sumoto_duben



Východné Slovensko

Keďže tento rok cestovaniu za hranice veľmi nepraje, máme možnosť spoznať miesta, ktoré sú v našej krajine vzdialené viac, ako je možné stihnúť v rámci jednodňového výletu po okolí. Začínam tak hľadať miesta, ktoré by som chcel navštíviť v rámci Slovenska, kde som ešte v rámci regiónu nebol. Rozhodnutie tak padlo ísť sa pozrieť na úplný východ, až k najvýchodnejšiemu bodu Slovenska.

Kapitoly článku

1. Deň

Je utorok 28. júl a vyrážam z Popradu na cestu na východ. Nevyberám si najrýchlejšiu a najkratšiu cestu, ale snažím sa vyhnúť hlavným cestám a úplne sa vyhnúť diaľnici a tak za Levočou schádzam z cesty č.18 na vedľajšiu cestu smerom na Uložu až do dedinky Vyšný Slavkov. Nachádza sa tu pamätná tabuľa tamojšieho rodáka Gustiho Popoviča, ktorého preslávila jedna z najslávnejších fotografií sveta.

 

Pokračujem ďalej až do Lipian, tento úsek Uloža – Lipany mám rad, je tu pomerne kvality povrch a minimálna premávka. Z Lipian pokračujem smerom Bardejov, ďalej Svidník, Stropkov a cez Havaj prichádzam do Medzilaboriec. V Medzilaborciach si robím prestávku a idem navštíviť múzeum Andyho Warhola. Návštevu vrelo odpočúvam každému, aj úplnému laikovi umenia. Po nazberaní skupinky návštevníkov je prehliadka aj s výkladom, z ktorého sa dozviete čo to zo života Andyho Warhola, ktorý tu mal svoje korene, a v múzeu sa nachádza aj niekoľko originálov z jeho tvorby.

 

Po asi hodinovej zastávke pokračujem smerom k mestu Snina. Tu prichádzam okolo 16:00. Pri ceste je Tesco, idem na malý nákup najnutnejších veci a asi kilometer od Tesca je kemp, kam sa idem ubytovať. Sninu som si vybral za základňu na najbližších niekoľko dní, kemp je poloprázdny a tak nájsť voľné miesto nie je žiaden problém. Samozrejmosťou je repelent, ktorý tu určite ma svoje opodstatnenie. Dám si večeru, čapované pivko, spravím si malú prechádzku okolím a idem sa uložiť. Ako zisťujem, miesto som si nevybral najlepšie, pretože je rovno pod lampou, a tak sa z môjho stanu stáva niečo ako lampión. Som po ceste a z celodenného tepla dostatočne unavený, takže zaspávam skoro okamžite.

 Dnes 270km

2.Deň

Ráno vstávam tesne pred šiestou, ale so stanu sa mi podarí vyliezť až okolo siedmej. V kempe si dávam raňajky z včerajších zásob. Vybaľujem oblečenie a všetky ostatné nepodstatné veci nechávam ich v stane. Balím si veci na túru, ktorá ma dnes čaká. Na motorku dávam prázdne kufre. Vyrážam najprv na benzínku na kraji Sniny, kde si dám rannú kávičku na štart. Potom už idem smerom na východ, až do obce Nová Sedlica vzdialenej zo Sniny ešte 45km. Nová Sedlica je najvýchodnejšia obec na Slovensku, na jej samom konci na parkovisku nechávam motorku a do prázdnych kufrov balím motorkárske oblečenie, prilbu a topánky. Beriem si pár vecí do ruksaku, oblečiem športové oblečenie a obujem botasky. Z parkoviska začínam túru na vrch Kremenec. Kremenec je trojhraničný bod medzi SK, PL a UA, nachádzajúci sa v národnom parku Poloniny. Z parkoviska je vidieť, že to nebude prechádzka po rovinke, ale seriózna túra, s dosť veľkým prevýšením. Cesta hore mi trvá skoro 3 hodiny, čo je zhodne s turistickou mapou. Miestami je cesta strmá a na mnohých miestach výstup komplikuje veľké množstvo blata, ktoré sa nedá vždy obísť. Zisťujem dosť skoro, že moje botasky nie sú pravé najvhodnejšia obuv, ale nakoniec sa to dalo zvládnuť. Po dosiahnutí vrcholu som trochu sklamaný z výhľadu. Čakal som krásny výhľad na všetky strany do otvorenej krajiny. No je tu len lúka medzi stromami a hraničný kameň, ktorý vypovedá o dôležitosti tohoto bodu. Dám si radler a horalku, ktorú som sem pracne vyniesol. Chvíľu si oddýchnem a vyberám sa ďalej na Kamennú Luku, Čierťaž, a začína neustále klesanie do Novej Sedlice. Z Kamennej Luky sú výhľady oveľa lepšie a tak zastavujem, fotím a kochám sa okolím.

Cesta späť je rýchlejšia, aj tak ale trvá 2,5 hodiny. K motorke prichádzam okolo pol štvrtej a mám naozaj dosť. Vypil som liter vody a radler, čo som mal sebou, a ísť to v takomto teple s menším množstvom, by bolo asi riskantné. Celý spotený a vyšťavený vyberám z horného kufra prilbu, a len v botaskách a kraťasoch sa presúvam do stredu dediny, kde si dávam obed a dopĺňam tekutiny. Po obede sa obliekam do moto oblečenia vraciam sa do kempu. Tu si ľahnem do stanu, ktorý vďaka stromom, ktoré tu všade sú, nie je až tak strašne nahriaty, a na pol hodinku okamžite zaspávam. Po zobudení idem do sprchy, ktorá mi spraví naozaj dobre, a keďže je už dosť veľa hodín návštevu kúpaliska nechávam na zajtra. Po návrate zo sprchy vidím 3 člennú skupinu CZ motorkárov. Dávame sa do reči, až sa z toho stane debata až do polnoci, pri pivku s niečím k tomu.

Dnes 98 km

3.Deň

Po včerajšej túre ma bolia nohy a tak si dávam len oddychový deň. Ráno sadám na moto a idem si „uloviť“ niečo na raňajky do Tesca. S nákupom sa presúvam na benzínku, kde si k tomu urobím kávičku. Raňajky ako sa patri :-)

Po raňajkách idem opäť na východ, pozrieť v dedinke Ulič miniatúry drevených kostolov, a chcem sa zastaviť aj pri priehrade Starina. Mám kochacie tempo po ceste peknou lesnatou krajinou cez malý horský prechod, nie je ešte ani príliš teplo takže si to naozaj užívam. Kostolíky som videl z cesty už včera takže idem na isto. Obdivujem zručnosť miestnych majstrov, robím pár fotiek, preveziem sa zo zvedavosti po dedine a idem smerom k Starine. Snažím sa nájsť miesto, ako by som sa k nej dostal, ale márne. Všade je zákaz vjazdu, zákaz vstupu a ploty. Je to zdroj pitnej vody a tak zabezpečenie myslia vážne. V jednom mieste pri ceste je ale vyhliadka, kam sa vyškriabem a spravím aspoň pár fotiek z hora.

V Stakčíne ešte malá zastávka, a fotenie ruského tanku, ktorý tu je ako pamiatka na oslobodenie, a pocta padlým vojakom. Vraciam sa do kempu a už je zasa horúco dávam zo seba dole spotené oblečenie, beriem uterák a plavky a idem na kúpalisko, ktoré je len pár metrov od kempu. Vstup na kúpalisko je 3€ a naplnenosť je primeraná. Je to možno aj tým, že je štvrtok. Cez víkend to tu bude pri takomto počasí asi o niečom inom. Idem na chvíľu do vody, tá je prijemne osviežujúca, potom sa poopaľujem a vôňam z každej strany neviem odolať tak si idem dať langoš a plzničku spolu za 5€.

Večer v kempe ešte poriadna sprcha, zmyť opaľovák a prichystať sa na ranné balenie, kemp sa už začína pred víkendom zapĺňať, ale stále sú nejaké voľné miesta.

Dnes 80km

4.Deň

Ráno vstávam balím veci do kufrov a začínam baliť stan. O ôsmej som pobalený a vyrážam smerom na Ubľu až k UK hranici. Pohyb cez hranicu je obmedzený a preto je hranica prázdna a cez cestu je betónový zátaras. Nemám sa kam ponáhľať a tak mám pohodové tempo a obzerám sa po okolitej krajine a dedinkách. Prvým mojím dnešným cieľom je zatopený lom za obcou Beňatina. Odbočujem teda z hlavnej cesty a prechádzam cez rovnomennú dedinu, kde ma už značky navedú až k lomu. Prekvapí ma veľká mláka v zákrute, skôr ako brod, no na jednom kraji je tenký pevný kúsok, po ktorom sa da prejsť. Za touto zatáčkou je už parkovisko a po malom strmom kopčeku sa už otvára výhľad na jazero v lome.

Krátko porozprávam s motorkárom z Hlohovca, chvíľu sa tu pomotám spravím pár fotiek a idem ďalej. Prechádzam cez Tibavu a cez Sobrance a odbočujem na Remetské Hámre. V Remetských Hámroch zastavujem na rázcestí a dávam si zmrzlinu, pretože už je poludnie a teplota presahuje 30°C. Z tohto rázcestia pokračujem na parkovisko pod Morským Okom. Parkovisko je poloprázdne platím 1€ za motorku a idem na asi 15 minútovú prechádzku k jazeru. Jazero je pekné a fotogenické, pôvode som plánoval, že si spravím prechádzku okolo celého jazera, no v tom teple, v moto nohaviciach a topánkach sa mi naozaj nechce.

Na parkovisku je pojazdný bufet, ale je zatvorený a tak mi neostáva nič iné, ako vypiť teplý radler, ktorý veziem ešte zo Sniny. Krátky oddych v tieni, a opäť sedím na motorke a smerujem k Zemplínskej šírave. Zo severnej strany je niekoľko kempov, a tak pri jednom z nich zastavujem a hľadám miesto pre stan. Miesta je dosť a tak nájdem kľudné miesto, blízko vody. Okolo tretej začínam stavať stan, pomaly začínajú prichádzať ďalší a ďalší ľudia. Je horúco a tak si idem dať pivko a ľudia stále prichádzajú. Keď sa mladí ľudia pri vedľajšom stole začnú rozprávať o „stageoch“, beriem telefón, zapínam internet a začínam googliť čo to tu bude. A je tu tento víkend Ibiza party. Najväčšia party tohto roku na Šírave, a keďže sú ostatné veľké akcie zrušené, je to pravdepodobne najväčšia party tento rok celkovo na Slovensku. A začína mi byt jasne že dnes sa veľmi nevyspím.

Nemýlim sa, z každého auta sa začína stavať diskotéka, a skupinky okolo s pribúdajúcim alkoholom začínajú byt stále hlučnejšie. Party pokračuje nonstop až do rána.

Dnes 108km

5.Deň

Ráno o piatej začínam baliť stan a pôvodný plán ostať tu do nedele, mením na návrat o jeden deň skôr. O pol siedmej už pijem kávičku a raňajkujem bagetu na benzínke v Michalovciach. Cestu domou volím zasa ako kochačku a tak idem smerom na Košice, cez horský prechod Dargov. Košice prechádzam skoro prázdne a až na jednu červenú na začiatku plynule, až po výjazd smerom na Rožňavu. Za Košicami pokračuje skoro prázdna cesta. Priznám sa, že som tade ešte nešiel, a tak je cely tento úsek až po Rožňavu pre mňa nový a aj zaujímavý. Tuto trasu som si nevybral náhodou, chcem sa zastaviť v obci Háj pri Turni nad Bodvou . Nachádza sa tu socha anjela, ako pozostatok po natáčaní filmu „ Za nepriateľskou líniou“. Socha nie je betónová, ale je to imitácia, ktorá slúžila ako rekvizita. Nič to nemení na jej fotogenickosti, keďže sa stala turistickou atrakciou, bola presťahovaná a je opravovaná a udržiavaná. Robím par fotiek a pokračujem ďalej, cez ďalší horský prechod Sorožka.

 

Ten nie je nejako dlhý a pomerne rýchlo sa dostávam do Rožňavy. Z Rožňavy už volím známu cestu pre návrat domou a tým je Dobšinský kopec. Dobšinský kopec je aj dnes, tak ako každý pekný víkend plný motorkárov, ktorí si sem chodia zajazdiť. Zastavím sa na Dedinkách pri Palcmanskej Maši, je sobota a toľko ľudí, ako je tu dnes, som tu ešte nevidel. Dám si len kofolu a pokračujem cez horský prechod Vernár do Popradu. Tu už ma čaká len dotankovať plnú a posledných 6km domou je už len rutina.

Dnes 256km

Záver:

Moto výlet nemusí byť len o hltaní kilometrov niekde v zahraničí, ale aj vo vlastnej krajine môže každý nájsť pekné a zaujímavé miesta, ktoré sa oplatí navštíviť. Tento rok nám dal výnimočnú príležitosť spomaliť a navštíviť aj tie menej známe a opomínané miesta, kde nie je turizmus ničím masovým a o to viac nám dá príležitosť si to užiť. Tento krátky päť dňový výlet som spravil 812 kilometrov, po Východnom Slovensku, bez diaľnic, po cestách, ktoré určite stáli za to.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (21x):


TOPlist