Cagiva Supercity 125 (1999)

Motorka s talianskym temperamentom, tvrda spojka, tvrda saltpaka, robustny podvozok ktory drzi stopu s ostrymi brzdami Brembo. Motor vyladeny na cca 30 koni, spotreba 4,5 priemer, pri full gaz nahanani kludne 7 litrov.

Více fotografii

Recenze

Pocas sezony 2010 som na svojej Cityne nabehal skoro 9000km.
Keďže je to dvojtakt tak väčšina sa ma pýta hneď na spotrebu a spoľahlivosť. Takže Cagiva mi cucká v priemere 4,5 až 5 litrov na 100 kilometrov. Treba prihliadnuť na skutočnosť, že je tam 34mm karbec a 152-ka tryska. Jediná vážnejšia porucha zatiaľ bola tá, že na druhý svet sa pobrali ložiská na kľuke. Keď už bol motor na kompletku rozobratý, tak sa vymenili už aj guferá a zopár ďalších ložísk. Nech je s týmito záležitosťami už na dlhú dobu pokoj. Oilmaster mám odpojený (len pre istotu), ručné miešanie pri každom tankovaní mi nerobí problém. Olej jej poctivo dávam papať plnú syntetiku značky Repsol. Sviečku tam mám NGK Racing, ktorá je predpísaná výrobcom, pretože lacnejšiu sviečku na značky Champion mi Cagiva rázne zavrhla jej odpálením asi po hodinke jazdy.

S vozením na Cagive som celkovo veľmi spokojný. Podvozok na ceste zbytočne „nepláva“, ale aj na väčších nerovnostiach nestráca na pohodlí. Čo som bol prekvapený, že bez problémov na nej vydržím vkuse aj 200 kilometrov (viac som zatiaľ na jednu šupu nedal, nebola príležitosť). Hoci mi zo začiatku trošku vadili vibrácie na stehnách od nádrže. Tie sa ale pominuli, respektíve som si zvykol a už o nich ani neviem. Motorka tak isto nezaostáva ani v meste, kde je krásne živá a obratná so svojimi diétnymi 127 kilami suchej váhy.
Kvôli jej zvuku motorovej píly, alebo možno väčšej hlučnosti sa ľudia po mne často otáčajú, čo býva vždy sranda, keď ich tak v späťákoch sledujem. Veľmi príjemne ma Cagiva prekvapila tým, aká je hravá a obratná v zákrutách. Medzičasom som mal odmontovanú celú príveru aj so servom a potešilo ma, že to je šikovne vymyslené. Nie ako na niektorých motorkách, kde keď sa uvoľní lanko, môže prívera klesnúť a zároveň sa zlomiť vo valci. U tejto Cagivy má prívera svoj doraz takže lanko-nelanko, prívera drží na svojom mieste.

Stretávacie svetlo svieti dostatočne a diaľkové taktiež. Maximálna rýchlosť (moja maximálka ktorú som z nej vytiahol asi mnohých nebude zaujímať) je tachometrových 140 km/h v obyčajnom vzpriamenom posede. Teda žiadne hrbenie sa za štítom. No a vo dvojici je to 135 km/h . Cagiva má 7 kvaltov, čo je v meste niekedy otravné, ale vie sa nimi odmeniť ohromnou živosťou na to, že je to malorážka.
Rôzne reči o tom, že je to talianska haraburda, bude sa to len kaziť, mi vymizli z hlavy, pretože ma presvedčila o tom, že aj talianska motorka vie byť spoľahlivá. A to som bol od malička proti talianskym autám a motorkám a nakoniec som skončil pri talianskom čmeliakovi s ktorým som veľmi spokojný. Toľko v krátkosti moje skúsenosti, postrehy a dojmy z tejto malej veľkej motorky.