Sólotrip burgmanom po Chorvátsku

Ráno som vstal, kúpil v potravinách niečo na túru a vyrazil na 12 km trip po kopcoch a pobreží Krku. Táto časť ostrova je veľmi fotogenická, tak okrem mojich nôh maká aj foťák.

Okolo obeda som skočil do mojej už spomínanej obľúbenej reštiky, kde som sa stretol s rodinou kamarátov Erikovcov, ktorí na Krk akurát docestovali. Dali sme si pizzu a príjemný pokec, ako motojazdec som s vďakou som odmietol záplavu medicín a šup ho do sedla.

Vycúvavam, ale buch, a ďalej to nejde. Uvedomil som si, že som si nechal na kotúči zámok. Dávam zámok dole, počúvam pri rozjazde, čo na túto udalosť hovorí predná brzda. Vraví novým zvukom, že “šuch-šuch-šuch-šuch”, ale po krátkom čase stíchne a s ňou aj moje obavy. Po čase zastavujem na fotopointe a finálne sa rozhodujem, ktorou cestou sa dostať do Zadaru.

Z Krku do Zadaru sú možné dve trasy. Jedna je po jadranskej magistrále - krásna cesta tesne po pobreží. Kopíruje tvar pobrežia, vďaka čomu sa kľukatí ako had odpočívajúci na pobreží Chorvátska. Je pekná, ale aj zvádza ku vyšším rýchlostiam v neprehľadných zákrutách, treba dávať pozor, už som ju absolvoval. 

Druhá vedie z časti po magistrále, potom sa začne serpentínami šplhať vysoko do divokých hôr a nakoniec sa napojí sa na diaľnicu. Táto trasa je rýchlejšia. 

Volím rýchlejšiu trasu cez horský priechod a diaľnicu. Stúpajúc seprentínami sledujem krásne hory a ručičku palivomera, ktorá sa vyčítavo blíži ku spodnej čiarke. 

Pumpa v týchto horách nie je žiadna. 

Všetko dobre dopadlo, nakoniec sa napájam na diaľnicu a o chvíľu už stojím na pumpe, kde kupujem skútru benzín a mne upokojujúci nanuk. Tentokrát s orieškami. Mňam.

Po ďalších pár otočeniach zápästím na diaľnici sa čoskoro sa ocitám v centre Zadaru. Zadar už poznám veľmi dobre, takže mierim rovno na môj obľúbené miesto pre motorky, tesne pri pešej zóne. 

Ďalej sa dialo toto:

• pri ubytovávaní som sa rozprával s mierne vystresovanými pracovníčkami turistickej kancelárie. Vystresované boli preto, lebo pred pár dňami im hackli ich booking.com účet a hackeri v ich mene pýtali od ľudí s rezerváciami platbu vopred (na účet hackerov, samozrejme);
• ubytoval sa do pekného ubytka úplne v centre - úplne super;
• dal si večeru - typické chorvátske plnené slané pečivo “burek” z miestnej pekárne - hrozne som sa ho prežral a to som zjedol len jeden a pol kúska;
• intraorálne požil malý alkosuvenír od môjho kamarát Pelliho;
• obdivoval západ slnka a synergicky aj turistky obdivujúce západ slnka. Zadarská scenéria je vyhlásená za jednu z najkrajších.

Čo ešte treba v Zadare vidieť a zažiť:

• na promenáde je obrovská solárna inštalácia slnečnej sústavy;
• je tam tiež morský organ - morský príboj vtláča vzduch do píštaľ a tie vydávajú pomerne kakofonické súzvuky. Je to niečo, čo by doma nechcel nikto mať, ale tam sa to na tú chvíľu hodí;
• na druhej strane historického centra je kopec (akoby umelý), na ktorého vrchol sa dá vyjsť po rôznych cestičkách - je tam zaujímavá atmosféra a výhľady, treba zažiť - ideálne po zotmení. 

Ďalší môj cieľ: na námestí Petra Zoranića je kaviareň s vonkajším sedením. Vyhliadol som už dávno doma cez kameru jeden konkrétny stolík, za ktorým si dám kávu alebo pivko. Misia splnená - pivko dobre padlo a bolo príjemné konečne si sadnúť a potichu absorbovať atmosféru námestíčka. Vpravo prikladám fotku z webkamery, šípka ukazuje na mnou vyhliadnutý stolík.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE