Sólotrip burgmanom po Chorvátsku

Zahreb

Cesta do Zahrebu prebehla po diaľnici, cestou som stihol len jedno tankovanie s obligátnym nanukom.

Zahreb mám rád. Mám už vymáknutý aj hotel aj k nemu blízku podzemnú garáž, oboje je na hranici zahrebskej pešej zóny. Hotel sa volá Hof,  má výbornú polohu a večne namosúreného recepčného. Niečo za niečo.  

Zahreb je jedno z miest, ktoré ma v živote veľmi príjemne prekvapili. Typická je preň živá atmosféra, napríklad čiže aj reálne využívané zelené parky plné ľudí na dekách, ale aj všeobecne je to celkom rozvinuté mesto. Kopa podnikov a atrakcií. Napríklad z mojich skúseností:

• v pešej zóne je jedna známa ulica, na ktorej sa pôvodne prevádzkovali verejné domy. Teraz je to vychýrená štvrť s podnikami, reštikami… Človek si tam vždy nájde to svoje pod zub alebo do gágora;
• na kopci pri radnici stále fungujú pôvodné plynové lampy - zamestnanec ich chodí 2x denne zapnúť a potom vypnúť - lebo je to cool;
• najkratšia pozemná lanová dráha (neviem, či nie aj na svete) - na ich hrad/zámok na kopci v centre;
• veža na hradnom kopci - z nej je fajn výhľad;
• podzemné bunkre pod kopcom, ktoré sú otvorené a ľudia si nimi skracujú cestu;
• múzeum čokolády (môžeš zjesť tekutej čokolády, koľko vládzeš, ochutnávať kakaové bôby);
• múzeum socializmu - veľmi zaujímavé pre skôr narodených;
• múzeum rozpadnutých vzťahov - tiež je tam na čo pozerať cca hodinu;
• možnosť absolvovať prehliadku Zahrebu so sprievodcom na bicykloch (odporúčam);
• z hradného kopca vedú schody cez strmý park, v ktorom sa združuje neškodná veselá mládež inhalujúca THC.

Ja som si dal tentokrát dal v spomínanej reštikovej uličke burger, obsluhoval ma čašník, ktorý mi už minule vravel, že bol v Bratislave a že sa mu páčila. Je to typ človeka, na ktorom vidno, že ho práca proste baví. A robí ju dobre.

V bunkri, ktorým si ľudia skracujú cestu pod hradným kopcom, bolo wecko, tak som spojil zaujímavé s užitočným a rovno ho aj využil. Bunker určite stojí za to si ho prejsť - pozor však na to, že večer ho zamykajú. 

Na mojom obľúbenom námestí, v obľúbenom podniku a za mojim obľúbeným stolom som si dal zmrzku a nasával miestnu atmosféru s príchuťou vodky. Videl som okrem iného aj tieto úkazy:

• kampaň ochrancov zvierat, púšťali na tabletoch na hrudi videá s týraním zvierat;
• jehovistu s megafónom, po cca pol hodine mu prišla dohovoriť polícia;
• možno že vojnového veterána so zrejme nejakou traumou, dokola každého vojensky strnulo zdravil.

Sledoval som, ako sa v Zahrebe stmieva a potom už bol čas ísť na hotel.

Návrat domov

A je tu posledný deň. O to výnimočnejší, že mám v pláne spraviť veľký nákup v supermarkete Plodine a až takto naložený sa vybrať domov. Som zástancom názoru, že najlepší suvenír je taký, ktorý aj poteší, ale po čase naň nebude sadať roky prach, lebo sa časom spotrebuje. Preto doveziem domov zhruba takúto zbierku suvenírov:

• Lino Lada  - ide o veľa variantov chorvátskej “Nutelly” - veľmi chutné a ide to u nás rýchlo na odbyt, takže beriem radšej väčšie množstvo;
• chorvátsky gin Sax - osvedčený jemný chorvátsky gin na každú príležitosť, tak zopár vezmem;
• vlhčené utierky  “vlažne maramice” - kým sa minú, vydržia pripomínať chorvátsky mototrip možno pol roka, medzitým na ne nebude sadať prach, ale budú ho dokonca odstraňovať;
• nejaký olivový olej, lebo Chorvátsko, nátierkové maslá, lebo je to haluz doviezť, prášky do pečiva, lebo tie dlho vydržia a ako špeciálny suvenír čerstvé chorvátske pečivo, lebo to je haluz na druhú. 😀

Nákup je pomerne veľký, takže už využívam komplet podsedadlový priestor a z väčšej časti už aj zadný kufor. 

V nedeľu si dajte v Chorvátsku bacha na otváracie hodiny obchodov - väčšina je v nedeľu zavretých, okrem vyslovene turistických lokácií. 

Cesta domov ubieha rýchla, 2x tankujem (z toho poslednýkrát nanuk). 

Na začiatku našej ulice diaľkovo otváram bránu garáže, checkujem, či ma niekto nečaká v okne, následne pozerám do garáže cez poctivo zamuškované plexi, fotím poslednú fotku, parkujem a pozerám jazdné štatistiky:

• najazdené 2224 km;
• spotreba benzínu 4 l / 100 km ;
• spotreb nanukov 1 ks / deň;
• aktuálna vonkajšia teplota 34 stupňov. Leto, ako sa patrí.

Záver

Nech je tento cestopis inšpiráciou pre každého, kto zvažuje vydať sa na sólovú cestu. Stojí to za to. Pokiaľ má človek moto v dobrom stave a jazdí opatrne, riziko technického či jazdného prúseru sa významne znižuje. Odmenou je pocit neviazanej slobody (pri všetkej láske ku rodine a priateľom) a práve o túto slobodu pri motorkách konieckoncov aj ide, že?

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE