Triumph Street Triple (2011)

Upozornenie: Neskúšajte cudzie motorky! Lebo možno dopadnete ako jeden spokojný majiteľ Horneta 2011, ktorému po prvom krátkom neplánovanom zvezení učaroval zvuk a charakter britského trojvalca.

Více fotografii

Výška jezdce: 174 cm

Vybíráno z těchto modelů (a proč jsem nekoupil):
Triumph Street Triple: To nebolo rozhodovanie, proste som zrazu vedel, čo chcem. :-)

První dojmy - Úžasná ľahkosť, ideálny posed, drsný zvuk sania, praskanie sériových výfukov pri ubratí plynu...a krútiak...ten krútiak! Naozaj odspodu až donevidím a na ktorejkoľvej rýchlosti... :-P

Motorku bych doporučil pro - V podstate každému, kto nepotrebuje k životu 150 koní, ocení pohodlný naháčovský posed (športovejší ako na Hornete, ale zase pohodlnejší, ako na Monstri), hľadá motor s charakterom a vie ovládať svoje pravé zápästie. Ten krútiak vie byť občas (najmä na prvých troch rýchlostných stupňoch) trošku zradný. :-)

Doplňky na motorce - Padáky a "plutva" na zadnú kyvku od GB Racing, Quickshifter Triumph, "bar-end" spätné zrkadlá.

Recenze

Začalo to úplne nevinne. Ako vcelku spokojný majiteľ Horneta 2011 odchovaný na japonských štvorvalcoch a talianskych dvojvalcoch, ktorý nikdy nevyskúšal "british triple" (MT-09 je veľmi fajn, v podstate pri nej som zistil, aký má trojvalec fajn charakter, ale opticky to nie je pre mňa úplne ono, nehovoriac o cene), som neodmietol ponuku kolegu, ktorý vlastní starší model Street Tripla, aj keď mierne upravený (podvozok z Daytony, quickshifter, výfuky Leo Vince GP s ešte úžasnejším zvukom), aby som sa kúsok previezol. Z kúsku boli asi štyri kilometre, počas ktorých som sa naozaj zaľúbil. Zaľúbil do úžasného zvuku, skvelého ťahu a bicyklovej ovládateľnosti a to aj v porovnaní s takou „user friendly“ motorkou, ako je posledný model Horneta.





Asi to bol ten správny impulz, lebo som okamžite začal premýšľať nad predajom Horneta a pozerať inzeráty na Streety. Náhoda chcela, že som jednému predávajúcemu, v súčasnosti už kamošovi, ktorý inzeroval Street Tripla v tej najnezvyčajnejšej farbe, nazývanej honosne „Imperial Purple“, model 2012 (hoci sa mi viac páčil predošlý model s okrúhlymi svetlami ale čo už, zvyknem si a originál štít nad svetlá to spraví ), len tak zo zvedavosti napísal, či nemá záujem o výmenu. A čuduj sa svete, bol to človek, ktorému práve Street z určitých dôvodov nevyhovoval a hľadal niečo miernejšie. Slovo dalo slovo, dohodli sme si termín, stretli sme sa, poobzerali motorky, spravili skúšobnú jazdu a nakoniec tľapli na obojstranne výhodnú výmenu.





Zatiaľ mám nabehaných asi 400 kilometrov, takže sa spolu zžívame, ale ide nám to fajn. Sériový podvozok je o dosť tvrdší ako horneťácky a prevodovka tiež, ale napriek tomu úplne presná s jasnými klapnutiami pri radení. K charakteru motorky tá "tvrdosť" úplne pasuje (aj keď je pravda, že na Monstra sa to nechytá). Je to niečo úplne iné ako Honda, tiež to nie je síce žiadny zabijak (v podstate skoro rovnaký výkon, aj krútiak), ale na rozdiel od Horneta, ktorý je celý taký kľudný a aj pri prudkom otočení plynovej rukoväte sa chvíľku "rozmotáva" je Street chuligán, ktorý nabáda na robenie neplechy, vytáčanie motora do vyšších otáčok a reakcia na plyn je aj na šiestom prevodovom stupni v nízkej rýchlosti niekde inde. Prejaví sa to síce aj na spotrebe (Hornet cca 4,5, Street okolo 6,5l/100km), ale za ten zážitok to určite stojí.





Aj keď som si Horneta po návrate k motorkám vybral s tým, že na moje občasné vozenie bude úplne postačujúci, tak práve tým, že je toho jazdenia menej, si ho chcem viac užívať (pravdepodobne je to ešte vplyv mojich predchádzajúcich motoriek) a Street Triple je na to ako stvorený. Nie je to nič medzi Monstrom a Hornetom, je to trieda sama o sebe.





Tak po necelom roku a niečo vyše tisíc kilometroch išiel ďalej do sveta. Bola to fajn skúsenosť, ale dva valce sú dva valce.