Južná a Stredná Amerika 2023

Toto nebude bežný cestopis. Už je to takmer rok po návrate a sotva nedávno ma vôbec napadlo realisticky stvoriť niečo dokumentárne. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Táto cesta resp. destinácia mi nesadla. Nebudem to zbytočne naťahovať a skúsim do cestopisu vniesť viac objektivity a menej negatívnych vnemov.

Ako to celé začalo? Moja posledná veľká cesta sa uskutočnila v roku 2019 do Magadanu a naspať. Cesta bola náročná, ale bol som nadšený a motivovaný. Nie je tajomstvom, že som mal do ďalšej sezóny väčšie plány. Prišla ale pandémia smrteľného vírusu a svet sa zavrel. Veľa vecí sa zmenilo a doteraz sa nevrátilo všetko do pôvodného stavu. Moja cesta plánovaná so štartom v 2021 sa neuskutočnila. V lete som absolvoval len najaké motanice po TETe a Balkáne, ale aj tie boli stále silne poznačené COVIDovými pravidlami a obmedzeniami. Situácia sa na konci roku znova zhoršila a ani na začiatku 2022 s ročným odkladom nebol možný štart. Vtedy som ako jeden z náhradných plánov poskladal práve Južnú Ameriku, lebo tá bola zaujímavá, bol to svoj svet s vlastnými pravidlami a malo to realizačne akú-takú šancu na úspech. Zároveň sa jedná o opačnú pologuľu, takže ročné obdobia a sezóna je tam tiež naopak. Dával som tomu tak 50%.

Moja motorka, v tom čase Honda CRF300L, na to nebola úplne ideálna, ale použiteľná áno. V lete som zabešteloval prepravu motorky cez poľskú firmu Motobirds. Cena krutá ale komunikácia a skúsenosti veľmi dobré. Prípravy do Južnej Ameriky neboli nijak špeciálne a od iných dlhých ciest sa nijak nelíšili. Víza netreba žiadne, karnet tiež nie, akurát pas dosluhoval. Počet voľných strán už bol nízky, takže došlo ku výmene. Inak som zbalil všetko po starom tak ako som to mal vždy.

Počas príprav sa k plánu pridal aj Boris s jeho nesmrteľnou Yamahou FZ1 a tak niekedy v októbri šli motorky na vozík, dotiahol som ich do Varšavy, odovzdal a dúfal, že v januári zas nepríde vírus.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE