Cesta okolo Ruska za 80 dní

Záver a hodnotenie.

Rád by som tu napísal pár slov, možno ako poďakovanie, možno ako ospravedlnenie. Vyberte si z toho čo chcete.  Práve ste so mnou absolvovali cestu, ktorá sa mi podarila úspešne prejsť nie na prvý pokus.

Pre niekoho rutina, pre niekoho nepredstaviteľné. Klásť si nejaké podmienky, ktorých sa držať je na tak dlhej ceste prakticky nemožné. Každý deň je špecifický a veľa veci sa muselo riešiť za pochodu.

Tie tisíce drobností ktoré som musel riešiť pred, počas a po ceste sem ani nespomínam. Takisto som určite zabudol napísať niektoré veci a fakty na ktoré si spomeniem neskôr, no už to sem nedoplním.

 

Návrat domov a vlastne celkovo návrat do reality života po takej dobe býva ťažký to už viem. No, že to bude teraz tak ťažké som nečakal.

Prvé dni po návrate som sa snažil nemyslieť na to čo zostalo tam za mnou. Rýchlo som sa snažil o zaradenie do pracovného procesu a rytmu dnešných dní.

Vydržalo mi to presne do štvrtku toho týždňa v ktorý som sa vrátil domov. V ten deň som pochopil, že nedokážem len tak zrazu všetko odstrihnúť a skončiť. Zbalil som preto veci znovu na motorku a po krátkej dohode sadám a odchádzam.

Potrebujem pár dní, aby som sa vrátil do normálu. Vyrážam smer východ kam inam. Krátky reset hlavy na zopár dní. Mierim na juh a cez Maďarsko pokračujem ďalej na východ. Prespím na nejakej lúke v stane. Tam niekde na juhu prechádzam hranicu na Ukrajinu, ktorou sa motám ďalší deň. Čím nižšia trieda ciest, tým horšie cesty, tým lepšie sa cítim.

Celý deň prechádzam juhom Ukrajiny. Bez plánov, bez cieľa. Blízkosť hranice s Moldavskom mi hovorí odbočiť. Nachádzam takmer zarastenú cestu k malému hraničnému prechodu. Nikde nikoho niet, prechádzam za pár minút. Zvyšok dňa idem touto krajinou plnou vinohradov. Už som tu bol neraz, no páči sa mi tu vždy čoraz viac. Začínam sa vracať do normálu a zase mám chuť fungovať ako človek, nie ako stroj.

 

Moldavsko chcem opustiť na druhý deň, prespím v poli plnom melónov, jeden dostanem do daru. Nechce sa mi riešiť byrokraciu v Podnestreskej oblasti Moldavska, zatáčam viac na juh a cez vinohrady sa prašnými cestami dostávam na juh krajiny. Tu je zopár prechodov na Ukrajinu. Jeden z nich si vyberám a prechádzam.

Na to že som sa chcel ísť pôvodne len trocha vyvetrať po okolí som celkom slušne prešiel. Som pri Čiernom mori pod mestom Odesa. Aj minulý rok som tu bol, tak idem na istotu. Fajn hotel, fajn jedlo, a plné mesto turistov.

 

Ráno pokračujem ďalej už viac na sever. Tu niekde sa stretávam s kamarátom Romanom, ktorý mi ide naproti z inej časti Slovenska. Spoločne zamierime do Kyjeva. Ubytovanie priamo v centre mesta za pár peňazí.

Pozrieme mesto ako vždy, a na druhý deň pokračujeme smer západ. Predtým ešte navštívime múzeum Černobylu, ktoré je dnes ale zatvorené. Naozaj ochotní ľudia nám dovolili si urobiť súkromnú prehliadku aj s výkladom mimo otváracích hodín. Ja som tu už predtým bol, no mrzelo by ma to kvôli kamarátovi, ktorý je tu dnes so mnou, keby to nevidí.

 

Do mesta Ľvov prichádzame večer. Celý deň sme mali pohodovú jazdu krajinou, počasie praje. Hlava sa čistí. Ráno pokračujeme už len smerom do Poľska. Hranice za  pár minút, jazda do večera cez Poľsko až domov.

Poviete si „o čom to teraz píšeš?“. Viem, že som tu v tých pár riadkoch v rýchlosti popísal niečo, čo by mal niekto iný ako jedinečnú výpravu. No ja som to celé bral, len ako akési nutné pomalé ukončenie celej tej mojej cesty. Pomohlo mi to a postupne som sa vedel vrátiť aj k práci aj k iným myšlienkam, ako je len cestovanie.

 

Šesť dní a približne 3500 kilometrov na tej trase a návrat do normálu začal.

Samozrejme mi ten „normál“ vydržal len týždeň, pretože na ďalší víkend prišla ponuka na krátky výjazd na Ukrajinu, ktorej som neodolal.  Prebehol som už toľkokrát prejdenú Zakarpatskú oblasť a po víkende som už definitívne ukončil sezónu, čo sa týka dlhších ciest - tým myslím nad tisíc kilometrov).

Nastalo obdobie práce a teraz obdobie písania tohto diela. Kto sa dočítal až sem a poctivo čítal celý cestopis, tak ani neviem čo mu odkázať. Či gratulovať, alebo ľutovať. Už keď som začínal s písaním bolo mi jasné, že toto sa nedá opísať pár stranami.

Vedel som, že tu bude treba sa dlhé zimné večeri venovať tejto končiacej priam nekonečnej zbierke náhodne vybraných slov.

Keď som počas tých večerov písal, stále som nemal vhodný názov pre tento cestopis. Nič ma nenapadalo, čo by to vystihovalo niečím zaujímavým.

Moje staršie cestopisy mali názov už viackrát odvodený od nejakej knihy. No v tomto prípade som  nevidel, žiaden súvis s cestou o ktorej som písal.

Až dnes mi to udrelo do očí. Presne v deň keď som dopisoval posledný deň číslo „80“. Zahľadel som sa na tú číslicu a otočil hlavu smerom k mojej knižnici. A uvidel knihu ktorej názov som len pozmenil na názov môjho diela, ktoré práve beží do finále.

 

Keď v roku 1873 napísal Jules Verne svoj dobrodružný román Cesta okolo sveta za 80 dní, určite netušil, že presne o 150 rokov si nejaký vetroplach v mojej podobe, požičia ten jeho názov a upraví ho podľa svojej cesty. Maestro, ospravedlňujem sa Vám dodatočne!

  Cesta okolo Ruska za 80 dní sa práve končí, kto za zviezol a páčilo sa mu tomu ďakujem za prečítanie. Snažil som sa písať podľa svojich maximálnych možností pamäte a mozgovej kôry.

Určite sa tu nájdu pochybnosti, nezrovnalosti a a iné veci. Prosím ospravedlňte moju amatérsku činnosť v písaní, ako aj v cestovaní. Robím to len pre svoje potešenie a toto písanie, je tiež len akási povinnosť pre tých o ktorých viem, že mi odpustia dĺžku cestopisu, nekvalitu fotiek v cestopise a samozrejme rôzne „chibi“, chýbajúce čiarky, a preklepy.

Desiatky hodín strávených písaním tohto elaborátu sa často nieslo v znamení veľkých prestávok. Často som aj hodinu nedokázal napísať ani slovo, nič ma nenapadlo. A keď som aj niečo napísal, a na druhé ráno to po sebe prečítal, tak som to hneď vymazal.

Naivne som si večer myslel, že aké úžasné veci a myšlienky ma napadli a na druhý deň, keď som sa k tomu vrátil, tak som polovicu z toho odstránil, pretože sa mi to vôbec nepáčilo a začal som odznova.

Netuším aké to musí byť ťažké napísať celú knihu, celý román. No musí na to byť geniálna hlava a fantázia to mi je jasné.

Zaujať čitateľa od prvého riadku je základom úspechu. Ak som ja mojim cestopisom zaujal čo i len jedného, tak to mi je dostatočnou odmenou za námahu a celé tie noci pri dokončovaní tejto mojej cestovateľskej spomienky na mesto Magadan.

Zostala nedokončená časť týkajúca sa štatistiky. Tieto čísla často zaujímajú ľudí viac ako čokoľvek ostatné, hlavne tie finančné veci.

Ako som už spomínal, často to je nie o peniazoch, ale o veličine ktorá sa nedá kúpiť nikde a za žiadne peniaze, a tou je „čas“.

Skúsim sem zaradiť všetko to čo som dokázal zapísať a na čo si spomeniem z hlavy.

Počet dní na ceste:  80 dní.

Reálne prejdené na motocykli : 30101 km, z toho približne 6000 km terén bez asfaltu.

Benzín 1350 litrov, tankovanie 75 krát.

Priemerná spotreba: 4,48 l/100km.

Finančne: výdaje počas celej cesty 3700 ,-€. (asi 91000,- Kč)

Zapisoval som si poctivo všetky najazdené kilometre z domu, takisto aj všetky tankovania a hneď som si robil priemernú spotrebu. Spotreba kolísala od 3,7 do 6,6 litra/100km podľa náročnosti trasy.

Prešiel som od výjazdu z domu, po príjazd pred dom  30101 kilometrov, okrem toho 1100 kilometrov po rieke Lena.

              

              A tu je mapa celej prejdenej mojej (našej) cesty, 17.6.2023 - 4.9.2023.

 

Ďalšie kilometre boli letecky, autom, taxíkom, nákladným autom a iné, no to sem ani nepočítam. To k cestovaniu síce patrilo, no necítim potrebu to pridať k prejdenej trase.

Finančne som počas príprav niečo minul ešte doma pred cestou, príprava motocykla a výbavy.  Potom som počas cesty míňal podľa okolností. Niekedy veľa, niekedy málo, niekedy vôbec nič. Vždy to bolo rozdielne podľa oblasti, kde som sa nachádzal.

Keď si tú sumu vydelím dňami na ceste tak je výsledok približne 50,-€/deň. (asi 1250,-Kč)  Je to veľa? Je to málo? Ak počítam, že som potreboval každý deň cestovať, stravu, benzín, podľa potreby ubytovanie, a iné veci, tak mne osobne príde tá suma na deň v poriadku.

Každá sranda niečo stojí. Pri pohľade do mapy sveta, je jasné že podobná cesta sa jednoducho nedá absolvovať príliš lacnejšie, ak si chcem zachovať nejaký svoj štandard.

Samozrejme boli miesta a situácie, keď sa dalo ušetriť na úkor napríklad komfortu, alebo som mohol niečo vynechať, každý nato máme iný pohľad. Ja som to všetko riešil tak, ako ste práve dočítali.

Písanie cestopisu mi zabralo veľa týždňov a večerov, a za pomoc pri oprave, úprave a iných technických problémov pri písaní ďakujem zopár ľuďom, veď oni presne vedia o kom z nich píšem.

Z tisícok fotiek som sa snažil vybrať tie, ktoré sa mi zdali vhodné a správne. A hlavne inšpirujúce pre niekoho. Keďže sme fotili dvaja, máme fotky aj z dvoch rôznych pohľadov na celú cestu. Nie sú to žiadne profesionálne fotky, a mnohé z miest ktoré sú na fotkách ste už možno videli inde.

Takže týmto cestopisom sa nič nové ani nedokázalo a nakoniec zisťujem, že bol vlastne aj trocha zbytočný. Ale splnil som svoj sľub tým zopár osobám, ktoré už dávno čakali tieto riadky.

Okrem fotiek sme natočili aj množstvo záberov na kameru. No pochybujem, že to niekto niekedy uvidí. Problém je v tom, že roztriediť a zostrihať z toho materiálu nejaký dokument, je nad moje sily a schopnosti. Preto si ako spomienku na Magadan v roku 2023 nechám len tieto tisíce slov a stovky fotiek.

Moja cesta bola nakoniec úspešná. Nakoniec mi tento môj pokus s už ani neviem koľkým poradovým číslom vyšiel. Absolvoval som celú cestu bez väčší komplikácií, bez veľkých technických problémov.

Motocykel bez jediného zaváhania prešiel celú trasu, a vyššie opísané veci týkajúce sa opráv boli len v rámci bežnej výmeny spotrebného materiálu.

Ja sám som okrem dvoch krátkych zdravotných komplikácií absolvoval túto cestu bez akéhokoľvek úrazu, zranenia a to je najhlavnejšie. Vrátil som sa domov v poriadku, čo bolo základnou vecou pri odjazde.

Malý pohľad vpred. Snívať a plánovať príliš vpred som už prestal. Viem, že je to zbytočné si robiť zálusk na niečo čo je ďaleko v budúcnosti.

Dnes ak mám byť úprimný si dovolím tvrdiť, že mne stačí príprava s horizontom 6 mesiacov vopred. Svoje plány nikdy nedávam najavo, nikde nič nezverejňujem ani nejdem ako sa hovorí „s bubnom na zajace“.

Potichu sa pripravím, potichu odídem, potichu sa vrátim a ak je o čom písať, tak cez zimu o tom napíšem „zopár slov“.

Keďže mňa bavia cesty smerom na východ sveta a pri pohľade na prejdenú trasu niekoho napadne otázka „kam by si ešte chcel ďalej zájsť?“. Odpoviem len neurčito. Nejde o to, ako ďaleko to bude, ale čo mi tá cesta dá....

Dnes ma v garáži netrpezlivo čaká niečo, čo si vyžaduje zase raz kopec hodín práce a príprav. Nová výzva, nový projekt, nová myšlienka.

 

Ako to všetko dopadlo v prichádzajúcej sezóne roku 2024 uvidím na jej konci. No myslím, že prekonať všetko to, čo som stihol v sezóne v roku 2023, počas ktorej som celkovo strávil mimo domova na cestách 116 dní, je málo pravdepodobné.

Ale veď ja ani nesúťažím sám so sebou, ako ďaleko a na ako dlho niekam zájdem.

Takže ak bude po sezóne nejaký materiál na písanie, tak zase niekedy koncom januára si dám tú námahu sa s vami podeliť o zážitky.

Dovtedy želám všetkým len to najlepšie, hlavne zdravie a vždy bezpečné návraty domov.

                                                                                  Ďakujem za prečítanie.

                                                                                            S úctou Noro.

 

Technická poznámka:

Keďže ja nie som nadšenec nových technológií a vôbec nepoužívam moderné veci ako sociálne siete, mobilné aplikácie a iné, tak viem, že spojiť sa so mnou je problém.

Ja sa ani na tejto stránke príliš často neukážem, a po zverejnení cestopisu odchádzam do ústrania. No pre množiace sa výzvy, otázky a žiadosti o radu a podobne sem prikladám kontaktný email, na ktorom ma v prípade záujmu zastihnete (aj keď netvrdím, že odpoviem okamžite).

Nemám problém podeliť sa o skúsenosti ktoré som nadobudol rokmi, a rád pomôžem každému zo záujemcov pri riešení cesty smerom na východ.

Moja najobľúbenejšia forma komunikácie je obyčajný telefonát, lebo tam si povieme za pár minút takmer všetko. No ja sem nejdem zverejňovať telefónne číslo hneď. To si v prípade potreby môžeme vymeniť v neskoršej emailovej komunikácii.

                                             nostalgicrider@mail.ru

Takže čokoľvek týkajúce sa témy cestovania, plánovania, kontaktov, administratívy, pomoci a podpory pred, počas a po vašej ceste, ako aj veci ohľadom  motocyklov v prípade záujmu posielajte sem:

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE