veľmi páčilo...na internete som našiel tzv. flapper mod, snorkel mod a pair mod, ktoré majú zabezpečiť práve zlepšenie chovania motora v nižších otáčkach. Majiteľov VFRiek tieto mody rozdeľujú na dva protiľahlé tábory. Jedna skupina tvrdí že je to blbosť a že inžinieri z Hondy vedeli čo robili keď je to tak ako to je, druhá skupina tvrdí že sú to zbytočné reštrikcie kvôli emisiám a hluku a že ich odstránenie je užitočné. Ja som všetky tri mody na VFRke skúsil a zaradím sa teda zrejme k tej druhej skupine. Chovanie sa naozaj zlepšilo, výkonová krivka sa pocitovo vyhladila a aj keď mi to príde ako požičanie si zvrchu a pridanie naspodok, určite to stálo za to...v otáčkach blízko obmedzovača nestrávi môj motor toľko času ako v tých nižších. Zrazu sa dá ísť kľudná turistika aj v naozaj nízkych otáčkach úplne plynulo (naozaj nízke otáčky rátam cca 3500-5000) a motor ťahá pekne lineárne. Vďaka tomu mi klesla aj spotreba cca o 0,3l/100km...len tým že nemám potrebu držať motor v otáčkach v každej zákrute (prvé štyri nádrže prakticky zhodne cca 6,5, odvtedy 6,2, posledné blbnutie na šturci 8,2)





Apropo zákruty...počiatočná neistota v zákrutách už je ta tam...stále platí že napríklad na Šturci je potrebné vysadať a tlačiť ju aj kolenom, ale to môže byť spôsobené aj pneumatikami...na jar prezujem a prehodnotím. Nemôžem ale povedať že by mi to vadilo...môžem sa na ňu kľudne zavesiť ako opica na palmu a motorka drží, nevlní sa, proste istota a že sa trochu viac namakám v zákrutách? Nevadí, aspoň je väčšia zábava ako keby som sa len mal nakláňať doprava doľava. Celkovo na podvozok nemôžem povedať ani pol krivého slova, čo má vyžehliť vyžehlí a kde má držať tam drží. Komplexnejšie hodnotenie až po prezutí, momentálne obutým pneumatikám moc neverím (najmä prednej nie), takže ešte to nepúšťam po stupačky. Ešte sa trochu pohrám s nastavením podvozka, keďže predok aj zadok mám od bývalého majiteľa nastavený na najtvršie.





Duálne brzdy sú výborná vec a za tú krátku dobu som sa ešte nedokázal dostať do situácie kedy by som brzdil celou silou. Trochu ma trápi absencia ABS na ktoré som si na CBFke zvykol. Každopádne plánujem pancierové hadice, lebo pri naozaj veľkom využívaní bŕzd trochu vädnú. Inak je ale brzdný účinok motora priam fantastický a pokiaľ človek jazdí trochu predvídavo tak sa bŕzd ani nemusí dotknúť.
Prvá vec ktorú som Veverke doprial bol kufor. Je to takpovediac nutnosť keďže pod sedlo sa nesprace prakticky nič. Holt, daň za výfuky pod sedlom. Vsadil som na značku Coocase s integrovanými brzdovými LEDkami, diaľkovým odomykaním a zamykaním a alarmom. Kufor je veľký (48l) a polstrovaný...celkovo si dovolím tvrdiť že luxus. V zime sa povenujem zapojeniu elektriny do kufra, momentálne mám káble len tak pod sedlo vyvedené. Akurát držiak ma trápi...je prichytený len štyrmi skrutkami v priestore kde boli madlá a vďaka tomu to pruží ako šialené a kufor doslova tancuje a cítiť to aj na motorke samotnej. V zime nejak domyslím, alebo kúpim nový. Kufor aj držiak som kupoval pod rukou s tým že ho nechám nalakovať z tej červenej na bielu perleť aby ladil s motorkou a so mnou keďže teraz je to trochu ako päsť na oko.





Na zimu máme ešte naplánovaných pár vecí. Montáž vyhrievaných gripov, padákov od Rutana (všetko už kúpené, ale nebol ešte čas na montáž ? ), zapojenie elektriny do kufra a jeho lakovanie, výmena oleja, brzdovky, spojkovky, a prezúvanie.
Nemôžem zatiaľ poskytnúť nejaké komplexné hodnotenie keďže 2500km je pomerne malá porcia, ale už sme sa s Veverkou celkom zoznámili, a všeobecný pocit po presadnutí z CBFky je asi ako presadnutie z Fábie do Superba. Proste je na prvý pohľad a pocit jasné prečo v čase predaja stála VFRka skoro dva krát toľko ako CBFka (niekde som čítal 220 vs 420tis kč). Snáď už len posledná poznámka...chrbát ma z nej nebolí, ruky netŕpnu...480 kilometrov popod tatry a do poľska sme si dali ako malinu. Doslova. Na CBFke som podobnú trasu absolvoval asi pred dvoma mesiacmi a cca po 300 kilometroch už som nevedel ako si sadnúť a následne každých cca 50 kilometrov som musel zastať a roztiahnuť sa. Teraz som ten problém nemal. Proste som sa viezol, jediná prestávka bola na tankovanie a WC, takže začínam znova veriť aj tým 1000km za deň že sa dá a otestujem to budúci rok kedy plánujem na nej cestu okolo Chorvátska.






PS1:
pri výbere nových pneumatík padla voľba na Metzelery 01. Boli síce z celého finálového výberu suverénne najdrahšie, ale recenzie na ne boli široko ďaleko najlepšie. A teraz už chápem prečo. Od prvého kilometra (doslova od prvej zákruty) držia na ceste ako pribité a to od jedného okraja po druhý. Predošlé pneu boli Dunlop Roadsmart 3 a tie boli skvelé, ale predná mala tendenciu pri väčších náklonoch šmýkať...Metzelerky taký pojem nepoznajú...bez nejakého väčšieho "zábehu" som ich zobral na šturec a doteraz som ich limity nenašiel aj keď som sa snažil...čestné slovo. Lepšie gumy som skrátka v živote na motorke nemal a ak to finančná situácia dovolí určite do nich pôjdem opäť.









Nejnovější komentáře

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.
BranoVFR
BranoVFR napsal 23.04.19 v 17:32 10b.

V bielej je ozaj pekná. Mám 2005, tiež bez abs. Núdzové brzdenie pár krát bolo, zadný bežne, predný šmyk tiež, to som už myslel, že pôjdem dole. Ten dual break super, veľa krát brzdim do zákruty, keď prepalim rýchlosť. Dá sa to. Mám aj 1200f, ale osemkilo nedám veeeelmi dlho preč. Podarila sa japoncikom, to hej.

PeterVFR
PeterVFR napsal 16.01.19 v 17:56 10b.

V tejto farebnej kombinácii a v trikolóre pri príležitosti 25.výročia vyzerá jednoducho fasafasa.
Už aby skončila zima.
Ak si bol na SIAF Sliač v r.2017 ( o.i. Airbus A 380 ), tak som ju videl naživo, parkoval som vedľa.

RickVFR
RickVFR napsal 14.10.17 v 09:33 10b.

Ja na Hondu VFR nedám jednoducho dopustit, veď ju mám už druhú v poradí. Musím priznať, že v bieločiernej farbe je ozaj najpeknejšia... Prajem Ti na nej veľa pohodových kilometrov a hodnotím za 10b

Více komentářů



TOPlist