Suzuki GSX 750 ES/EF (1983)

Postupná prestavba na cafe racer. Mám ju prvý rok, takže sa ešte len spoznávame a navzájom ladíme :).
Ale nádrž sa už stihla upraviť, detto nové sedlo ide k čalúnnikovi a späťáky a aj predný reflektor som vymenil, za niečo vkusnejšie.

• 

• 

  Shrimpa po...

• 

První dojmy - Moja Shrimpa mi sadla hneď pri prvej jazde, doslova ma očarila. Je to presne to čo som od 32 ročnej mašiny chcel a očakával. (4-valec forever!) Vždy ma nejak brali skôr staré poctivé železá. Najlepšie také čo už majú niečo za sebou a do ktorých sa človek nemusí báť oprieť a nechať ju stáť za rohom. Je to moja tretia motorka. No prvá na každodenné jazdenie do práce, na relax po meste.

Motorku bych doporučil pro - Osobne by som odporučil tento druh motorky jazdcom, čo im nejde len o rýchlosť, čo im nejde o ego a čo už maj jasnejšie v hlave, alebo aj tým čo sa neboja tráviť čas v garáži a maznať sa so svojim "pekelným" strojom. Poznám kopec jazdcov, čo trpia pokiaľ je vonku krásne a oni by museli na svojej mašine niečo opravovať, dolaďovať... lebo by prišli o jeden deň blbnutia so stádom. Ehm, tak presne pre takýchto tento stroj nie je. Chce lásku a čas. A potom sa odvďačí jazdou plnou zážitkov a tým čo vie priniesť v tejto dobe len starší stroj. Maximálne vyžitie a radosť s odvedenej práce.

Recenze

Suzuki GSX 750 ES mi od prvého kontaktu prišla úžasne vyvážená... a to aj opticky. Keď som si bol po ňu, tak som si už po prvých testovacích metroch hovoril, že: "moja pekná, ty dnes ideš so mnou domov..." a dodones neľutujem :).
A áno, tiež som si vybral tento kus, lebo už ju niekto predo mnou upravoval.
Až by bola v pôvodnom stave, musela by takou aj ostať. Originál upravovať, to je sťa boží hriech.. aj keď, niektoré si to priam žiadajú.
Náramne mi sedí ten bytostný kontakt s ňou, s asfaltom, to ako svojsky a pritom predvídavo reaguje, doslova pretekársky ľahko sa na nej manévruje. Tiež je orgazmom, to v akom rozsahu pracuje jej 750 kubíkový motor a ako sa na nej príjemne leží keď vám za chrbtom ubieha cesta.
A to pradenie z obojstranných laufov... :) úplné Hell Bells v každej sekunde a počas celej jazdy.
Ale nech si už myslíte, že máte navrch, že ste ju dostali, vždy vie ukázať, že vie byť stále pekne divoká mrcha.
Mohli by sme sa tu baviť o tom, že by brzdy mohli byť aj o niečo silnejšie, ale zas, keď ju jazdec spozná a vie motor využívať aj smerom nadol, nebodaj ma záľubu v jemných šmykoch pri podkopávaní... tak to v pohode stačí a netreba nič meniť. Napokon, mňa nesmierne baví podraďovanie, nie len ťahanie bŕzd za uši... a o to viacej si teda viem užiť jazdu, keď následne ťahám zo zákrut ten o máličko spomalený karburátor do otáčok. Tu človek pochopí, že nepotrebuje hučať 130-150km/h alebo rýchlejšie, ale že aj pri stovke sa človek na nej nádherne vyžije a v cieli z nej zosadá sťa Armstrong či Aldrin v 1969.
Nie je to íčko, to veru nie.. ale zasa o to je krajší pohľad zboku pod sedlo na štyri filtre. A svoje neopísateľné čaro ma aj jazda na užších plášťoch (130/90) ...to je potom každá zákruta zážitkom a jazdou zručnosti. Na zadnej širokej, to nech si jazdia šarkani.
A že je to ročník ´83, je v tomto prípade veľkou výhodou. Toto je niečo praveké, poctivé, dimezované na ďalších 100 rokov. Žiadna prehnaná, ondiaca sa elektrika, plasty, len čistá mechanika, vytepané surové železo, unifikovaná revolta, čistý bordel a nekonečná jednoduchosť... proste krása... podstata štýlu alá café racer, či už ortodoxnej britskej.. alebo talianskej či japonskej.
Je to proste iné kafé :).