Ako som išiel do Afriky

Nastal deň "D", a už od rána ma klátila nervozita z odletu, check inu, nástupu, výstupu. Neuveríte, moja polovička sa dokonca ponúkla, že ma odvezie na bus. Na letisku som chvíľu chaosil, nakoľko som nevedel, kam vlastne ísť, ale všetko dopadlo dobre a už o pár hodín som sedel v lietadle. A práve tam začalo moje prvé dobrodružstvo. 

Let bol zo začiatku príjemný, neskôr sa do toho pridala búrka a turbulencie. Výstup z lietadla bol do zamračenej podažďovej oblohy, všade kaluže, búrka pochádzala evidentne odtiaľto. Nastal ďalší stres, cez aplikáciu Hopin alebo Uber objednať taxík. No skúsenosť bola taká, že za cca 13€ som čakal snáď 40 minút. Nakoniec si ma všimol miestny podnikavec, ktorý mi ponúkol odvoz za 30€. Evidentne sa v tom vyzná a využíva situáciu, že za pár drobných ťažko nájdete odvoz. V tej chvíli som bol rád, že ma vzal a prišiel som na ubytko v hraničnom čase. Po vybalení som zbehol do potravín kúpiť pitie a obživu, šup do sprchy, najesť a spať. Ráno vstávam o siedmej a za blýskajúcej oblohy si dávam raňajky na terase. De Moto je od ubytka 4,5 km, otvárajú o 09:00, tak už predom som mal naplánovanú pešiu túru s ruksakom. Takto som si vlastne volil aj ubytko. Bolo síce ráno, ale už bolo dusno, aspoň pre mňa. Po ceste som si dal coffee a do predajne som prišiel kúsok po deviatej. Chlapci mi vytlačili moto a ponúkli priestor na prezlečenie. Poviem Vám, už v tej dobe zo mňa tieklo, kým som nenasadol na moto. Ako prvý dnešný cieľ volím Algecirias a prístav. Plavil som sa spoločnosťou Balearia a lístok som mal kúpený predom, aj keď sa dal kúpiť po ceste v kioskoch a pumpách. Ako neznalec som to však nechcel riskovať. Lístok stál 53€. Prístav som našiel na šupu a to som mal strach ako to nájdem. Značenie mali ozaj super. Prišiel som asi 90 min. pred nalodením. Chvíľu som stál vo fronte, po kontrole som sa zaradil na polposition a onedlho som vstúpil prvý krát s moto na trajekt. Mal som z toho rešpekt, ale všetko bolo fajn. Na lodi som si kúpil kafíčko, a už len čakal na vytúžený africký breh s prístavným mestom Ceuta, ktorý ešte patrí Španielom. 

Po asi 15 minútach jazdy prichádzam k hraniciam. Marocký colník ma navádza na lajnu pre motorkárov a tu začala neskutočná tortúra kontrol. Nikdy som nič také nezažil. Niekoľko stanovísk a všade dole prilba, kontrola pasu, kontrola kufrov, fakt otravné. Na poslednom stanovisku som strávil najviac času, nakoľko pánko vypisoval nejaké papiere + kartičku, ktorú bolo potrebné odovzdať pri odchode do EU. Po tejto kontrole už začala naozajstná Afrika, aspoň tá kontinentálna. Pár krát nádych, výdych a vyrážam. Teplota bola prijateľná, zatiaľ okolo 25°C 

Prvé mesto, ktoré vlastne ani neviem ako sa volalo, mi vyrazilo dych (už viem, Fnideq) . Všade usmievavá mávajúca polícia. Všade pokosená zelená tráva. Prisahám, že všetky steblá mali predpísanú rovnakú dĺžku. Všade Absolútna čistota, pláže fakt pekné, tráva poctivo zalievaná. Všade ženy s metlami a zametali tuším aj trávnik :) Naozaj pekné miesto, možno aj na dovolenku. Až som bol mega prekvapený. Tiež všade prítomné Marocké vlajky dávali jasne najavo, kde som.

Moja prvá zastávka bola naplánovaná v meste Tetouan, kde som si chcel zameniť peniaze, kúpiť simku a lieky na srajdu. No a tu sa moje mega nadšenie úplne rozplynulo. Doprava, akú som videl asi len v cestopise niekde na YT :)
Dokonca nastala chvíľa, že som moto odparkoval, normálne na hulváta na autobusovej zástavke a chvíľu ten neriadený chaos predýchaval. Naozaj, všetci všade, krížom krážom autá, nákladiaky, fúriky, dodávky, taxíky, busy, ženy, muži, osle, psi. Čo ti je.e, to musíš zažiť. Ale! Kupodivu ma nik nezošrotoval, ani na kruháčoch, ktoré ostanú premňa doživotnou záhadou :)
Prachy som si zmenil v pohode v predom vytipovanej zmenárni. Sim taktiež kúpená, chlapci mi ju aj nahodili do mobilu, no data nefungovali. Až neskôr som zistil, že to bola simka bez kreditu, ktorý bolo potrebné kúpiť dodatočne. No už som nemal energiu to riešiť na mieste. Zostali už len lieky na srajdu. Podľa rady som si chcel kúpiť miestne lieky, ktoré by mali byť účinnejšie ako tie naše. A viete čo som dostal? Imódium, takmer totožné s tým, ktoré som si niesol z domu...
Moja ďalšia a posledná zastávka bolo ubytovanie "Hotel rural casa linda", ktoré bolo cca 25 min pešo nad Chefchauoenom, pretože tu sa dala moto parkovať úplne v pohode hneď nad hotelom. Mesto som mal pod sebou ako na dlani. Príroda medzi mestami bola pekná, stromová, zelená, až som čumel koľko zelene sa tu nachádza. Teplota sa vyšplhala niekde k 29°C, čo bolo stále prijateľné. Chvíľu som blúdil v meste a hľadal správnu odbočku do kopcov, čoho si hneď všimli miestny borci. Asi viete čo mi ponúkli ako prvé... Nie nebol to hašiš, ten bol druhý. Prvá bola mariška :) Chlapci v pohode akceptovali, že nemám záujem a viac neotravovali.
 

Hneď po príchode ma uvítal majiteľ hotela, ktorý asi nemá čo robiť a hliadkuje tam nonstop. Hotel bol asi 50 m od parkoviska, no bol som ním ubezpečený, že lokalita je absolútne bezpečná a hneď nad moto mal balkón svojej spálne v dome, v ktorom býval. Po dlhšej debate som sa šiel konečne ubytovať a vybaliť. Pri pohľade na bazén mi zaplesali očká, a bola to prvá vec, ktorú som spravil. Šplechol sa do bazéna. Bol to však pocit ako v raji. Bol tam naozaj kľud, sedenie s výhľadom na mesto. Miestami to pripomínalo Toskánsko.
Po západe slnka som sa vybral pešo do mediny s vidinou prvýkrát ochutnať tažín a vidieť modré mesto na vlastné oči. Bolo to asi 25 min pešo z kopca. Niekde po ceste chlapík natieral plot, ako ináč na modro :) Spýtal sa ma, či niečo nepotrebujem, ako keby vedel, že mám nefunkčnú sim kartu. Nasmeroval ma hneď do obchodíku vedľa, že mi pomôžu. Následne som zistil, že kredit nemajú, tak som sa otočil na cestu do mesta. Miestnemu natieračovi to nedalo a vrátil sa so mnou do obchodu, aaale kredit našli, dokonca mi ho pomohli dobyť, no vytrápilo to aj ich a čo ma prekvapilo, za 30 minút ich pomoci nechceli vobec ništ, urobili to nezištne. Zaplatil som si len kredit za cca 1€, s ktorým som datoval celých 5 dní aj s navigáciou. Tu sa ináč maximálne osvedčil Google. Mapy.cz ľúbili zamŕzať a navodzovať mi infarktové stavy. Keď ideš 30-40 km a zrazu zistíš, že navigácia zamrzla... Keď sa ti to stane v Rakúsku, tak neriešiš. Ale niekde medzi púšťou ťa môže j....ť. :-) Mesto je ozaj modré, môj prvý tažín bol perfektný, za večeru som zaplatil po prepočte 8€. Za rúškom tmy som odfunel späť do kopcov, kde bol hotel. Mesto má podľa mňa svoje čaro večer a vtedy je to asi aj živšie, práve kvôli teplotám. Určite sa sem oplatí ešte raz zájsť.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE