Fena-> Perfiš

To, co pise Fena dava smysl. Pak jeste samozrejme musi kazdy clen domacnosti zvazit, jestli se nahodou vlastniho psa podvedome neboji a strachu se zbavit. Kdyz mi bylo 14 meli jsme fenu NO, byla to docela ostra potvora, ale rodinu milovala. Jednou po me vyjela, kdyz venku nasla kost a ja jsem ji ji sebrala. Okamzite jsem ji ukazala, ze tudy cesta nepovede a dostala drzkovou. Od te doby si nikdy nic podobnyho nedovolila.

Fena-> ten nekdo tu pouziva i nick... kdyby neco...

Myslím, že to "Fena" vystihla, no pridám aj svoju skúsenosť.

V prvom rade asi záleží aj na tom, aké je to plemeno psa. A potom nás učili, že sa pes cvičí buď po dobrom, za odmenu, alebo po zlom, za trest.

Keď som videl, že môj ČSV za odmenu zožerie všetko a pritom kašle na to, čo ja si želám, nechal som sa inšpirovať dokumentami o vlčích svorkách, kde som odmeny nezaregistroval, len jasné stanovenie hierarchie.
Takže som mu dal jasne najavo kde sme my dvaja hierarchicky. A nie len to. Jasne som mu dal najavo jeho pozíciu, ak si niečo dovolil na niektorého člena rodiny. Ja som stanovil hierarchiu, nie on. Pretože nemôžem nechať niektorého člena rodiny, ktorý je slabší ako pes, aby so psom bojoval o postavenie.
Funguje to a nie sú problémy.
Ale hierarchia nie je trvalá, môže sa meniť. Pes to občas skúša. Ale pri seba-menšom náznaku zakročím a už ani nie tvrdo. On už vie, že sa nič nemení, už mu stačí len povedať.

Takže súhlasím s "Fenou", že členovia rodiny sa musia dostať hierarchicky nad psa. A ja radím, aby tu hierarchiu určil vodca svorky.
Lebo sú len dve možnosti. Buď sa pes podriadi, alebo zastreliť.