Maxipes_Fík> čau, to nebolo schválne, chybička se vloudila. Síce, no smiešna príhoda, pre chudáky synáčika to nebola smiešna príhoda, pre toho to bola bolestivá príhoda. A ešte mám bolestivejšiu príhodu, Potom , som predal 500-vku, manželka ešte pred tým šikovne predala 350-tku a kúpila za to farebnú telku, tak som nám, ako zodpovedný otec rodiny kúpil červenú Rapidku. A raz, ako som tankoval , vtedy ešte neboli povinné tie sedaačky, tak synček sedel vzadu, Rapidka ( pozn. pre neznalých, je dvojdverové coupé, športové, teda ospojlerované športové) Ako som si vzal prachy tak som drbol dverami a chudáčik synáčik sa štveral za svojim milovaným oteckom a chytil sa stĺpika a ja, drb s dverami. Zrazu strašný rev, otovrím dvere a chudáčik mal pršteky ako v tých kreslených rozprávkach, kopírovali tvar tesnenia dverí, hrozný pohľad. Tak som mu ich vystrel šak boli normálne do Z , pošúľal som ich do roviny a fúkal úbohé dieťa, keď konečne prestal revať , tak som ho posadil dozadu a....jeb s dverami a zrazu.....opäť hrozný rev..........Zas debil liezol za milovaným oteckom. Chudák, no rodičov si nevyberieš. Mal ten ťažký život pri mne , ale prežil, je odolný.

krokoš> Mám naprosto stejnou příhodu, taky na benzínce při tankování, akorát já byl ten malej, co chtěl vystoupit. Akorát teda podruhý už se mi to nikdy nestalo. Tenkrát Fiat Uno někdy hned po revoluci.

Naposledy editováno 27.07.2023 11:40:54

krokoš píše: Maxipes_Fík> čau, to nebolo schválne, chybička se vloudila. Síce, no smiešna príhoda, pre chudáky synáčika to nebola smiešna príhoda, pre toho to bola bolestivá príhoda. A ešte mám bolestivejšiu príhodu, Potom , som predal 500-vku, manželka ešte pred tým šikovne predala 350-tku a kúpila za to farebnú telku, tak som nám, ako zodpovedný otec rodiny kúpil červenú Rapidku. A raz, ako som tankoval , vtedy ešte neboli povinné tie sedaačky, tak synček sedel vzadu, Rapidka ( pozn. pre neznalých, je dvojdverové coupé, športové, teda ospojlerované športové) Ako som si vzal prachy tak som drbol dverami a chudáčik synáčik sa štveral za svojim milovaným oteckom a chytil sa stĺpika a ja, drb s dverami. Zrazu strašný rev, otovrím dvere a chudáčik mal pršteky ako v tých kreslených rozprávkach, kopírovali tvar tesnenia dverí, hrozný pohľad. Tak som mu ich vystrel šak boli normálne do Z , pošúľal som ich do roviny a fúkal úbohé dieťa, keď konečne prestal revať , tak som ho posadil dozadu a....jeb s dverami a zrazu.....opäť hrozný rev..........Zas debil liezol za milovaným oteckom. Chudák, no rodičov si nevyberieš. Mal ten ťažký život pri mne , ale prežil, je odolný.

ja som zas pchal nohy do špajlí predného kolesa, keď ma tatko viezol na ridítkach