Schengenom I.
Text: Rnx | Zveřejněno: 5.3.2015 | Zobrazeno: 19 735x
Kapitoly článku
Kempy a tak
Najlepšie kempy sú tie najlacnejšie. A najlepšie hostely sú tie, ktoré sú voľné.
Inak je to prašť jak uhoď, totiž, dobrý flek zničí zlé osadenstvo a fantastickí hostia vykúzlia aj neuveriteľné z otrasného miesta. Nič nové pod slnkom ti nehovorím, neprekvpím ani konštatovaním, že čokoľvek z predošlého je závislé od počasia.
V Poľsku boli super milí, v Estónsku zase prekvapiví, štokholmský hostel na jachte bol iná liga a 7 báb so mnou na izbe v Kodani malá “katastrofa”.
Najlepšie som sa vyspal u Rasťa v Hamburgu. Videl aký som vyhladnutý a nevyspatý, ráno o siedmej mi ešte vyprážal rezne. O kempe pri Amsterdame nechem ani počuť, naopak v Remeši som si ten holandský omyl vynahradil dokonale. V Paríži sa všetci rozhodli spraviť si hostelový žúr a potom dole v Saint Jean de Luz, tam to bolo, ehm, počkaj, prečítam ti záznam z denníka:
Niet čo vidieť na francúzskych cestách z Paríža do Bordeaux, obzvlášť nie, ak je hnusne. Znechutenie v podobe mýtneho alebo zápch na lokálkach bol len klinec do cestovateľskej rakvy, tak som ho (a seba) zapichol do útesu pri Atlantiku. Teda, do kempu na ňom. A bolo by to romantické a pekné, a všetko, nebyť v noci búrky, pri ktorej som držal stan i seba, i slimáky okolo, inak by sme v Atlantiku skončili na betón určite.
Zobudil som sa s poloodumretým prstom držiac zipsy, objímajúc kufor prikurtovaný k špici stanu uprostred a s mokrými handrami. Kebyže niekto v noci sleduje ako splašene najprv hľadám kolíky a ten stan v búrke kotvím o zem, behám stavať skúter na centrál, odopínam kufor, pripínam kufre, kurtujem sa o strom, kurtujem stan o strom, o kufor a všetko minimálne na päťkrát, tak sa smeje tri dni vkuse.
Katastrofa. :)
Handry
Tá moja letná bunda je super, ak nie je vonku menej, než 25 stupňov. Potom to chce 3 vrstvy. Gate som si kúpil o 2 čísla väčšie než som mal. V horúčavách sú horúce, v zimách nič moc, lebo zospodu fúka, treba ich na nohách
prištipcovať. Radosť mi však robia topánky, TCXy sú sakramentsky pohodlné a nevadí im ani ľahký dážď. Narozdiel od gatí a bundy sú v nich prechádzky bombové. Kombinácia motoriflí a ľahkej bundy je na skútra super, mrskať sa po všetkých tých mestách v niečom inom, asi ma trafí šľak.
So Sharkom na hlave sa to tiež dá, ono že tá preklápačka nie je luxus ale skoro nutnosť človek nadobudne dojem, až keď ju má na hlave každý deň osem hodín. A keď je vonku 38.
Kufre
Sú drahé, sú ťažké, skúter s nimi širší než maluch, blbo sa s nimi jazdí rýchlo ale sú fasa. Bolo by to lepšie bez nich, sám by som sa pobalil ale s tebou ako s pasažierom to inak nejde. Je skvelé, že v x prietržiach nepustili ani kvapku, že ich stačí zamknúť a ísť preč. Nechať ich v hostelovej izbe alebo s nimi skútra na ulici znamenalo kýžený kľud na mojej duši. S tankvakom či brašňami by som ho toľko nemal.
Inak, ty si fakt nastupovala do lietadla iba s touto billa taškou?! Heh, nepadali ľuďom sánky? Lol, si dobrá!
Elektro
My dearest. Nevedel som ti to vyargumentovať pred cestou ale teraz ti to poviem takto: Čas je to najdrahšie čo človek (ne)má. Nedá sa kúpiť, kúpiť sa dajú iba veci, ktoré ti ho pomôžu ušetriť. TomTom za 9 tisíc bola dobrá investícia, nepresvedčí ma nikto, že by to akýkoľvek telefón so softom zvládol aspoň podobne dobre. A neverím ani, že sa dá kúpiť lacnejšia navigácia, ktorá by bola vodotesná, rýchla a s aktuálnymi mapami. Neverím, že by som nestrácal nervy pri tom, že na to na slnku nevidím, že to musím vyťahovať z puzdier ktoré sa rosia, že to nejde v rukaviciach ovládať a že ma to pošle
niekam do… kde by som to niekomu najadšej strčil. Z Amsterdamu do Bruselu je tak neuveriteľná dialničná spleť výjazdov a odbočiek, že nemať niečo pohotové, krúžim tam dodnes. Vďaka nej som za celú cestu určite ušetril desiatky hodín a to mi za to jednoducho stojí. Ok, bez toho sa to dá keď si vezmeš plavky a mapu do Chorvátska, ale týrať sa šmejdom, keď máš prejsť skoro celý schengen v mesačnom tripe predsa nedáva zmysel!
No a Ipad je bohovský tiež, až keď som si strihol nabíjací kábel v zámku od kufra, uvedomil som si, ako veľmi praktický je to vynález a ako mi chýba. Mail poslať nemusíš, denník na papier napíšeš, s mapou trip naplánuješ, telefónom všetkých otelefóniš, aj noviny prečítaš. Ale je to s ním bohovské, bohovsky pohodlné. Keď si spočítam koľko krámov by som namiesto toho niesol a koľko telefonátov (aj pracovných) zaplatil, trasiem sa z toho ešte teraz. Posielať mame fotky s komentármi je za tisíc telefonátov, nechápem ako som mohol byť až taký odporca fejsbúku. V neposlednom rade je to aj kvôli tebe, drahá moja, mala si sa kamoškám čím chváliť.
Foťák som nakoniec kupoval vo Varšave nový, pozri, robia sa s tým peckové selfies!
Asfalt a benzín
S cestami je to rôzne, v Poľskú sú skvelé dialnice ale mizerné a preplnené okresky, v Litve dialnica rovná ako pravítko, dlhá sto kilometrov, potom jeden kilometer chýba a potom ide diaľnica zase (WTF?). Vo Švédsku je 400 km dialničný úsek bez jedinej diery, bez nejakých opráv alebo nedajbože uzávierky. Ako to tam sakara robia? Nemecký masaker už poznáš, v Holandsku zase mali všade iba dialnice kam sa pozrieš a v Belgicku na tie svoje serú. Majú ich zarastené, ošarpané, hrboľaté. Francúzske sú spoplatnené a okresky častokrát preplnené turistami. Najlepšie cesty sú však tu, v Španielsku, nie dialnice, ale cesty a to len preto, lebo cesta na nich ma s pomedzi všetkých krajín fascinuje najviac. A som si tým istý stále viac.
Najmarkantnejšie sú však rozdiely pri tankovaní. Práve v Litve som si dal facku tým, že som sa spoliehal na dojazd v
rezerve, ale v okruhu 100km bola len jedna pumpa. Na nej stará teta, tá angličtina nič, ja Litasy nič, na karty nekúpiš nič, eurá, čosi, nič. Pýtam sa na inú pumpu? Nič. Bankomat? Nič. Nejaké iné autá? Ľudia? Šibe ti? Nikde nič. S rovnakým nič v nádrži som teda takmer uprostred ničoho skončil, nebyť zčista jasna vetroňové letisko popri hlavnej ceste, kde sa našli dvaja skvelí chlapi. Jeden mlaďas, druhý trochu starší, asi štyridsiatnik. Pumpli svoju vrtuľovú mašinu, takže som na letecký benzín došiel až do Vilniusu. Chlapi ďaujem, snáď sa takto niekomu budem môcť revanžovať i ja. Pre istotu som potom v Litve tankoval na každej pumpe cestou. Nebolo ich veľa, zo dve, zo tri?
Podobne je to v Nemecku, Belgicku či Francúzsku, práve vtedy keď sa ti to najviac hodí je najbližšia pumpa 40km. Nedajbože má nejakú uzávierku, to si potom človek pekne zaplaholčí po okreskách :(. Zlaté Španielsko.
Mimochodom vedela si, že má letecký benzín inú farbu a aj keď je nádž plná, náš skúter ukazuje, že nemá ani kvapku?
Najlepšie kempy sú tie najlacnejšie. A najlepšie hostely sú tie, ktoré sú voľné.
Inak je to prašť jak uhoď, totiž, dobrý flek zničí zlé osadenstvo a fantastickí hostia vykúzlia aj neuveriteľné z otrasného miesta. Nič nové pod slnkom ti nehovorím, neprekvpím ani konštatovaním, že čokoľvek z predošlého je závislé od počasia.
V Poľsku boli super milí, v Estónsku zase prekvapiví, štokholmský hostel na jachte bol iná liga a 7 báb so mnou na izbe v Kodani malá “katastrofa”.
Najlepšie som sa vyspal u Rasťa v Hamburgu. Videl aký som vyhladnutý a nevyspatý, ráno o siedmej mi ešte vyprážal rezne. O kempe pri Amsterdame nechem ani počuť, naopak v Remeši som si ten holandský omyl vynahradil dokonale. V Paríži sa všetci rozhodli spraviť si hostelový žúr a potom dole v Saint Jean de Luz, tam to bolo, ehm, počkaj, prečítam ti záznam z denníka:
Niet čo vidieť na francúzskych cestách z Paríža do Bordeaux, obzvlášť nie, ak je hnusne. Znechutenie v podobe mýtneho alebo zápch na lokálkach bol len klinec do cestovateľskej rakvy, tak som ho (a seba) zapichol do útesu pri Atlantiku. Teda, do kempu na ňom. A bolo by to romantické a pekné, a všetko, nebyť v noci búrky, pri ktorej som držal stan i seba, i slimáky okolo, inak by sme v Atlantiku skončili na betón určite.
Zobudil som sa s poloodumretým prstom držiac zipsy, objímajúc kufor prikurtovaný k špici stanu uprostred a s mokrými handrami. Kebyže niekto v noci sleduje ako splašene najprv hľadám kolíky a ten stan v búrke kotvím o zem, behám stavať skúter na centrál, odopínam kufor, pripínam kufre, kurtujem sa o strom, kurtujem stan o strom, o kufor a všetko minimálne na päťkrát, tak sa smeje tri dni vkuse.
Katastrofa. :)
Handry
Tá moja letná bunda je super, ak nie je vonku menej, než 25 stupňov. Potom to chce 3 vrstvy. Gate som si kúpil o 2 čísla väčšie než som mal. V horúčavách sú horúce, v zimách nič moc, lebo zospodu fúka, treba ich na nohách
prištipcovať. Radosť mi však robia topánky, TCXy sú sakramentsky pohodlné a nevadí im ani ľahký dážď. Narozdiel od gatí a bundy sú v nich prechádzky bombové. Kombinácia motoriflí a ľahkej bundy je na skútra super, mrskať sa po všetkých tých mestách v niečom inom, asi ma trafí šľak.So Sharkom na hlave sa to tiež dá, ono že tá preklápačka nie je luxus ale skoro nutnosť človek nadobudne dojem, až keď ju má na hlave každý deň osem hodín. A keď je vonku 38.
Kufre
Sú drahé, sú ťažké, skúter s nimi širší než maluch, blbo sa s nimi jazdí rýchlo ale sú fasa. Bolo by to lepšie bez nich, sám by som sa pobalil ale s tebou ako s pasažierom to inak nejde. Je skvelé, že v x prietržiach nepustili ani kvapku, že ich stačí zamknúť a ísť preč. Nechať ich v hostelovej izbe alebo s nimi skútra na ulici znamenalo kýžený kľud na mojej duši. S tankvakom či brašňami by som ho toľko nemal.
Inak, ty si fakt nastupovala do lietadla iba s touto billa taškou?! Heh, nepadali ľuďom sánky? Lol, si dobrá!
Elektro
My dearest. Nevedel som ti to vyargumentovať pred cestou ale teraz ti to poviem takto: Čas je to najdrahšie čo človek (ne)má. Nedá sa kúpiť, kúpiť sa dajú iba veci, ktoré ti ho pomôžu ušetriť. TomTom za 9 tisíc bola dobrá investícia, nepresvedčí ma nikto, že by to akýkoľvek telefón so softom zvládol aspoň podobne dobre. A neverím ani, že sa dá kúpiť lacnejšia navigácia, ktorá by bola vodotesná, rýchla a s aktuálnymi mapami. Neverím, že by som nestrácal nervy pri tom, že na to na slnku nevidím, že to musím vyťahovať z puzdier ktoré sa rosia, že to nejde v rukaviciach ovládať a že ma to pošle
niekam do… kde by som to niekomu najadšej strčil. Z Amsterdamu do Bruselu je tak neuveriteľná dialničná spleť výjazdov a odbočiek, že nemať niečo pohotové, krúžim tam dodnes. Vďaka nej som za celú cestu určite ušetril desiatky hodín a to mi za to jednoducho stojí. Ok, bez toho sa to dá keď si vezmeš plavky a mapu do Chorvátska, ale týrať sa šmejdom, keď máš prejsť skoro celý schengen v mesačnom tripe predsa nedáva zmysel!No a Ipad je bohovský tiež, až keď som si strihol nabíjací kábel v zámku od kufra, uvedomil som si, ako veľmi praktický je to vynález a ako mi chýba. Mail poslať nemusíš, denník na papier napíšeš, s mapou trip naplánuješ, telefónom všetkých otelefóniš, aj noviny prečítaš. Ale je to s ním bohovské, bohovsky pohodlné. Keď si spočítam koľko krámov by som namiesto toho niesol a koľko telefonátov (aj pracovných) zaplatil, trasiem sa z toho ešte teraz. Posielať mame fotky s komentármi je za tisíc telefonátov, nechápem ako som mohol byť až taký odporca fejsbúku. V neposlednom rade je to aj kvôli tebe, drahá moja, mala si sa kamoškám čím chváliť.
Foťák som nakoniec kupoval vo Varšave nový, pozri, robia sa s tým peckové selfies!
Asfalt a benzín
S cestami je to rôzne, v Poľskú sú skvelé dialnice ale mizerné a preplnené okresky, v Litve dialnica rovná ako pravítko, dlhá sto kilometrov, potom jeden kilometer chýba a potom ide diaľnica zase (WTF?). Vo Švédsku je 400 km dialničný úsek bez jedinej diery, bez nejakých opráv alebo nedajbože uzávierky. Ako to tam sakara robia? Nemecký masaker už poznáš, v Holandsku zase mali všade iba dialnice kam sa pozrieš a v Belgicku na tie svoje serú. Majú ich zarastené, ošarpané, hrboľaté. Francúzske sú spoplatnené a okresky častokrát preplnené turistami. Najlepšie cesty sú však tu, v Španielsku, nie dialnice, ale cesty a to len preto, lebo cesta na nich ma s pomedzi všetkých krajín fascinuje najviac. A som si tým istý stále viac.
Najmarkantnejšie sú však rozdiely pri tankovaní. Práve v Litve som si dal facku tým, že som sa spoliehal na dojazd v
rezerve, ale v okruhu 100km bola len jedna pumpa. Na nej stará teta, tá angličtina nič, ja Litasy nič, na karty nekúpiš nič, eurá, čosi, nič. Pýtam sa na inú pumpu? Nič. Bankomat? Nič. Nejaké iné autá? Ľudia? Šibe ti? Nikde nič. S rovnakým nič v nádrži som teda takmer uprostred ničoho skončil, nebyť zčista jasna vetroňové letisko popri hlavnej ceste, kde sa našli dvaja skvelí chlapi. Jeden mlaďas, druhý trochu starší, asi štyridsiatnik. Pumpli svoju vrtuľovú mašinu, takže som na letecký benzín došiel až do Vilniusu. Chlapi ďaujem, snáď sa takto niekomu budem môcť revanžovať i ja. Pre istotu som potom v Litve tankoval na každej pumpe cestou. Nebolo ich veľa, zo dve, zo tri?Podobne je to v Nemecku, Belgicku či Francúzsku, práve vtedy keď sa ti to najviac hodí je najbližšia pumpa 40km. Nedajbože má nejakú uzávierku, to si potom človek pekne zaplaholčí po okreskách :(. Zlaté Španielsko.
Mimochodom vedela si, že má letecký benzín inú farbu a aj keď je nádž plná, náš skúter ukazuje, že nemá ani kvapku?
Kapitoly článku
Jak se Vám líbil tento článek?
Motokatalog.cz