Sólotrip burgmanom po Chorvátsku

Úvod

V dnešnej dobe sa vďaka booking.sk, GPS navigácii, vďaka platbám kartou, schengenu a ostatným moderným vymoženostiam dá cestovať ľahko a v podstate bez starostí. Pred týmto sólotripom som absolvoval podobnú trasu s motokamošmi a bolo to veľmi fajn. Prešli sme hlavne Chorvátsko a v ňom miesta, ktoré som už poznal, ale ja som sa na ne rád opätovne pozrel a ostatní aspoň spoznali niečo nové.

Tentokrát mi skrsol v hlave nápad ísť sa pozrieť na miesta, kde som povedzme už dlhšie nebol, ale doteraz mám na ne fajn spomienky. Na tieto miesta by som však neťahal dalších ľudí, lebo by nerozumeli, prečo práve tam, často možno aj čudné miesta a nemalo by to pre nich takú pridanú hodnotu ako pre mňa. A tak vznikol nápad na tento sólotrip. Jazdím najrýchlejšími trasami (čiže kľudne aj / najmä  po diaľniciach), čo mnohých motorkárov v mojom okolí neláka, pre mňa je však aj diaľnica relaxom a napríklad opozitom pracovného frmolu - proste sa len zasuniem do sedadla, hľadím dopredu a užívam si ničnerobenie. Sledujem navigáciu, ako sa cieľ približuje a takýto rýchly presun v priestore ma vyslovene napĺňa radosťou.

Všeobecne ku skútru: Suzuki Burgman sa mi na takéto tripy osvedčil. Na dlhé jazdy je pre mňa ideálny, pretože sa dá na ňom sedieť na mnoho spôsobov a tak si šetriť zadnicu. Dá sa sedieť s nohami vystretými dopredu ako na chopri, s chrbtom takmer v ľahu. Vtedy ležím tak nízko, že ak chcem vidieť do zrkadiel, musím sa vrátiť do sediacej polohy. Dá sa sedieť s nohami v pravom uhle, podobne ako na WC.  Dá sa sedieť s nohami vzadu, čím človek sedí viac na stehnách a odľahčuje iné časti tela. Telo teda sedí v rôznych polohách a netrpí dlhým sedením. Batožinový priestor taký, že je problém ho zaplniť. Nevýhodou skútra všeobecne sú menšie kolesá a v prípade Burgmana aj dlhší rázvor, táto nevýhoda sa však najviac prejaví pri športovej jazde zákrutami, čo ja nevyhľadávam.

Sledoval som teda predpoveď počasia, vyťaženosť v práci a rôzne iné podmienky a keď sa mi to podarilo zladiť do zmysluplnej kombinácie, požiadal som si o dovolenku, oznámil zámer rodine a začal plánovať detaily.

Po detailnejšom naplánovaní trasy, poslednnej kontrole predpovede počasia, zarezervovania prvého ubytovania sa mi už stačilo iba zbaliť, dať mobil s navigáciou do držiaka a vyraziť s tým, že za pár hodín môžem byť aj na pomerne prekvapivom mieste, napríklad pri mori na pláži.

4.7.2023: Bratislava → Krk

Balím pod sedadlo všetko, čo môžem počas piatich dní potrebovať - oblečenie, kozmetiku, akumulátorový kompresor, knôty na defekty. Pod sedadlom mi ešte zostalo dosť miesta aj na nákup pri návrate domov.

Je utorok 4.7.2023 7:30, teplota 22 stupňov. Lúčim sa s rodinou (aspoň s tými, čo sú doma), zakladám do držiaka mobil s Waze navigáciou v motorežime, pripájam napájanie mobilu, vzhliadnem vpred cez dôkladne vyčistené čelné plexi a vyrážam v ústrety môjmu prvému väčšiemu sólotripu.

Pripájam sa z Vajnor na poloprázdny bratislavský obchvat a užívam si pocit, že o pár hodín budem v Chorvátsku, na Krku, kúpať sa v mori. Haluz. To, že stačí pár hodín super jazdy a človek sa ocitne pri mori je niečo, čo ma asi nikdy neprestane fascinovať. Sústredene prežívajúc túto fascináciu schádzam z obchvatu zlým výjazdom, čím som sa chtiac-nechtiac prinútil na jazdu diaľnicou opačným smerom - na Bratislavu. Hľadajúc vhodné expresívne slová priebežne sledujem, kedy sa bude dať otočiť. Dalo sa to až po cca 15 minútach jazdy, priamo v Bratislave, pri Inchebe a po ďalších 15 minútach opäť pokračujem po plánovanej trase - smer Maďarsko.

Ďalej cesta prebiehala plynule a bez prekvapení. Až do Szombately som šiel po diaľniciach a rýchlostných cestách. 

Motor sa točil, variátor varioval, čelné plexi rozrážalo vzduch a chránilo ma pred hlukom a nepohodlím. Čas na vyvalenie sa v sedadle a hĺbanie.

Prvá tankovacia zastávka bola teda v Szombathely. Prehodil som pár viet so starším párom na väčšej motorke - vraveli, idú tiež na juh, ale na rozdiel odo mňa netušia, kam presne idú a kde nakoniec skončia. 

Ja som teda o svojej trase mal jasnú predstavu, a to ostrov Krk. Po pokeci o všeličom možnom, vrátane počasia, pre motorkárov tak esenciálnej téme, som teda sadol na Burgmana a pokračoval na ďalšiu tankovaciu zastávku. Od Szombathely vedú ku chorvátskej hranici cesty prvej triedy. Mierne zákruty a kopčeky, riedke lesíky. Je to príjemná zmena a zároveň je to stále najrýchlešia trasa mojim smerom.

Na pumpe som si dal prvý tripový nanuk (cestou som si ich dal pomerne dosť), potom opäť vyjazdil niečo z nádrže a odrazu som sa ocitol vysoko v horách pri mori, ale už s výhľadom na Krk a krčský most. 

Paráda! Burgman ma ako teleport preniesol z jedného miesta na druhé a ani to nebolelo. Kým kolegovia stihli v práci od rána pár mítingov, obed a poobednú kávu, ja som sa stihol ocitnúť pri mori. 

Zaparkoval som rovno v centre Krku, na parkovisku pre motorky. Vyhliadol som si ho dopredu, ešte počas minulej dovolenky na Krku. Tieto motoparkoviská s vyznačenými miestami pre motorky sa mi veľmi páčia. Bodaj by ich bolo viac aj u nás.

Ďalej sa dialo toto:

• ubytoval som sa - krásny apartmán úplne v centre Krku, moderný, nový a čistý, prístup ku fyzickému kľúču cez PIN kód. Vo vnútri sa vyhrali s interiérom a svetlami, čím veľmi dobre vykompenzovali to, že apartmán nemal takmer žiadne okná;
• šiel som sa pozrieť na miesto, kde sme bývali s rodinou a kamošmi na Veľkú noc;
• šiel som sa pozrieť na miesto, kde sme bývali s rodinou a kamošmi minulé leto; 
• pomototal sa po Krku a spravil si menšiu túru za mesto, kempy, ďaleko od civilizácie. Je tam fajn miesto na kúpanie, takže splnil som plán z rána a zaplával som si.

Keď budete na Krku, silno odporúčam reštauráciu Ježevac - je pri rovnomennom kempe. Táto reštaurácia si zaslúži samostatný odstavec a bola tiež jedným z cieľov môjho tripu. Jeden z členov personálu neustále obieha hostí a nosí (gratis) dospelým “medicinu” - destiláty a likéry, deťom zasa lízatka. Medicinmana rovno cvakám na večnú pamiatku. 

Objednávam si pivko, mješano meso a na stole mi s úsmevom pristáva prvá “medicina”. Prv, než mi donesú jedlo, na stole mám už ďalšliu “medicinu”. Tretiu po jedle už s vďakou a rozmazanejším úsmevom odmietam.

Zvyšok večera trávim motaním sa po Krku a fotením.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE