BAM Kolyma trip 2019

43. Deň (08.8.2019)

Na raňajky si Robo dal palacinky. Keďže mali poslednú porciu, ja som zaexperimentoval a dostal som niečo ako lievance plnené tvarohom. Ešte že to zachránila poleva, podobná salku. Posilnení sme vyrazili hltať km smer Čita. Celkovo tabule vraveli 990km. Cesta bola super a miestami som zabudol na môj nefunkčný tlmič. Potom prišiel remont a spomenul som si. Pred dvoma rokmi som sa chcel zastaviť pri pamätníku venovanému motorkarovi, ktorého tu zabili. Ale nejako som to prešvihol. Tento krát za Robovej pomoci sme to našli. Miesto navštevujú motorkári snáď z celej Európy a Ázie. Na zopár miest a výhľadov som zaspomínal, ale kopec som si toho nevedel vybaviť. Za dva roky sa to tu pomenilo. Po nie veľmi dobrom obede cesta začala stúpať. Les vystriedali lúky a veľké pláne kam až oko dovidí. Napr. toto si vôbec nepamätám. Možno preto, že sme tu mali celkom chladno, alebo pre Ivanové raketové tempo. Ale fakt super. Teplo slnečno, asfalt a super výhľady. Čo viac môže motorkár chcieť. Reťaz už dožíva, ešte musí zvládnuť 1500 km. Prekvapivo dobre drží predná pneu, ktorá má cca 8000 km, z toho 7000km mimo asfalt. Vytečený tlmič sa začal jemne pridierať, čo v praxi znamená, že ma to už toľko nehojdalo. Takže vlastne ako keby sa mu navrátila štipka funkčnosti. Cestou sme vybehli na neďaleký kopec s kostolom, ktorý som si tiež nepamätal. Za našich dnešných 811.9 km sa západ slnka posunul cca pol hodinu. Celkom sranda. Zapichli sme to niekde za kopcom pri ceste. Oheň nebolo z čoho založiť, tak sme sa rýchlo najedli a zaliezli do stanov kým sa úplne nezotmelo.

44. Deň (09.8.2019)

Ranný úsmev mi zarazil pohľad na prepákovanie. Takže nie tlmič sa pridrel, ale zohlo sa prepákovanie. Totiž keď moto odskakovala od cesty dali sme menšie predpätie na pružine. Pomohlo to, ale zároveň som sa často dostal na doraz a zvyšok energie ne-spracovalo prepákovanie. 200 km pomalým tempom sme sa dostali do Čity. Za pomoci z domoviny sme našli motomagazín. Doštičky nemali, rozetu a vývodové kolečko tiež nie, ale mali Činsku DID reťaz ktorú mi rovno predavač neodporučil a o 1 mm menšie guferá pre Roba. Nenakúpili sme ale pred obchodom spoznali Arťoma a ten nás zobral domov. Prvý bol čaj, potom obed a pokec, až nakoniec oprava. Rozoberanie bola rýchlovka, 10 minút. Po dvoch úderoch kladivom to bolo Ok. Až podozrivo rýchlo, preto sme spravili tuning a navarili kus poriadneho železa ako výstuhu. Nebyť týchto mojich problémov, bolo by o polovicu menej zážitkov. Ďalej sme ťahali km. Začalo nám pršať. Robo si protestne nedal nepremok a mne zas vôbec nepomohol. Po 300 km sme sa dopracovali k mestečku Chilok. Najskôr v kafečke sme sa nedopátrali kde je gastinica. Potom sme po navigacii šli do neexistujúceho ubytka. Časť mesta pripomínala BAMku. Kaluže a bez asfaltu. Potom skratka do mesta cez visutý most. Bolo to skôr pre ľudí, ale pánko na moto nás presvedčil, že to je aj pre dve kolesá. Robo ako prieskumník zjazdu a nájazdu šiel prvý. Keď som šiel ja zadné koleso mi začalo prešmykovať a stratil som zem pod nohami. Bol som riadne nasratý, ale nie dostatočne aby som moto zodvihol sám. Našťastie onedlho som mal pomoc. Odniesla si to stúpačka. Proste zase niečo, aby nebol deň bez opráv, na asfalte to je snáď horšie ako mimo neho. Cestou z mostu mi cestu skrížila ženská, ktorú som mal v úmysle zraziť ale nepodarilo sa. Na zjazde bol ožratý chlapík, ktorého som poslal do prdele. Povedal, že pôjde, ale najskôr foto. Znechutený som prišiel do gastinice. Robo vybavil ubytko a obchod. Po večeri a pive som sa na tom už iba smial. Aspoň mám video. 586.9 km

45. Deň (10.8.2019)

O 9:00 sme už pokračovali ďalej smer Ulan-Ude. Asi 60 km sa striedali tabule 253 a 257 km.  Zlomenú stúpačku som poriešil až počas obeda. Dali sme si lagman a bol špičkový. V neďalekej dielni sme odrezali nit držiaci pozostatok stúpačky a nahodili sme tam zadnú. Cesta smer Ulan-Ude viedla cez kopčeky serpentíny okolo rieky. Fakt pekné. Pred dvoma rokmi sme to šli s Ivanom podvečer a veľa som z toho nemal. Zopár krát sme zastavili a spravili foto. Na jednom mieste Robo vybehol hore na moto. Ja som šiel samozrejme pešo. Mal som problémy aj bez moto, taký stupák s jemnými kameňmi to bol. Je to macher. V meste sme si pozreli najväčšiu Leninovu bustu na svete. Využili sme svadbu a vbehli rovno na námestie. Ďalšie km nás zaviedli k chrámu Datsan. Bolo tam celkom rušno asi 3 svadobné fotenia, plné parkovisko ale aj tak pekné miesto. O 17:00 sme vypadli z mesta smer Bajkal. Robo to tu poznal tak sme šli na istotu. Mali sme ale problém nájsť flek na stany, keďže je víkend a plno. 586.9km

46. Deň (11.8.2019)

Dnes sme si dali "dovolenku". Bajkal a pivo. Vypili sme všetko pivo biely medveď. Pokračovali sme v rámci prechádzky a išli nakúpiť fľaškové pivo. Cestou späť sme sa zastavili zase na prvom mieste. Večernú idylku na brehu Bajkalu nám zmaril dážď. Preto som navrhol posledné 4 1.5 litrové fľaše piva dopiť v mojom stane. Robo sa oprel o tyčku, tá praskla a prepichla vonkajší plášť stanu. Tak v jednej ruke pivo a druhou som držal stan. Po búrke sme zrobili remont stanu a popíjali ďalej. Na záver večera sme znovu šli do neďalekého podniku. Ako posledné pivo sme si dali Kozel. Na fajront sa konečne usmiala aj mladá večne nasratá čašníčka Oľa. Tak ani tretí krát pri Bajkale sa mi nepodarilo okúpať. Nevadí nabudúce. dnes poctivých 0 km.

47. Deň (12.8.2019)

Trošku sme si prispali ehm... To bude tými medveďmi čo sme popili. Pred odchodom sme ešte dali zaftrak omeletu, ale už bez piva. Bolo celkom chladno a pod mrakom. Cesta ubiehala pomaly. Staré známe miesta a výhľady, tak som si zaspomínal na cestu do Japonska. Posledný úsek cesty sme šli pomaly, pretože sme prenasledovali mračno. Dali sme mu náskok a našťastie sme nezmokli. Pred Irkutskom bola už dosť hustá premávka. Vôbec sme nemali chuť ísť do mesta ale povinnosti volajú. Prvým cieľom bol motoshop Fenix. Cestou sa Robovi podarilo batožinou vyvrátiť spätné zrkadlo na jednom aute. Vodič podľa slovného prejavu spokojný veľmi nebol. Ale nič sa nerozbilo tak sme šli ďalej. V motoshope sme si nachystali veci na kúpu. Olej, filter, reťaz, rozeta, doštičky predné zadné to bude zase suma. Bohužiaľ vývodové koliesko nemali ale vraj zajtra na obed bude. Aspoň že reťaz majú DID a nie nejakú Thajskú JT kravinu. Ubytovanie sme šli na istotu tj. do hostelu kde som bol pred dvoma rokmi s Ivanom. Všetko klaplo. Cestou sme videli Star burger tak sme ešte skočili na večeru. Kuchár sa nás pýtal odkiaľ sme a potom spustil po Česky. Vraj bol 7 rokov v Prahe. Dosť sa čudoval, že čo tu pre Boha robíme. Dnes 362 km.

48. Deň (13.8.2019)

Dnes to bolo skôr o technike. Robo vyrazil do jedného shopu pred 10tou. Ja som čakal na informácie, čo tam majú pre mňa a z druhého shopu kedy príde 16 zubové vývodové koliesko. Aby som ozrejmil situáciu. Fz1 má 122 článkovú reťaz. Ponúkli mi JT tak som ich hneď poslal do prdele že chcem DID. Mali iba 120 článkovú. Rozhodol som sa teda pre menšiu 44 zubovú rozetu a koliesko 16 zubové, že to sadne. Vývodové koliesko som vyzdvihol, ale rozetu mali tam kde bol Robo. Kúpil som teda motul, filter, olej na reťaz, koliesko, reťaz suma 130 eur. Doštičky mali goldfren ferodo a g- Brake nič z toho ma neoslovilo. Po blúdení som na druhý krát našiel Roba aj servis. Vidlicu mal hotovú a už sám menil olej a zadnú pneu. Kúpil som rozetu, Trw predné a zadné doštičky za 90 ojro. Kým som sa vrátil do servisu majster sa začal venovať zadnému tlmiču, ktorý som mu spomenul. Samozrejme bez môjho pokynu a dohodnutej ceny. Robil to fakt precízne, nebál sa použiť úpravy a zlepšováky. Čas sa ťahal a nakoniec zistil, že to najdôležitejšie tj gufero nemá. Stav zadných ložísk v kolese sme zhodnotili za mizerný. Preto cestou kúpil aj tie. Ja som vymenil olej a začal som sa hrať a reťazou. Po rozbalení vývodového kolieska som zistil, že mi predali správne ale na tenšiu reťaz. V neďalekom obchode mali 15 a 17 zubové. A začala dilema. Či ešte zhoršiť prevod na cestu s 15kou alebo tam nejako dostať 17ku. 16 ka by bola ideál, ale staré bolo KO a nové zlé. Nakoniec sme spravili trošku úpravu šponováku a drážky pre koleso. Dostali sme tam 17ku. Strávili sme tam celý deň. Na mojej moto sa makalo 5 hodín. Aj keď som mu pomáhal, práca bola 100 eur a ložiská vraj drahé, on také nikdy nedáva, ale iné neboli. Cca15 eur. Plus koliesko 17 zubové 13 eur. Čiže dnes padlo cca 350 eur na servis. Vraj na tlmič mám rok záruku. Zastavil sa za nami Brazílčan, ktorý bol tiež v meste. Bol v inom servise a hodnotil to veľmi zle. Poškodili mu prednú vidlicu pri repase. Večer sme unavení dali ešte večeru tam, kde sme včera. Kúpili jednu fľašu piva Džingischán a šli oddychovať.Dnes 43.4 km

49. Deň (14.8.2019)

Ráno sme vypadli pred 10tou. V motoshope Fénix som vrátil nevhodné a nepoužité diely, veľmi sa mi ospravedlnili a šli sme smer Krasnojarsk. Doteraz som si myslel, že najkrajšie rusky sú v Jekaterinburgu ale našli sme veľmi silnú konkurenciu. Irkutsk. Celkom do tejto štatistiky spadala aj naša recepčná, ale nestihol som ju odfotiť, len nám otvorila bránu a zdrhla. Celý deň bola zima a to nie len v meste s názvom Zima kadiaľ sme prechádzali. Predpoveď na Bajkal na nasledujúce dni tiež nič moc. Preto sme ostrov Olchon vypustili. Snáď nabudúce. Niekoľko krát sme zmokli aj videli slnko. V takom počasí ani nebola chuť fotiť. Ale zistili sme čo je na konci dúhy. Ruské pole. Cestou sme prechádzali cez mesto Tulun, mesto ktoré bolo 2x zaplavené a cesta uzatvorená. Stále bolo vidno stopy po vode. Bahno, zničená hrádza na rieke, zaplavené časti mimo cesty. V podvečerných hodinách sme dosiahli cca polcestu Nižneudinsk a zapichli to v gastinici, kde som sa pred dvoma rokmi spoznal s Ivanom. V meste sú 3 ubytká. Jedno lacné plné, druhé o nás veľmi nestálo a odbili nás, že kde chceme dať moto nemajú garáž, tak sme sa vrátili do prvej najdrahšej možnosti. Dnes 547.2 km Ps. už mi konečne zase dobre ukazuje tachometer po zmene prevodu.

50. Deň (15.8.2019)

Ráno hmla, dali sme palacinky a šli. Postupne sa počasie vylepšilo a už bolo fajn. Dopracovali sme sa pri mestečko Tajšet a tým sme uzatvorili kolečko okolo Bajkalu Bam Kolyma tam, Kolyma späť, trasa Lena a magistrála. Dokopy cca 10500 km. Opäť sme v Krasnojarsku. Bajkpost sa trošku pomenil pre veľkú účasť hlavne nebajkerov poschodie zatvorené budeme v garáži. Zbehlo sa tu grilovanie, trošku pokec a nejaká ta samogonka. Stretli sme Estónskeho bajkera s trošku nereálnym planom. Prejsť Irkutsk Novosibirsk za deň cca 2000 km, hlavne keď o pol 6 večer bol na pol ceste   

51. Deň (16.8.2019)

Ráno som vrátil naspäť matice do šponováku reťaze a nahodil nové doštičky. Za Robovej pomoci samozrejme. Cestou som mal 50km na rozmyslenie. Totiž Robo mi dal chrobáka do hlavy. Či nedáme Kyzyl (je tam stred Ázie) a cesta cez hory, super výhľady. Počasie nemá byť úplne ideálne a stále verím, že na týchto pneu prídem domov. Ani časovo to veľmi nevychádza, najskôr som chcel byť doma v polke augusta, potom okolo 20tého. A teraz budem rad ak vôbec august ešte bude. S ťažkým srdcom som nakoniec povedal nie. Nechám to na iný výlet. Mám tu ešte čo pozerať Mongolsko, Altaj, Olchon atd. Mali sme na vyber dve cesty ďalej. Juh cez Kemerovo po hlavnom ťahu, alebo smer Tomsk. Vybrali sme druhú možnosť aj keď som tadiaľ šiel, ale Robo ešte nie. Na 10 km úseku bez asfaltu som videl prvého mustanga po 20000 km. Modrá alebo sivá farba, jeden biely široký pruh. 90te roky. A zrovna na gruntovke. Jaj ozaj dnes som 20000 km na ceste. Našli sme super šašlikareň a dali si večeru. Celý deň som jedol kraviny z gazprom pump čo ma sotva zasýtili po odchod. Deň sme ukončili stanovaním na poli 260 km pred Novosibirskom, ideme novou cestou, ktorú nepoznáme. Dnes 627.2km

52. Deň (17.8.2019)

Pred dvoma rokmi som už o takomto čase sedel v lietadle domov. Ráno bola rosa, zbalili sme mokré stany a šli na benzínku tankovať a sušiť. V luxusnej kafečke sme dali raňajky. Ja pizzu a Robo kapustové pirohy. Fakt dobré, obaja sme dali duplu. Doobeda sme prišli po Novosibirsk. Tam sme sa napojili na magistrálu, čo bolo poznať. Remonty, kolóny premávka a milióny kamiónov. Ďalších 500 km bola strašná nuda. Rovina, les močiar lúka a slnko oproti, keďže smerujeme na západ. Bol som dosť uťahaný. V podvečerných hodinách sme prešli hranicu Omsku a získali jednu bonusovú hodinu skrz časový posun. Dali sme večeru, kúpili pivo a rýchlo šli hľadať flek na kemp. Ostrieľaný kemper Robo to zase ukážkovo vyriešil. Skončili sme v lesíku. Oheň sme síce nemali, ale hudba a pokec bol fajn. Dnes 763.8km

53. Deň (18.8.2019)

Super slnečné ráno bez rosy. Hneď bola dobrá nálada. Prebehli sme Omsk a pokračovali smer Išim. Cestou v nie veľmi dobrej kafečke sme stretli Francúza na starej Kawe 500. Že nevie po Rusky a má problém. Ukázal nám foto vačkovky. Takže asi tam bude problém. Presne ani on sám nevedel. Robo sa zaangažoval a vybavil mu servis v Omsku. Mal celkom smelý plán, že ide BAM a Kolymu. Fú pri najlepšom začne v septembri. Nie je to veľmi reálne kvôli počasiu. Ale držíme palce. Onedlho nás čakalo ďalšie rozhodnutie. Chanti Mansijsk+ 1000 km. Robo tadiaľ šiel, ja nie. Smer Jekaterinburg som šiel zase ja. Stále verím, že pneu vydržia  domov, preto sme zvolili možnosť Jekaterinburg. Rozhodovanie prebehlo v kafečke pri večeri. Nečakaný dážď potvrdil dnes gastinicu miesto palatky (stanu). Dnes sme sa dozvedeli, že štartuje Rudo Tisovský tranzit smer Kyrgystan. Možno sa nám podarí dakde cestou stretko. Ubytko sme našli pri ceste. Cena priaznivá, motorky vo dvore autovrakoviska. Čo si môže bajker viac želať? Dnes 687.9km

54. Deň (19.8.2019)

Našťastie naše moto nepribudli do ponuky náhradných dielov vrakoviska. Za slnečného počasia sme vyrazili smer Ťumeň. Pred dvoma rokmi bol prejazd tragédia, dnes super. Všetko dokončené. Akurát som nevedel skontrolovať nálepku Japan trip, pretože už boli zvodidlá popri novej ceste. Ďalej sme ťahali smer Jekaterinburg. Európu už bolo všade cítiť. Dvojjazyčné nápisy miest, modernejšie autá, benzínky, kafečka kde som si nakúpil aj čo som nechcel. Obed za skoro 10 eur. Obchvat mesta Jekaterinburg bol nekonečný, čo znamenalo cca 50km hustej premávky. Náš dnešný jediný cieľ tj. hranicu Európy-Ázie sme dosiahli v daždi. Zopár foto a schovali sme sa do prístrešku v Ázii. Oboch nás napadlo, že by sa tu dalo aj prespať. Dážď ale ustal a na dosah bolo kopec gastinic, tak sme šli ďalej. Celkom sme ešte pokročili. Šlo sa dobre ani teplo ani zima. Predbehli sme milión kamiónov a zapichli to v gastinici pri ceste. Ako sme popíjali pivo pred kafečkou, všimli sme si tiež jednu európsku zaujímavosť alebo ázijský nedostatok. Zopár dievčat s kabelkami, ktoré sa vrhli na prichádzajúce kamióny za účelom spestriť vodičovi deň. Dnes 636.8 km .
Ps. Viete ako spoznáte pravú Ruskú vodku?
Vodičovi kamiónu pri nastupovaní vypadne fľaša z dvoj metrovej výšky na asfalt. A kričí. Kvalitná Ruská vodka nerozbila sa.

55. Deň (20.8.2019)

Ráno nás privítalo smutné počasie a raňajky tiež nič moc. Našťastie po 120 km sme sa odpojili z ťahu Jekaterinburg Perm a zlepšila sa aj premávka aj počasie. Sem-tam kopčeky, zákruty proste Ural. Zrazu na nás vykukla vodná nádrž Kama. Tak mi napadlo, či sa tam nepozrieme. No moja shinko zadná pneu mi po dvoch metroch blata vysvetlila, že patrí na cestu. Aspoň Robo pofotil a potom mi pomohol otočiť sa. Ďalej sme pokračovali cez mesto Čajkovskij. Kostoly, pametníky, vodná priehrada a hranica republiky Udmurtia. Pred mestom Ižhevsk sme si dali najhoršiu pizzu výletu. Jediný cieľ bolo Kalašnikov múzeum. Pred dvoma rokmi bolo zatvorené a dnes remont expozície. Som naivne slečne vysvetľoval, že som tu druhý krát a hneď odchádzame. Pousmiala sa, že tak keď ste tu bol pred dvoma rokmi príďte o rok. Tiež som sa pousmial... Mesto bolo celkom pekné. Premávka smer Kazaň nič moc. Milióny kamiónov. Zalomili sme cca 120 km od Ižhevsku. Robo našiel prvotriedny kemp pri jazierku s prístreškom, proste romantika . A 3x tri medvede tiež padli vhod. Dnes 603km.

56. Deň (21.8.2019)

Počasie zase s nami cvičilo. Ráno popŕchalo. Zbalili sme si mokré stany. Pokecali s ujcom, ktorý nevieme ako sa tam ocitol, ale tváril sa, že to tam stráži. Prekročili sme hranicu republiky Tatarstan. Vykuklo nám slnko. Počas obednej prestávky sme úspešne vysušili stany. Vstup do Kazane bol v pohode. Na tak veľké mesto bola premávka priaznivá. Robo kúpil olej a našiel servis, kde ho vymenil. Ja som zatiaľ vyčistil vzduchový filter. Hotel, kde som býval pred dvoma rokmi bol full, tak sme našli neďaleko hostel Sova za 600 rub na hlavu. V centre sme dali pizzu a šli sa motať. Pozreli sme promenádu, kremel, mešitu a nakúpili suveníry. Veru, už to nie je lacná Ázia. Čapované pivo od 140 do 300 rub(2-4.5€). Nevieme prečo, ale vo väčšine podnikov sú čašníčky brutálne maximálne znechutené. Po zotmení sme si pozreli kúsok ohňovej show a šli na ubytko. V rámci spriemerovania ceny piva sme si dali ešte jedno plechovkové za rozumnú cenu. Stretli sme tam našu mladú recepčnú, že už nás čaká v hosteli a pousmiala sa. To sme nevedeli, že čo na nás chystá. Po návrate nám dala vyplniť anketu. Stroskotalo to na kolónke posledné ubytko. Na odpoveď niekde v stane pri jazere sa začala rehotať. Adresu gastinice z predvčera nemáme, tak som jej ukázal foto. Tiež smiech. Ani názov, ani poloha nič. Proste 120 km pred Permom a asi 50 km od hranice Európa Ázia však vieš nie? Nakoniec tam dačo random napísala. Noc bola celkom divoká. Mali sme stereo chrápanie od našich spolubývajúcich. Dnes 263.2km.

57. Deň (22.8.2019)

Ráno odchod z Kazane. Nebyť chodcov, ktorí robili červenú vlnu a jedného remontu cesty celkom rýchlovka. Pokračovali sme smer Ulianovsk. Opustili sme Tatarstan a zavítali do Republiky Mordovia. Nikdy predtým som to nepočul. Pracoval som s teóriou, že to ma niečo spoločné s tým prsteňom či Poterom ale Robo ma opravil že to bol Mordor. Dnes bolo naozaj teplo. Snikers sme vystriedali za nanuky. Tranzitný deň sme ukončili cca 120 km pred Penzou. Stanujeme a samozrejme ušetrené peniaze za ubytko sme investovali do piva. Ale len dve butilky. Dnes 514.2 km.

58. Deň (23.8.2019)

Ráno zase zamračené, ale aspoň nebola rosa. Vstali sme zavčasu. Raňajky sme dali v mestečku Kamenka. Zaspomínal som si na cestu a nocľah  pred mesiacom a pol. Pokračovali sme smer Penza, Tambov a neobľúbený Voronež sa nám podarilo úplne obehnúť cez dediny. Mali sme naplánované stretko s Rudom, jeho partiou a babami s Drakula na cestách. Technické problémy to ale posunuli na zajtra, snáď. Nakúpili sme zásoby a šli hľadať miesto na stanovanie. Skončili sme v stanoch na poli. Ale nebolo to jednoduché. Medzi dedinami bolo asi milión poľných ciest.Z neznámych príčin tu bola premávka väčšia ako na asfalte. Dnes 666.8km.

59. Deň (24.8.2019)

Prispali sme si, keďže sme mali dosť času. Po 20 km sme sa napojili na hlavný ťah Voronež Kursk. Robo vymenil na pumpe prednú pneu a ja som sa hral, že mu miestami pomáham. Ďalšie km nás brali smer Starý Oskol. Keďže sme boli rýchlejší, našou úlohou bolo nájsť vhodný flek na kempovačku vo väčšom počte. Pobehali sme dve jazerá. Nakoniec sme sa vrátili k tomu prvému. Bolo dostupnejšie a hlavne bez 7 km poľnej cesty rôzneho stavu. Popíjali sme pivko a čakali chalanov a baby. Vlastne celý večer sa niesol v tomto duchu. Zoznamovanie kecanie, zážitky a pivo. Rudo vyskúšal Robovu AJP a nejako sa mu nechcelo dolu. Kto vie možno vymení pionier . Dnes nájazd ako na BAMke 128.3km

60. Deň (25.8.2019)

Po párty sme vstávali trošku neskôr. Ešte nejaké to fotenie, diagnostika jedného a druhého auta, premeranie nabíjačky notebooku a pohli sme sa. Po pár spoločných km sme sa rozlúčili a každý šiel svojou cestou. Tri posádky tri rôzne smery. My západ Ukrajina, baby juh Gruzínsko, chalani východ Kazachstan. Šli sme cez malý prechod, nie hlavným ťahom smer Charkov. Na hranici to šlo hladko. Skôr boli zvedaví a dávali klasické otázky od kuda? Skolka dni v puti ? atď. Ukrajincom sa trošku nepáčila svetlica, ktorú mám z Magadanu na medvede. Za hranicou cesta presne zodpovedala Robovmu popisu, kam sa hrabe Cesta kostí. Katastrofa, našťastie iba 10 km po dedinu Vovčansk. Pri vodnej priehrade to naozaj žilo. Pláže, člny, vodné skútre a kopec bufetov. Kartou sa ale nedalo platiť nikde. Obchvatom sme sa vyhli mestu Charkov a pokračovali na sever. Na pumpe Wog sme dali obedo-večeru. Hranolky, hambáč a kolu. Večer sme to po 379.5km zapichli na peknom poli cca 50 km pred Poltavou. Samozrejme nechýbalo pivo.

61. Deň (26.8.2019)

Za slnečného rána sme sa pobalili a ťahali smer Kremenčuk. Kde sme prešli cez rieku Dneper, ďalej Uman a smer Vynitsia. Cestou by mohla byť jedna zaujímavosť a to raketová základňa Pervomajsk, ale nechávam to na ďalší trip. Robo tam už bol. Dnešná cesta? Fakt zaberák a hnus. Sem tam sme valili 115kmh a potom prišiel úsek, kde som mal pocit, že som v inom štáte a storočí. Tankodrom sa kľudne rovnal 1:1 mojim najhorším cestám. Snáď šotolina na Kolyme bola lepšia. Dnešná strava bola dosť fastfoodovo orientovaná, zajtra skúsime zmenu. Skončili sme v stanoch pri jazere. Dnes 600.9km.

62. Deň (27.8.2019)

Vstali sme niečo po 7:00. Stany boli mokré a nechcelo sa nám čakať. Pobalili sme a ťahali smer Ternopil. Cesta bola viac menej dobrá. Na pumpe sme dosušili stany, minuli sprej na reťaz a dumali čo ďalej. Nakoniec sme sa pobrali smer Ivano-Frankivsk. Cesta sa menila a posledné km boli tak neskutočne rozj...né, že auta šli krokom a  ja s nimi. Bolo cez 30 stupňov fakt masaker. Nebol som schopný sledovať nič iba cestu. Nevšimol som si ani Roba, ktorý na mňa mával na benzínke. Ďalej sme šli smer Jasina a Rachov tj. Zakarpatská Ukrajina. Zase teleport do iného sveta. Super asfalt, turistov milión, kostoly, pamiatky, hotely, reštiky a konečne aj kopce. Robo si cestu pamätal ako rozbitú a aktuálne je super. V sedle, ktoré je aj hranicou Zakarpatskej Ukrajiny sme si dali neznáme jedlo. Niečo ako kaša s bryndzou a čudnou slaninou. Pôvodne to mala byť večera. Síce sme to zjedli, ale ako večeru sme to neakceptovali. Po pár km nás zastavili policajti, doklady a fúkanie, vše Ok. Ďalej bola cesta horšia. Za Rachovom je jeden zo stredov Európy, tak sme sa tam pozreli. Dali sme ešte 20 km popri Rumunskej hranici a zapichli to v meste Veľký Bočkov. Zase sa nedalo platiť kartou. Dnes  tranzitných 584km. P.s. Večera nebola, tak sme si dali aspoň tekutý chleba.

63. Deň (28.8.2019)

Vypadli sme rekordne skoro. Okolo 8:00, ale pretože sme blízko hraníc a ešte hodinu bude posun, prehlásil som že je 7:00. Zase mi posunuli motorku o pár metrov ďalej. V noci som zastal pred bránou, za ktorou bolo niečo ako smetisko a bývalé trhovisko. Ráno sa ukázalo, že trhovisko funguje v plnom prúde a ja som parkoval pred vstupnou bránou. Posledné hrivny padli na dve omelety a čaje. Z hlavnej trasy sme odbočili do kopcov v dedine Bustino. Hneď nás stopli policajti. Teda Robo bol rýchlejší, tak jeho prvého. Mali zaujímavé postupy. Nepýtal sa či som pil, ale hneď čo som pil. Či pivo, víno alebo vodku. Dostal odpoveď že nič. Dal mi fúkať a s kamennou tvarou. Boris čo si pil? Usmial som sa, nič. Podal doklady. Bol by som  zvedaví, čo by sa dialo, ak by som povedal 10 pív a fukol 0. Ďalej sme pokračovali smer Koločava. Cesta dobrá, zlá aj žiadna. Ale fakt pekné kopce, dedinky. Mali asi hody. Všetci behali v krojoch, spievali pred kostolmi. Cez Volovec sme pokračovali na hlavnú cestu smer Mukačevo a Užhorod. Tak ako predchádzajúcich 20000 km sme kašlali na plnú čiaru. Zrazu nás dobehla Octavia s majákmi. Prv som si myslel, že idú ďalej a oni si len robili náskok na nás. Najskôr chceli 2x80€. Vedeli sme kam to smeruje. 1x80€ do vačku. Ale vydal nám zo 100ky, keby je sviňa zhrabne všetko. Znechutení sme predpisovo dotiahli na hranicu. Obe strany bez komplikácií. Na Sk sme sa predbehli pekne dopredu. Povinná foto s tabuľou a pokračovali sme. Robo stratil Sk simku tak sme sa zastavili v Michalovciach. V Orange to išlo ako v lete na saniach, preto ďalšia hodina fuč. Do tmy sme sa ťahali smer Štrba. Robo mal tip na super lúku s výhľadom na Vysoké Tatry. Dnes 506.1km. P.s. Mali sme  Slovenskú návštevu a doprovod domov. Teda ja.

64. Deň (29.8.2019)

Ráno sme sa pobalili s pekným slnečným výhľadom na Tatry a šli zdolať posledné km domov. Robo nás ešte zobral peknou cestou cez Važec, kde sa naše cesty rozdelili. My sme pokračovali cez Donovaly smer Nitra a Zámky. A Robo domov do Žiliny .Dnes posledných 279.4km.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE