Bol si pozrieť Drakulu?

Bol máj, čas vypadnúť. Dám Chorvátsku magistrálu, to bude nádhera, ako z romantického filmu. Ráno sadám na motorku, lúčim sa s rodinou, je pod mrakom. pár kilometrov od domu už leje ako divé. Nejdem naspäť ani bohovi. Nie! Pozerám appku Accuweather, prší v celej Európe, na plánovanej ceste silné búrky na celý týždeň. Nejdem domov, nie! Na mape počasia je normálne počasie len..... v Rumunsku. Tak čo. nebudem sa voziť v daždi. Zamieril som na východ, pri Lučenci dážď ustáva. Prechádzam Maďarské hranice, Zázrak! Slnko, teplo. Fasa nápad to bol, chválim sám seba. Zamierim na sever Rumunska, čím skôr prejsť Maďarsko, v mysli ľutujúc maďarských motorkárov. Cesta rovná, bez prevýšenia, žiadna zákruta. Naľavo slnečnice, napravo kukurica. Faaakt "vzrušujúce"!

Prechádzam hranicu pri Satu Mare. Čo tu? Bez plánu, bez trasy, bez naplánovaného ubytovania. Som majster improvizácie, mám chytrý telefón s internetom. Bude dobre! Rozhodol som sa prejsť Karpaty, všetky horské prechody. Vyrazil som k Ukrajinským hraniciam z Baia Mare do Sighetu (DN18), cesta ródeo, kľukatá, široká, ani nedýcham!

Obdivujem pravoslávne kostoly, pri ktorých kresťanské vyzerajú ako chudobní príbuzní. Navštívil som veselý cintorín, na náhrobnom kameni nájdeš veselý obrázok zo života nebožtíka. Prechádzam dedinou, kde každý dom s pozlátenou strechou vyzerá ako palác. Drevená architektúra, vyrezávané priečelia domov ma fascinujú. V nedeľu idú ľudia v krojoch do kostolov,  je to slávnosť. A stále kľukaté cesty, krásna príroda. S internetom v mobile a aplikáciou Booking vždy nájdem výborné lacné ubytovanie. Ooou všetci hovoria po anglicky, cigánka na ulici, ktorá mi radí, kde sa dobre najesť aj miestny frajer na dvojkovom vytunenom Golfe. Využívam odporúčaní miestnych. Jedávam samé dobroty, necítim, že by som bol v nebezpečnej krajine. Domáci sú naozaj srdeční. Kde-kto sa prihovorí, pýta sa na objem motora, decká vreštia, aby som vyturoval motor. Dedo predávajúci ovocie a zeleninu pri ceste mi podáva jablká. Toto je iné Rumunsko aké som zažil minulý rok. Oblasť Maramureš a Bucovina mi učarovali. Dostávam od baču syr, peniaze nechce, nepotrebuje, pýta cigarety. Je dobré mať so sebou aspoň krabičku.

Sever Rumunska je raj! Hory sú nádherné. Lesnými cestami môžeš vystúpať na samotné vrcholy hôr, až na Ukrajinskú hranicu. Pásmo lesa je hlboko po tebou. Výhľad široko-ďaleko. Prechádzaš okolo salašov, všade sa pasú ovce. Rozzúrené psiská ťa chcú zožrať. Aj motorku! Môžeš sa vybrať ktorýmkoľvek  smerom, budeš zatajovať dych a nebudeš chcieť s tým prestať. Stretávam správcu parku, stisne mi polky. Ale ten mi ukáže na mape, kde sa dá dobre vyblázniť a na čo si dať pozor. Kam už nejazdiť.

Nadšenie stúpa! Horské prechody, kde pred pár rokmi asi viedla len šotolinová cesta pre kone dnes vyliata kvalitným asfaltom. Májové počasie je dokonalé, sólo jazda sa mi teda páči. Jem čo chcem, kde chcem. Jazdím celý deň, odbočím z cesty ak sa mi zdá niečo zaujímavé tam na kopci (väčšinou kláštorisko). Ak je tam stavba, musí tam byť cesta! Vždy ma to niekde vypľuje. Užívam si to.

Niekedy sa asfalt zrazu stratí. Gazda na voze s koňmi tvrdí, že je to dobrá prejazdná cesta niekam. Ano je, tvrdí to aj navigácia. Máme však nastavené iné hranice „prejazdnosti“ Niekedy sa musím vrátiť späť, trasa v navigácii je len koňmi vyjazdená cesta.

Lyžiarske stredisko Borsa, Cestou Príslop pass, (DN18) impozantntné miesto s kláštorom. Oplatí sa zbehnúť z hlavnej cesty a potúlať sa po okolitých kopcoch. Je to pre smelých a zdatných jazdcov. Oplatí sa! Kúsok od vrcholovej stanice lanovky strediska Borsa choď pozrieť obrovský kaskádový vodopád Cascada Cailor.

Priesmyk Bicaz (DN120) je kochačka. Vitaj v Transylvánii! Ohohooooo, jedlo parádne! Prečo sa tu hovorí po Maďarsky? (Veď Uhorsko, nie?) Mestám sa vyhýbam. Lepšia je dedina na konci sveta, ku ktorej vedie len prašná cesta. Turistu tu videli naposledy vlani, keď tu zablúdil rovnaký šialenec ako ja. Rozdávam deckám ktoré sa vyrojili odnikiaľ cukríky a tyčinky. Pocit radosti a vďačnosti je na nezaplatenie. Toto je ono! Toto sa mi páči! Toto je to „edvenčr“ Vedel som, že sa sem chcem vrátiť! A spoznávať ešte viac! GS nesklame, zavezie ťa  na miesta, na ktoré sa nikdy inak nevyberieš!

Na jeseň návrat do Rumunska! Turisti už odišli. Panuje tu normálny život. Spoznávam ďalej, oblasť Bucegi, je proste nádherná, cesty vedú nadmorskými výškami ako u nás vedú len turistické chodníky. Výhľady na okolie sú úchvatné! Často som široko ďaleko úplne sám, za deň stretnem pár áut, alebo vozov ťahaných koňmi, kravy a ovce sa pasú na svahoch. Zase tie agresívne strážne psy. Skôr sa v zákrute šmykneš na kravskom lajne ako na rozsypanom štrku. Pokračovanie na juh, stále je čo vidieť, hrady, chrámy, stále úžasná príroda. Prechádzam okolo vodných nádrží a brúsim gumy na horských prechodoch s dokonalým asfaltom, zátačky, výhľady. Donekonečna! Pohorie Bucegi južne od Brašova by som si vedel predstaviť na turistickú dovolenku. Busteni, Sinaia, pozri hore na tie skaly! Tam chceš ísť! 

Skúšam stále kam sa dá až dostať s motorkou. Zastaví ma až sneh. Pokochám sa výhľadmi a ide sa ďalej. Vždy sa mi pošťastí nájsť dáke úžasné miesto. Osvedčilo sa mi hľadať lyžiarske strediská. Tie ťa dovedú vysoko! Treba sa obzerať, nebáť sa odbočiť z cesty. Nájdeš srdce Ježišovo, kovová socha, ktorá je zároveň rozhľadňa na okolie, Obrovský kríž na kopci, Rímske kúpele, Archeologické miesto z čias pred Kristom v 1000 metrovej výške. Cestou stretneš medvede, zajazdíš si po dne vypustenej priehrady.

Hradov, kostolov, vidíš nespočet. Ľudia sú srdeční, jedlo výborné. Pýtam sa, kam chodia miestni? Prineste mi prosím niečo typické, miestne. Tak okrem polenty, bielej držkovej a pizze tu zjem hocičo. Cestou popri rybníkoch si dám čerstvú grilovanú rybu.

Mierim cestou DN73 na juhozápad z mestečka Rasnov cez Fundata, stredisko nových horských SPA rezortov pre prachatých Rumunov, do Curtea de Agres, mierim na sever. Cesta sa kľukatí okolo obrovskej vodnej priehrady Vidraru. Ešte skôr ako začneš stúpať k priehradnému múru sa musíš zastaviť na hrade Drakulu. Ak povieš, že si bol v Rumunsku, každý sa ťa bude pýtať, či si bol práve tu! K hradu vedie asi tisíc schodov!Cesta stúpa, prechádza priehradným múrom vysokým 166metrov. Tu začína podľa TOP GEAR najkrajšia cesta sveta, slávny Transfagaras DN7C.

Treba zažiť! Ale mimo sezóny. V lete je tam dva milióny áut a toľko isto motoriek. Autá stoja, ľudia pobehujú, fotia. Veľmi fotogenické miesto! V tejto časti Karpát sa dá pojazdiť do zbláznenia, Stretávam off-roaďákov na crosskách, štvorkolkách čo jazdia kade-tade. Vravia, že toto je raj! Keď Transfagaraš, tak musí byť aj Transalpina. Dá sa na ňu dostať cez Brezoi z východu na západ DN7A, alebo od Sebes DN67O od severu.

Na križovatke týchto ciest je živo! Dá sa tam všeličo kúpiť aj sa najesť. Samotná Alpina je parádne rýchla, ale opäť platí, že v lete je tam polka európy. A zvieratá, ak nemáš fotku s oslíkom, nebol si na Transalpine :-) Mimo sezóny je zavretá, nie však neprejazdná :-) Oplatí sa ju dať oboma smermi. Na juhu stredisko Ranča, kde sa dá ubytovať, najesť, požičať štvorkolky... Oplatí sa prejsť aj do Petrosani, cesta popri rieke je zábavná. Odporúčam vyhnúť sa hlavným ťahom. Smerom na juh do Orsova sú Herkulove kúpele, krásne ale zanedbané miesto. Odskočím si ešte k Dunaju, do zbierky fotka Decebalusa vytesaného do skaly nesmie chýbať. Vraciam sa na sever, smer Hunedoara cez staré banícke mesto Anina, Resita s múzeom parných lokomotív v centre mesta.

Zastavujem pofotiť vodopád Bigar. Málo vody tento rok, paráda sa nekoná. Cestou vidno na kopci obrovský vysvietený kríž. Ide sa! Stúpanie fantastickými serpentínami do 1600 m. Tadáááá lyžiarske stredisko Muntele Mic. Výhľad pre bohov na všetky strany.

V mestečku Hunedoara sa vyfotíš pri Korvínovom zámku, ktorý je v každom Rumunskom sprievodcovi. V jeho blízkosti dáka továreň, socializmus sa podpísal o ráz tejto krajiny. V oblasti Alba navštevujem medenú povrchovú baňu. Impozantné! Ochotný pracovník lomu spraví exkurziu. Predvádza sa ako by bol majiteľ. Ešte lepšie je kalové jazero z bane, uprostred ktorého trčí z blata kostolná veža. Rumuni majú z tohoto miesta turistickú atrakciu. Niektorí tam majú aj chalupy, neviem či sa aj kúpajú v krásnej dúhovej vode :-(

V oblasti je pozostatok sopky, v kráteri sa natáča dáky film. Neďaleko smaragdové jazero. Ak sa necháš zlákať informačnými tabuľami, prezrieš si staré rímske kúpele. Piktogramom rozumie kazdý. 

Ůplne naparádu je pohorie Apuseni s národným parkom. Cesta z Nucet do Turdy DN75 by som nazval TransApuseni, vedie naprieč celou oblasťou, tento rok asi posledná možnosť prejsť ju po šotoline, čoskoro tam vylejú tony asfaltu. Prípravné práce sú už v plnom prúde. Oplatí sa hocikde odbočiť. Cesta pohorím niekam vedie, nie je dôležité kam. Je to super! Scenérie, výhľady, domčeky, kravy... Kam sa pohneš. Aj v noci.

Keď si už pri meste Turda, nesmieš vynechať soľnú baňu. Impozantná diera v zemi s výškou miestností 10 poschodového domu, nesmie chýbať jazierko, kolotoč a obchod so suvenírmi. Mimochodom, na magnetky tu majú asi vlastný priemysel, predávajú ich všade!

Cestou - necestou ťa prekvapia slovenské nápisy - slovensé dediny. Žijú tam Česi aj Slováci v jednej komunite, Veľmi radi ťa ubytujú a pri pive a pálenke počkáte spolu na vychádzajúce slnko.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE