Dotknúť sa Šumavy

Jar sa pomaly, ale isto začala preklápať do skorého leta a večerný vzduch zavoňal tou krásnou letnou atmosférou. Vrcholil školský rok, každý víkend mal nejakú akciu a ja som mlel z posledných síl. Cítil som nahromadenú únavu, ktorá sa postupne prejavovala jednak v nechuti púšťať sa do nových vecí a v akejsi zotrvačnosti vo všetkých povinnostiach. Vedel som, že potrebujem „zmeniť vzduch“. Aspoň na malú chvíľu sa odtrhnúť, vybrať preč a nadýchnuť slobody. Sledoval som počasie a po jednom júnovom víkende to začalo vyzerať nádejne. Po mojom krátkom tripe po Slovensku som sa minulý rok k ničomu zásadnejšiemu nedostal. Výlet s partiou sa rozpadol na najchladnejšom a najupršanejšom týždni celého leta. Tento rok som si povedal, že by som sa rád pozrel za hranice. A kde začať ak nie u našich najbližších susedov? A ešte ma hnala motivácia navštíviť Česko skôr ako si prvú oficiálnu návštevu odkrúti PPPP. (čítaj- prezident Peter Pellegrini podrž...a však viete..) A tak padlo rozhodnutie – v nedeľu popoludní vyrážam. Tentokrát som mal plán cesty lepšie rozvrhnutý ako naposledy – dokonca som si zabúkoval ubytovanie, aby som mal nejakú istotu. Prvý deň by mal obsahovať prechod na Moravu a návštevu zámku Lednice. Následne presun cez Mikulov do Znojma, kde som mal rezervovaný hotel. Nedeľné popoludnie – balím si veci a teda vôbec, ale vôbec sa mi nikam nechce ísť. Vnútorný pocit ma odrádza od cesty. Je mi na nič a vyslovene sa nútim do toho, aby som nasadol na motorku. Idem si natankovať a už na pumpe odmontujem z prilby gopro kameru a počas nasledujúcich dní ju vôbec nevytiahnem. Nemám na to chuť ani náladu. Áno.. je mi úzko. Napriek tomu idem.. Cesta ubieha fajn, nejako to nehrotím – lebo to ani neviem a ide sa mi takto dobre. Asi som zabudol poznamenať, že som tento rok urobil zásadnú (alebo aj menej zásadnú) zmenu. V čom spočívala? Keď som si kupoval CB500X každý mi hovoril, že ma po troch mesiacoch prestane baviť. Bavila ma štyri roky. Ale naozaj som zatúžil urobiť krok ďalej. A tak som sa s 500večkou rozlúčil a v mojej garáži pristál krásny nový biely Transalpík.

A tak si to valím na Moravskú hranicu, ktorú ako hovorí Honza Nedvěd – „tu nikdy neměli stavět..“ - keď tu zrazu za Senicou v križovatke na Štefanov z vedľajšej na hlavnú vyletí octávka s českou špz. Brzdíme všetci, brzdím aj očami. Už rozmýšľam aké to asi bude šmýkať sa bruchom po streche predomnou idúceho auta, ale nakoniec to zdarne všetci ubrzdíme a "břatřa" radšej rýchlo predbieham.

Keďže sa je skoré leto, u našich západných susedov začínajú opravovať už aj tak veľmi kvalitné cesty.Chvíľu blúdim, no nakoniec Lednice nachádzam a začínam si uvedomovať, že je pekné teplé júnové popoludnie. Všade je veľa ľudí. Intuícia ma vedie do akéhosi dvora, kde je tabuľka P. Zase to P :) Parkuje pekne pozdĺž plota pár postarších.. karavanov a áut. Po tom ako zastavím príde ku mne staršia pani a ubezpečuje ma, že za 60 korún českých mi motorku pohlídá. No... nemám české koruny. Pohotovo odpovedá, že v tom prípade to bude 1,50 eura. Dávam jej dve akože som prišiel z ekonomicky dobre sa vyvíjajúceho Slovenska a vyrážam na prehliadku okolia zámku. Potulujem sa záhradami fotím, nachádzam nové zákutia. Areál je obrovský a som si vedomý, že ho nemám šancu prejsť celý.

Nad hlavou sa mi prevaľujú mraky, ktoré občas stmavnú a vyjadrujú náladu v mojom vnútri. Pri pohľade do neba však zrazu uvidím vznášajúceho sa dravca, ktorý si užíva slobodné plachtenie a mne je zrazu nejako ľahšie na duši. Urobím ešte zopár fotiek zámku, nahrám storku na instagram a odchádzam ďalej. Mikulov si prezriem za pomalej jazdy a hrad odfotím z diaľky. Podľa navigácie smerujem na Znojmo a vychutnávam si nádherné výhľady Južnej Moravy. Zastavujem, aby som si odfotil typické sklípky a o chvíľu prechádzam okolo nejakej rozhľadne. Ako to už u mňa býva zvykom, odbočku prefrčím a potom „prepočítavam“...a zmyslím si, že sa otočím a idem naspäť. Z rozhľadne sú krásne výhľady. Prichádza nejaký párik na GS a tak rýchlo fotím a pracem sa preč nech ich neruším.

Do Znojma prichádzam so zapadajúcim slnkom a ubytovávam sa v hoteli. Parkovisko je vo dvore, motorku nechávam v bezpečí, dám si sprchu a v hotelovej reštaurácii panenku a pivko. Pivo párkrát. Večer je pekný teplý a tak sa vyberiem pozrieť mesto. Je nedeľa večer a nikde nikoho. Mesto je prázdne. Sám ako znojemská uhorka v zaváraninovom pohári po nedeľnom obede sa motám mestom. Po prechádzke si v bare hotela dávam ešte jedno pivko, prehodím pár slov s holkami za barom, pozriem futbal a idem spať. 

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE