Slovenská rychlovka

Toto bol najkrajší deň, celého výletu. Počasie sa umúdrilo až na obed, ale to vôbec nevadilo. Tešil som sa na drevené kostolíky v kontraste s tankami a delami pripomínajúcimi druhú svetovú. Pôvodný plán sme museli riadne okresať, aby sme aspoň čo-to stihli. Musím uznať, že najkrajšia časť východnej časti Slovenska je tá severná. Krásny kraj, tiché a čisté dedinky so skromnými no peknými domčekmi.

Takže, smer Dukla, jemnou okľukou cez Makovce a Miroľu, kde sme narazili na prvý drevený kostolík v nádhernej malebnej dedinke. Ono, tie dedinky celkovo nabrali taký krajší a čistejší ráz. Dorazili sme na Dukelský priesmyk, a ja som konečne zazrel to, o čom som sa na základnej učil. Okolie pamätníka je naozaj nádherne udržiavané, škoda len že už o okolí hlavnej cesty sa to už povedať nedá.

Postupne sme sa domotali do Svidníka, ktorým sme žiaľ len prefrčali. Moja večná averzia voči hlavným ťahom sa mi znovu osvedčila, pretože cestičky zo Svidníka do Bardejova cez Hrabovčik, Rovné, Cermina, Kurminka, Šarišské Čierne bola úžasná.

Malebné cestičky pozliepané zo štyroch druhov betónu a šiestich druhov asfaltu by zamotali hlavu každému rally závodníkovi pri voľbe vhodných pneumatík a nastavenia podvozku. A na to, že som teraz sedel na endure som viac ako 60 ísť kvôli nerovnostiam a jamám nemohol. 60tka bola proste max. Takže chlapci na jogurtoch a naháčoch, ak si túto trasu dáte, čakajte že v Bardejove budete čurať krv.

Konečne som navštívil Bardejov! Tešil som sa ako malé decko. Skromný slušný pánko na stráženom parkovisku preukázal pochopenie pre pocestných cestovateľov, a ukryl nám veci do svojej dodávky aby sme sa s nimi nemuseli terigať počas prehliadky mesta. Priznávam, že som mal trochu strach, či do nej počas našej prehliadky centra nesadne a nepredá niekomu za zvýhodnenú akciovú cenu. Strach som mal však zbytočný. Tešil som sa, že si prehliadnem domček, v ktorom sa natáčal oskarový Obchod na korze, ale domorodá čašníčka o ničom takom nevedela. Škoda, čakal som skôr, že domček bude aspoň trochu označený ako turistická atrakcia. Pretiahli sme naše usedené zadky výstupom na Bardejovskú vežičku z ktorej je úžasný výhľad na mesto a jeho okolie.

Z Bardejova sme potrebovali pomaličky zrýchľovať, pretože sme potrebovali ukončiť dnešný deň znovu na Chalúpke pri BB. Takže, smer Lubotín, potom cestou-necestou do Šarišského podhradia cez Nižný Slavkov. Z tade na SNV a Pusté Pole na Telgárt. Tu som sa tešil na staré železničné kamenné mosty. Z tadeto začína nádherná, no trošku nerovná cesta dole z kopcov, plná plynulých zákrut, ktorú som si vychutnal až do Ľubietovej.

5. deň

Posledný deň som ja chytal druhý dych, a bol by som v stave pokračovať ďalej, no frajerka už začala mlieť z posledného, takže bolo vlastne fajn, že sme sa vracali domov. O neplánovanú zachádzku sa nám postaral frajerkin brácho, ktorému sme sa stavili po ceste v Trenčianskych Tepliciach pre zabudnuté doklady. Ja som sa tešil, lebo cesta domov nabrala smer Šturec, ktorý som šiel prvý krát a moc som si ho užil (trošku som aj zbrúsil bočné strany svojich kufrov). Už sa teším keď si ho dám nabudúce! Ďalej som zachádzku využil pre rýchlu návštevu Čičmanov...no len sme im vlastne iba zakývali. Z Teplíc to už bola nutná diaľnica a čo najrýchlejšie domov. Mali sme dosť. No slovenské cestičky si musím dať znova!