Dlho odkladaný výlet na Balkán.

Moto výlet na pre mňa neznámy Balkán, cez Maďarsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu a Albánsko.

Kapitoly článku

Balkán...pre niekoho známy, alebo neznámy. Tajuplný, obostrený mnohými poverami, vaic či menej pravdivými historkami, poverami, bájkami, chválami, niekedy zatracovaný, myslím že pre väčšinu bežných stredoeurópanov v podstate neznámy.

Balkán, dávno pred nami inými prebádaný, motorkármi skrz-naskrz prejazdený. Mnoho som o ňom čítal, hlavne na motorkárskych serveroch zverejnené cestopisy, mnoho fotiek z takých ciest som videl. A vskutku, mnoho krát išlo o zážitky a fotky z naozaj málo známych a cestovateľmi bežne nenavštevovaných miest a lokalít. Priznám sa, ja sa skôr držím štandardných ciest, enduro som nikdy nejazdil, takže mám prirodzený rešpekt pred nespevnenými cestami.

V r. 2017 som bol na motorke v Chorvátsku, mestečko Rovinj na severe, bola to klasická rodinná dovolenka, akurát ja som sa tam a nazad previezol na motorke Počas týždňového pobytu som trochu pojazdil po Jadranskej magistrále, takže prvotný kontakt s Balkánom som už mal. Aj tam a v tedy som sa utvrdil, že sa chcem na Balkán na motorke vrátiť, lákali ma pre mňa nepoznané oblasti Boshny a Hercegoviny, Čiernej Hory a hlavne Albánska. Viem, pre mnohých sú to cesty x-krát prejazdené, dobre známe, mnohí jazdia napr. do Afganistanu, Mongolska, Iránu. Možno raz aj ja....možno. No teraz som chcel osobne sám vidieť a precestovať niektoré pre mňa nepoznané zákutia Balkánu, vidieť krajinu, stretnúť ľudí, ochutnať miestne jedlá, užiť si výlet na motorke. Mal som v hlave orientačnú trasu, boli mieste ktoré som chcel navštíviť, veci ktoré som chcel vidieť, ale celkový plán bol viac menej len orientačný, detily som nechával na konkrétnu situciu a miesto. V zmysle hesla – cesta je cieľ.

Dohodol som sa s kamarátom Kamilom, on mnou plánovanú trasu na Balkáne tiež ešte nešiel, páčila sa mu. Pred cestou sme sa pár krát stretli, dodli sme si orientačnú trasu, každý povedal čo chce vidieť, zhodli sme sa na spôsobe ubytovania a stravovania, na dni odchodu a návratu. Všetko podstatné bolo dohodnuté, termín ochodu sme si určili na sobotu 19.05.2018, návrat najneskôr v nedeľu 27.05.2018. Dohodli sme sa, že našim cieľom je vidieť a prejsť naplánované, ak čokoľvek z toho nevýjde nevadí, prípadne ak nás cestou niečo osloví, trasu zmeníme. Zhodli sme sa na tom, že ubytovanie si nájdeme cestou, nejaký penzión alebo čosi podobné, stravovať sme sa plánovali mietstnym jedlom. Hlavne sme sa dohodli, že nejdeme "naháňať" kilometre, ideme sa voziť a oddýchnuť si. Predpokladali sme a potvrdilo sa nám to celou cestou, že máj je na cestovanie nami plánovanou trasou ideálny mesiac, je to v podstate ešte pred hlavnou letno sezónou, cesty tak ako sme dúfali neboli preplnené, ubytovacích zariadení bolo v ponuke mnoho, ceny prijateľné. Mnou uvedené prejdené kilometre sú len orientačné.

Balkán...pre niekoho známy, alebo neznámy. Tajuplný, obostrený mnohými poverami, vaic či menej pravdivými historkami, poverami, bájkami, chválami, niekedy zatracovaný, myslím že pre väčšinu bežných stredoeurópanov v podstate neznámy.

Balkán, dávno pred nami inými prebádaný, motorkármi skrz-naskrz prejazdený. Mnoho som o ňom čítal, hlavne na motorkárskych serveroch zverejnené cestopisy, mnoho fotiek z takých ciest som videl. A vskutku, mnoho krát išlo o zážitky a fotky z naozaj málo známych a cestovateľmi bežne nenavštevovaných miest a lokalít. Priznám sa, ja sa skôr držím štandardných ciest, enduro som nikdy nejazdil, takže mám prirodzený rešpekt pred nespevnenými cestami.

V r. 2017 som bol na motorke v Chorvátsku, mestečko Rovinj na severe, bola to klasická rodinná dovolenka, akurát ja som sa tam a nazad previezol na motorke Počas týždňového pobytu som trochu pojazdil po Jadranskej magistrále, takže prvotný kontakt s Balkánom som už mal. Aj tam a v tedy som sa utvrdil, že sa chcem na Balkán na motorke vrátiť, lákali ma pre mňa nepoznané oblasti Boshny a Hercegoviny, Čiernej Hory a hlavne Albánska. Viem, pre mnohých sú to cesty x-krát prejazdené, dobre známe, mnohí jazdia napr. do Afganistanu, Mongolska, Iránu. Možno raz aj ja....možno. No teraz som chcel osobne sám vidieť a precestovať niektoré pre mňa nepoznané zákutia Balkánu, vidieť krajinu, stretnúť ľudí, ochutnať miestne jedlá, užiť si výlet na motorke. Mal som v hlave orientačnú trasu, boli mieste ktoré som chcel navštíviť, veci ktoré som chcel vidieť, ale celkový plán bol viac menej len orientačný, detily som nechával na konkrétnu situciu a miesto. V zmysle hesla – cesta je cieľ.

Dohodol som sa s kamarátom Kamilom, on mnou plánovanú trasu na Balkáne tiež ešte nešiel, páčila sa mu. Pred cestou sme sa pár krát stretli, dodli sme si orientačnú trasu, každý povedal čo chce vidieť, zhodli sme sa na spôsobe ubytovania a stravovania, na dni odchodu a návratu. Všetko podstatné bolo dohodnuté, termín ochodu sme si určili na sobotu 19.05.2018, návrat najneskôr v nedeľu 27.05.2018. Dohodli sme sa, že našim cieľom je vidieť a prejsť naplánované, ak čokoľvek z toho nevýjde nevadí, prípadne ak nás cestou niečo osloví, trasu zmeníme. Zhodli sme sa na tom, že ubytovanie si nájdeme cestou, nejaký penzión alebo čosi podobné, stravovať sme sa plánovali mietstnym jedlom. Hlavne sme sa dohodli, že nejdeme "naháňať" kilometre, ideme sa voziť a oddýchnuť si. Predpokladali sme a potvrdilo sa nám to celou cestou, že máj je na cestovanie nami plánovanou trasou ideálny mesiac, je to v podstate ešte pred hlavnou letno sezónou, cesty tak ako sme dúfali neboli preplnené, ubytovacích zariadení bolo v ponuke mnoho, ceny prijateľné. Mnou uvedené prejdené kilometre sú len orientačné.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (27x):

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist