Kawasaki VN 1700 Classic Tourer (2012)

Kombajn na dvoch kolesách, alebo konečne budem mať s čím zorať záhradu.

Více fotografii

Motorka koupena od U.M.S. s.r.o. Bratislava - Prišiel som, objednal som, do 10 dní bola na predajni

První dojmy - Keďže som pred kúpou nemal možnosť sedieť na tomto type motocykla (VN 1700), bol som plný očakávania. Prekvapila ma veľkosť, hlavne šírka bočných kufrov a mohutnosť celého stroja. Na cruisroch na ktorých som pred tým sedel to tak na mňa nepôsobilo. A moje prvé dojmi z jazdy? Samozrejme rešpekt (ten mám stále, aj po troch sezónach) a myšlienka: Ak do niekoho vrazím s tou váhou (385 kg plus moja ,, maličkosť" cca 120 kg živej váhy) tak to nebude len preliačený blatník na protivníkovi, ale aj jeho odtrhnutá náprava.

Motorku bych doporučil pro - Pre každého kto chce cestovať po civilizovaných krajoch, je psychicky aj fyzicky vyrovnaný a zmierený s vlastnosťami motocyklov typu cruiser. Motorkár ktorý chce toto moto, by mal byť presvedčený o jeho potrebe a využití. Takýto stroj sa nekupuje na jednu, dve sezóny, je to snáď aspoň na pol života ak nie na celý – pre mňa už asi na celý, alebo aspoň dovtedy kým ju dokážem udržať medzi nohami (myslím motocykel, nie moč... a či... asi oboje).

Doplňky na motorce - prídavné diaľkové svetlomety s držiakmi na prednej vidle, 2x 12V zásuvka, nosič pod vrchný kufor, vrchný kufor s prerušovanými brzdovými svetlami, predkopy, nosiče na vrchy všetkých troch kufrov, držiak na 1,5 litrovú PET fľašu, rolka na drobnosti, predná kožená kapsa na drobnosti, navigácia s držiakom, chromované okraje predného blatníka

Recenze

V časoch mladosti ma to viac ťahalo ku cestovným endurám s objavovaním ešte neobjaveného, spávaním pod stanom alebo širákom a varením si sáčkovej polievky na variči v prírode. Ale s vekom a dobou je to skôr na pomalé, kľudné a pohodlné presúvanie sa civilizovanou krajinou a večer s dobrou posteľou. A samozrejme rozhodujúce bolo pohodlie pre spolujazdca - moju manželku (čo by som pre ňu nespravil), keďže sa predpokladala väčšinou jazda vo dvojici a dlhšie výlety. Snáď v druhom živote prejdem aj na to cestovné enduro.
Za tri sezóny mám najazdené niečo cez 20 tis. km, takmer väčšinou vo dvojici a s batožinou. Skúsenosti zbieram stále. Človek si v prvom rade musí uvedomiť akú váhu má pod sebou, to znamená rozmýšľať pri parkovaní, kde všade dokážem zastať, otočiť sa, nacúvať a pod. Nie všade sa dá so strojom zbehnúť z okraja cesty pri spravení si fotomomentky z cesty, alebo poškrabaní sa za uchom, ako na ostatných "prskoletoch" nižšej váhovej kategórie. Ale tej váhy sa zase netreba báť, všetko sa stratí po rozbehu, to vieme všetci „ťažkotonážnici“. Ani po naložení bočných kufrov batožinou sa vlastnosti stroja nemenia, skôr sa mi zdá stabilnejším. Vrchný kufor plním väčšinou ľahšími vecami. Zo začiatku som mal problém doladiť nastavenie zadných tlmičov pre jazdu vo dvojici a s naloženou motorkou. Zdá sa, že túto sezónu to bolo už v poriadku.
Jazda je pohodlná, človek síce sedí na moto tohto typu ako na WC, ale dá sa na to zvyknúť. Nie je to stroj na prekonávanie rýchlostných rekordov, výkon motora by pre niekoho mohol byť asi väčší, ale pre mňa stačí (prešli časy mladosti keď sme vymetali každú zátačku, niekedy aj jarky vedľa zátačiek a snažili sa trhať asfalt na ceste). Kto by tohto stroja chcel dvíhať na zadné a v zátačkách ísť na koleno musí sa pozrieť po niečom inom. Kilometrové rekordy sa na druhej strane dajú robiť zase veľmi ľahko. Na to je vhodný aj 20 litrový objem nádrže, pri mojej priemernej spotrebe 5,7 l/100km je to viac ako 300 km dojazd. Nie som zástancom robenia kilometrových rekordov, ale nie vždy sa dá tomu vyhnúť a tak aj ja som bol niekedy nútený spraviť na jeden krát dlhšiu trasu. Takže môj rekord je na jeden krát zatiaľ viac ako 950 km (500 km diaľnica + ostatné cesty l. a ll. triedy) a aj po tejto trase som nemal problém aj s mojou drahou polovičkou fungovať normálne po zídení z moto. Za všetko hovoria slová mojej manželky na konci tejto trasy "Bolo to dlhé, ale dá sa to bez problémov". Čiže jazda v pohode, aj vďaka tempomatu, veľkému plexi, platniam pod nohami, sedadlu a hlavne spokojnej manželke. Tempomat pri tomto type stroja je veľké plus, využívam ho často. Velké plexi dobre chráni vodiča, ale pri rýchlosti nad 130 km/hod je už cítiť jeho odpor. Tiež pri jazde za veľkým vozidlom na diaľnici cítiť vzdušné víri na riadení čo zrejme súvisí s rozmerným plexi.
Motor cez výfuky si celkom ticho bubloce, čo by asi tiež niektorým zarytým cruizo - čoprákom vadilo, mne to vyhovuje. Šesť stupňová prevodovka samozrejme pri radení vydáva „pekný“ zvuk ale aspoň viem, že som tam niečo zaradil. Radenie špička – päta sa stane človeku samozrejmosťou už po pár kilometroch.
Brzdy s ABS a podpory K-ACT nemajú chybu, pri krízovkách ešte nevyskúšané, no tréningovo preskúmané viac krát aj s plným naložením moto. Pri váhe tohto stroja plne naloženého a obsadeného sa nedá polemizovať a viesť siahodlhé debaty na fórach či treba vôbec zadnú brzdu na motorke, tu treba brzdiť všetkým čím sa dá.
Pri prejazde pozdĺžnych nerovností na ceste sa stáva moto trochu nekludné, treba si na to zvyknúť a nerobiť zbytočnú paniku. Ovládanie na mieste je trochu ťažšie a pre motorkárov „diétneho typu“ to môže byť problematickejšie, ale zase netreba sa toho báť, aj mňa už tlačila drahá polovička z menšej jamy v asfalte pri cúvaní. Ono sa vždy nájde nejaký dobrovoľník čo pomôže a bude potom rád, že ste sa mu dovolili dotknúť sa toho vášho krásavca.
Počas jazdy ide moto takmer samé. Jasné že to nenatriete jogurťákom a v zátačkách to už určite nie, ale alpské vracačky, okresné krkaháje a im podobné sa dajú v pohode prejsť. Okolnosti ma priviedli niekoľkokrát aj na šotolinu, čo bol zážitok. Ani nie tak technický, ako psychický. Hodiť nejaké enduro o zem je klasika, ale hodiť o zem tento „kombajn“ je do plaču pre celú rodinu. A potom aj to trápenie tých plášťov po skalách a klepot odlietajúcich kamienkov tlačia vodičovi slzy do očí. Teda, dá sa, ale voči vášmu miláčikovi je to svinstvo. Položiť motorku na bok sa tiež stane ľahko. Našťastie to u mňa bolo vždy len v nulovej rýchlosti. Nie je to žiadna hanba a divákov, ktorý sa pri tom uškŕňajú si netreba všímať. Alebo im to dať do ruky, nech si to vyskúšajú sami, čo to je za umenie udržať tú váhu na kolesách. Postaveniu na kolesá veľmi pomáhajú predné aj zadné padáky. Nie je to ani tak o sile potrebnej na postavenie stroja ako skôr o rozume ako na to.
O spokojnosti spolujazdkyne som sa už zmienil, niekedy mám strach aby za mnou nezaspala ukolísaná pohodovou jazdou. A to kedysi u nej prevládal panický strach zo sadnutia si na motorku: „Radšej nech mi pribudne desať nových vrások na tvári, ako sa raz posadiť na motorku“, to boli jej slová. A dnes „Poďme sa niekde previesť, už sme týždeň nikde neboli“. Len toľko k pohodliu spolujazdca.
Úložný priestor už v základe bol v dvoch bočných kufroch 74 litrov a po namontovaní vrchného kufra spolu cca 130 litrov. K tomu sa dajú použiť aj nosiče na vrchu každého kufra pre uchytenie nepremokavého vaku. Takže miesta až až. Tu musím spomenúť trochu nedomyslené zámky bočných kufrov ktoré sú dosť mohutné a asi zbytočne zaberajú hodne miesta vo vnútornej vrchnej časti kufrov. No darmo, ani japončíci nepojedli všetku múdrosť sveta, alebo pri testoch moto sa im tie kufre otvárali, tak to uzamknutie zdupľovali.
Servis je klasika, pravidelné výmeny toho čo treba a je predpísané. Výmena zadného plášťa po 15 tis. kilometroch, predný to vydržal do 18 tis. Či je to málo a či veľa, posúďte sami. Zatiaľ bez porúch a dúfam že to tak bude aj naďalej, však je ako nová.
Samozrejme pre túto motorku je ideál asfaltová cesta, nie tá slovenská a čo si budeme navrávať, ani tá česká (často ma pri prejazde tých našich ciest napadá, podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za pokus o vraždu motorkára, alebo ťažké ublíženie na jeho zdraví). Dá sa zvládnuť aj mesto, ale chodiť s ňou kupovať rožky o dve ulice ďalej je asi smiešne. Je to motocykel na cestovanie, tomu zodpovedá aj jeho základná bohatá výbava.
Klady: Brzdy s ABS + K-ACT, 6. prevodový stupeň, tempomat, veľké spätné zrkadlá, pohodlie pri jazde, úložný priestor, informácie z prístrojovej dosky, spotreba, príprava – vyvedenie elektriky pre pripojenie ďalšieho elektropríslušenstva 1x pod sedadlom, 1x v prednom svetlomete, platne pod nohami aj pre spolujazdca, automatické vypínanie smeroviek,
Zápory: Veľké zámky bočných kufrov, v noci veľmi nepríjemný odraz prístrojovej dosky na prednom plexi (to akosi ti japončíci tiež nedoriešili, pomohol som si dokúpením tienitka na prístrojovku – je to o niečo lepšie), trochu slabý svetlomet (alebo sa mi to len zdá – ja si aj v aute potrpím na dobré osvetlenie), žiadna ochrana vrchu bočných kufrov – pri nasadaní a zosadaní sa mi stane že ich čižmou trafím, riešil som to namontovaním vrchných nosičov na kufre, ale je možné na nete zohnať aj iné ochrany na to vhodné a určené, to ma utvrdilo, že nie som sám kto do nich kope (už som sa bál že som nejaký vadný, myslím postavou, alebo krpatý), pri tomto type moto chýbajúca vyvedená 12V zásuvka – je to predsa cestovateľ a bez zásuvky sa dnes už nedá, snáď možno ešte chýba otáčkomer v základnej výbave,