sumoto_duben



Znova na Balkánsky okruh.

Návrat na cesty, na miesta ktoré nás oslovili, ktoré sme chceli vidieť.

Kapitoly článku

V r. 2018 sme spolu s kamarátom Kamilom podnikli náš prvý dlhší výlet na Balkán.

Už počas tohto výletu sme sa zhodli, že o rok, teda v r. 2019 chceme aspoň trošku tejto trasy prejsť znova, najlepšie v opačnom smere, aby sme to, čo nás tak veľmi oslovilo videli znova, z iného uhlu pohľadu. Tak, ako aj v minulosti sme kontaktovali ďalších kamarátov motorkárov, ukázali sme im fotky, opísali čo sme zažili a videli a tak sa nás nazbieralo viac, nakoniec to mala byť skupina v celkovom počte 8 ľudí. Stretli sme sa, dohodli na dátume a čase odchodu, orientačnej trase, spôsobe nocovania a jedenia. Vzhľadom k skúsenostiam z r. 2018 aj vzhľadom na náš vek, prekonané operácie či choroby, alebo jednoducho pre to že v podstate všetkým z nás to vyhovovalo sme sa zhodli, že ubytovanie budeme hľadať včas podvečer, preferujeme súkromné penzióny, tam sa budeme aj stravovať. Žiadne stany, konzervy.

Tak aj bolo počas celej cesty. Z rôznych príčin a dôvodov sme nakoniec vyrazili piati – Ľuboš Suzuki V Strom 1000, Robo Kawasaki 850, Oto Honda Varadero 1000, Jozef BMW 1150, Marián Honda Transalp 650. Mali sme dohodnutú orientačnú trasu, niekoľko cieľov moto výletu, zhruba určené km ktoré chceme cez deň prejsť, deň odchodu a návratu. Už z minulosti mám skúsenosť, že je dobré si aspoň pár vecí vopred ujasniť a dohodnúť sa na nich, minimalizujeme tak prípadné nedorozumenia, alebo snahy o podstatné zmeny počas cesty – vždy sa tak môžme odvolať na to čo sme sa vopred dohodli.

Zásada ktorú preferujem je to, že každý je slobodný, každý sa môže rozhodnúť aj počas cesty tak ako uzná za vhodné a ísť tak a tam ako on chce. Všetkým, ktorí takýto moto výlet absolvovali je dobre známy pocit radosti, nadšenia, očakávania ktorý na začiatku cesty a zväčša aj počas jej priebehu človek cíti. Všetci z našej skupiny sme už aké-také skúsenosti z moto výletov mali, prešli sme viac či menej kilometrov či už v SR alebo v zahraničí, všetci moji spoločníci boli z jednej dediny, roky sa poznali. To bol základný predpoklad toho, že cesta bude prebiehať v pokoji, pohode. To sa aj potvrdilo. Vopred sme sa o.i. dohodli že nejdeme "naháňať kilometre", ideme sa previesť, chceme vidieť krajinu, stretnúť ľudí.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (21x):


TOPlist