Znova na Balkánsky okruh.

ZÁVER.

Týmto cestopisom si nenárokujem nič, nechcem nič radiť, nič zakazovať či prikazovať. Koho cestopis zaujal, komu aspoň trošku poradil, nech si z neho vyberie čo uzná za vhodné. Rešpektujem že sa niekomu nemusel páčiť, nemusí s ním, alebo jeho časťou súhlasiť. Napísal som tak a to čo som napísať chcel, ako som to uznal za vhodné. Hlavne som sa chcel podeliť so skúsenosťami – napr. tak ako aj v r. 2018 aj tu sme hľadali ubytovanie a stravu včas večer, nič sme si vopred nezaisťovali, neboli sme tým viazaní, mohli sme sa každý deň ráno rozhodnúť kam ideme, koľko prejdeme. Na trase ktorou sme išli my, možnosti ubytovania neboli problém. Potvrdilo sa mi aj tu, že je dobré mať so sebou aspoň pár konzerv, hlavne však dostatok nápojov. Všade sa dalo platiť platobnou bankomatovou kartou, vhod prišla hotovosť, hlavne tam kde sme dohodli ubytovanie bez dokladu. Z mojich skúseností – dobré je pred cestou sa všetci účastníci minimálne 1-2x stretnúť, dohodnúť podstatné a dôležité veci – čas odchodu, príchodu, orientačnú trasu, spôsob spania, jedenia, orientačné kilometre ktoré chceme prejsť. Aj pri tejto ceste sme veľa vecí nechali "otvorených", neplánovali sme úplne do detailov, rozhodovali sme sa často podľa aktuálne situácie, počasia, iných informácií. Za najdôležitejšie považujem vhodnú partiu, prispôsobivých a vzájomne tolerantných spolucestujúcich, na ktorých som ja mal pri tejto ceste šťastie. Aj takto ich pozdravujem a ďakujem im. Peniaze: Ani jeden z nás ktorí sme túto cestu prešli nemá nadbytok peňazí, každí v pote tvári si zarába na svoj chlieb každodenný. Na takúto cestu, na tieto kilometre, spôsob spania a stravovania proste peniaze musia byť. Bez nich to nejde. Nepočítal som koľko presne, no benzín v nádrži, ubytovanie, jedlo, pitie to proste treba zaplatiť. Mňa a myslím si že aj ostatných z našej partie tento moto výlet vyšiel na cca 800,-€.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE