Balkánske historky

Bosna a Hercegovina sa skladá z dvoch územných celkov, Republika Srbská a Federácia Bosna a Hercegovina, taktiež existuje dištrikt pod názvom Brčko, ktorý spravujú obe vlády spoločne. Pre motorkárov to znamená, že je tu 2x viac policajtov, matematicky vyjadrené, ak ste nestretli v Bosne a Hercegovine policajta, tu stretnete dvoch.  Názov Bosna je podľa rieky na severe krajiny a územné rozdelenie pochádza z histórie a rozlohovo je to väčšia, severo-západná časť krajiny. Hercegovina je hornatá krajina prestierajúca sa najmä na pohraničí s Čiernou Horou, pričom historicky zasahuje až po Herceg Novi. Bosna a Hercegovina je krajina najviac poznačená občianskou vojnou, mnoho miest a dedín je po vojne nerekonštruovaných dodnes. Naprieč celou krajinou stretáte obstrieľané domy, delostreleckými granátmi ohlodané obrovské socialistické budovy.

Pred vstupom do Bosny mi pomáha chorvátsky policajt tým, že zoženie 15mm vidlicový kľúč na vyzutý Y-zvod. Pýta sa nás, kam ideme, keď sa to dozvedá, tak nás varuje pred policajtami v BH, aby sme si dávali pozor na rýchlosť, pretože najbližších 10 km budú merať. Zaželal strežan put a my opatrne prekračujeme hranicu. Jeho slová sa potvrdili, ale obchádzame bez finančnej ujmy. Cesta po preplnených ťahoch, neviem či boli hlavné, ale boli rozhodne preplnené nad mieru únosnosti. Asfalt zväčša horšej kvality. Nocľah niekde v motoreste pred Zenicou, večera s pivom sú fajn po 700km. Cena 10 Eur/osobonoc je tradične balkánskym nižším štandardom a kúpeľňa s odkrytými káblami pri sprche plus iné drobnosti nám pripomínajú, že sme v krajine, ktorá má pred sebou ešte dlhú cestu vymaniť sa z dôb minulých. Na Sarajevo som sa tešil, mal som veľké očakávania, ktoré ostali nenaplnené a tak po káve v centre ideme smer Mostar a dúfame v lepšie zajtrajšky. Vynechali sme aj pyramídy medzi Zenicou a Sarajevom, tiež zničený komplex olympijských hier, niekedy nabudúce.

Vstup do oblasti Hercegoviny poznáte ľahko, pár kilometrov pod Sarajevom sa pohoria začínajú dvíhať a cesty kľukatieť a tak si konečne prichádzame na svoje. Mesto Mostar je jedným z najturistickejších centier BiH, resp. súperí s kresťanským pútnym miestom Medžugorie o tento post. Ceny sú tu vyššie, samozrejme nešplháme do Alpských výšin, ale za ubytovanie 20 Eur na osobonoc v historickom dome historického centra platíme radi (dom bol celý len pre nás). Prechádzka centrom, na most to máme z práve prenajatého domu zhruba 3 minúty chôdze. V starožitníctve prekvapivo pozeráme na samopal, pištol, všetko funkčné, taktiež na predaj iné artefakty po vojne, ktorá zanechala hlbokú ranu v krajine. V BiH nieje protizákonné držať zbrane a väčšina domácich ich má pripravené, však čo keby bolo treba. Večer sa vraciame na dom dôstojne osvetleným centrom. Stojím pred mostom, ktorý rozdeľuje mesto na dva svety, kresťanský od moslimského. na moste vidím pohodené niečo malé a ostal som prekvapený zistením, že je to malé žobrajúce moslimské dievčatko. Môže mať tak maximálne 5 rokov a vyzerá že by radšej spala niekde pri mame, ako sedela na vychladnutých kameňoch, čakajúc že do pohodenej handry spadne nejaký dinár.

Druhý deň ideme smer Potoci – Humilišani – Jezero, vskutku krásna cesta, ktorú nepozná ani mapa ani GPS. Google ju má zaznačenú a ja som ju nejako našiel pri hľadaní potencionálnych ciest na dovolenke. Nájsť ju naživo bol tvrdší oriešok, ale napokon sme ju prešli. Je to zväčša šotolinová cesta, nijak nepríjemná, jednoduchá, obsahujúca krásne výhľady. Prišli sme na miesto kde končil asfalt, cedula „Put izgradniji u dužiny 11km“, pozerám na parťáka Maťa, obyčajne mu to nerobí problém, ale Guzinu má veľmi rád a nechce ju položiť. Preto, aj keď viem čo mi odpovie, kladiem básnickú otázku: „V pohode?“ „Je to len 11km, to nejako dáme,“ hovorí, a ideme ďalej. Po 11 km bol most, za ním asi 10 m asfaltu a tabuľa „Put izgradniji u dužiny 12km“, Maťo neveriacky krúti hlavou a mne tečú slzy od smiechu. Na šotoline pridávam a zisťujem limity jeho nastavenia, keďže sa mi nechce nič montovať na dovolenke, kašlem na to. Mokro – Zelengora – Jabuka – Popov Most – Vučevo (hraničný prechod), to sú krásne cesty premenlivej kvality, ale najmä krásnych výhľadov. Do BiH sa určite vrátime za prírodou a lepšie spoznať mentalitu obyvateľstva, pretože na prvý krát sa nám to nepodarilo.

Záver

Záverom sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa dočítali až sem a v kútiku duše dúfam, že to zvládne viac ľudí ako jeden (okrem mňa). Zatiaľ som neprecestoval všetky štáty Balkánu, a už vôbec nie som spisovateľ. Ale ak som niekoho rozosmial, motivoval, alebo inak potešil, článok splnil svoj účel. Času na cestovanie mám kvôli rodinným povinnostiam menej, tak možno začnem písať pravidelné reportáže z ciest. Ak nie, tak sa pri stručnom sumári stretneme o 5 rokov. Prajem Vám veľa šťastných kilometrov a ďakujem za pozornosť.
Ako bonus je v galérii guláš dvadsiatichsiedmych fotiek, opäť premenlivej kvality, ktoré nie sú v článkoch.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE