3000 km alpských

Skôr ako sa dostanem k cestopisu , je dôležité povedať, ako som sa vlastne k cestovaniu na moto dostal . Po dvoch plastikách krížových väzov v obidvoch kolenách po úrazoch pri futbale som hľadal možnosti, ako si inak „vypláchnuť“ hlavu. Kúpil som bicykel a kondične jazdil po horách . Prešiel som niektoré miesta na Slovensku, ale aj pass-y v Alpách. Po čase sa však koleno začalo bolestivo ozývať . A nakoľko som sa hôr resp. hlavne Álp nechcel vzdať, musel som s tým začať niečo robiť. V takých chvíľach, ako to už chodí, stretnete kamaráta, ktorý Vám s tým nechtiac ochotne pomôže. U mňa to bol „Johny“. Kamarát z Bratislavy. Zobral ma do predajne na motocykle . A každý motorkár to asi pozná, a ak si sadneš na novú motorku je problém !
Toto je vlastne moja tretia dovolenka na moto . Ale prvá, na ktorú so zobral aj manželku. Cestu plánujem dosť dlho dopredu, takže si pripravím aj rôzne alternatívy. Ale v princípe sa hlavných prejazdných bodov držím. Tento rok bola trasa nasledovná :
Handlová – Hermagor- Lago di Garda- Simplon pass- Zermatt- Chamonix-Furka pass - Sargans- Innsbruck- Linz- Bratislava – Handlová

28.5.2010, trasa: Handlová – Eisenstadt- Vilach-Pressegen

Prvý deň , ako to už v našich končinách býva zvykom je len obyčajným presunom po diaľniciach bližšie do samotných Álp. Moja prvá zastávka bola na brehu malebného jazera Presseggersee. Noc som stravil v miestnom kempingu Schluga.

29.5.2010, trasa : Pressegen- Cortina d´ Ampezzo – Fedaia Pass – udolie Val di Fiemme-Ora – Trento-Limone sul Garda

Hlavným ťahákom tohto dňa bola pre mňa Korutánska vysokohorská cesta č. 111. Nenápadne, aj keď sa to nezdá vystúpate do 1500 výškových metrov . A neviem či je to tak aj v sezóne , ale nie je až tak frekventovaná. Po prejazde a odbočke v Toblachu pokračujeme cez Cortinu , passo Falzarego pod Marmoladu na Passo Fedaia. Vrcholmi Dolomitov som vždy fascinovaný a tak ich málo kedy obídem. A Marmoláda svojou majestátnosťou je pre mňa obľúbený cieľ. Po prejazde mestečkom Canazei pokračujeme cez údolie Val di Fiemme po ceste č. 48 resp. SS 12 do Trenta . Dennú nádielku kilometrov ukončíme v Limone sul Garda. Musím však dodať , že uplynulý deň bolo pri prejazde Dolomitov od vojenského cintorína Pocol, až po Predazzo, veľmi zlé počasie. Len sporadicky sme stretávali motorkárov.

30.5.2010, trasa : Limone sul Garda – Salo- Brescia -Milano- Domodossola- Simplon Pass- Visp 

Ráno pokračujeme po známej ceste SS 45 bis . Stále frekventovanou cestou , ktorá je „zarezaná“ do príkrych svahov prichádzame po pobreží až na diaľnicu. Od Brescie pokračujeme okrajom Pádskej nížiny až do Milána. Do Milána nezachádzame , ale pokračujeme na sever smerom na Simplon Pass. Míňame Lago di Maggiore. Je zaujímavé sledovať , ako sa postupne mení krajina kraja Lombardia resp. Piemonte. Po prechode hraníc a kúpe diaľničnej známky pokračujeme na Simplon Pass . Z môjho pohľadu je priesmyk relatívne veľmi dobre prejazdný. Vlastne horší je len príjazd k hraniciam od Talianskej strany a kúsok za hranice po dedinku Gabi . Tu je cesta užšia. Treba však povedať priesmykom v pohode prechádzajú kamiony. Cesta je samozrejme v dobrom stave a za horeuvedenou dedinkou je na viacerých miestach rozšírená na tri pruhy . Po „zdokumentovaní“ a vrcholových fotografiach pokračujeme do údolia v kraji Walais. Pri zjazde z priesmyku stojí za zmienku most cez údolie Gantertal .V neskorých popoľudnajších hodinách potom prichádzame do Visp-u , kde aj prespíme nasledujúcedve noci.

31.5.2010, trasa : Visp – Tasch –Zermatt- Visp

A prichádza jeden z vrcholov motodovolenky. Návšteva Zermattu. Trafiť však dobré počasie je však umenie. A vidieť vrchol Matterhornu v plnej svojej paráde sa hocikedy nepodarí. Ráno v údolí počasie neveští nič dobré. Napriek tomu však pokračujeme podľa plánu do údolia Mattertall. Tak sa volá krásna dolina v ktorej Zermatt leží. Ako ubiehajú kilometre - „čistí sa aj vzduch“. Po prekročení cca 800 m.n.m prechádzame do skoro jasného počasia. Míňame štvortisícovku Weisshorn a prichádzame na koniec cesty - do Tasch-u. Striktné dodržiavanie ochrany prírody a zvláštny štatút mestečka Zermatt nedovoľuje pokračovať ďalej. Po zaparkovaní v penzione oproti parkovaciemu domu za 5 éčiek na celý deň, kupujeme spiatočné lístky / 30,40 CHF pre 2 osoby/ a pokračujeme pod Matterhorn kyvadlovou dopravou. Tá premáva v tomto období každých 20 minút takže nieje problém „trafiť“ spoj do Zermatt-u. Cesta vlakom trvá cca 20 min . Samozrejme aj mňa ako každého našinca šokuje poriadok , systém a čistota, ktorá tu panuje. A samozrejme núti zamyslieť, prečo to je u nás iné. Ale kvôli tomu sme sem neprišli. Mňa strašne fascinujú miesta, kde je možné vidieť a zažiť na vlastné oči bezprostrednú majestátnosť hôr. Toto je jedno z miest . Výškový rozdiel medzi Zermattom a viditeľnou špičkou Matterhornu je cca 2800 m . To hovorí za všetko. Po prehliadke mesta a návšteve známeho rýchleho občerstvenia pokračujeme späť do Visp-u. Mimochodom odporúčam návštevu Grindelwaldu v regione Jungfrau vo CH . Stáť na parkovisku pred lanovkou na Mannlichen a za jasného počasia vidieť severnú stenu Eigeru, hádam naháňa až strach. Choďte tam !

1.6.2010, trasa : Visp – Martigny- Col de Forclaz- Chamonix- Martigny- Chateau d´ Oex- Interlaken 

Ráno nás zobudí celkom pekné počasie. Ale nakoľko predtým večer začalo pršať , skôr ako odchádzame z kempu, idem si na známu webstránku preveriť zjazdnosť passov. Ako sa ukázalo ,môj predpoklad bol správny. Prichádza na prvú improvizáciu. Namiesto prejazdu známej, ale teraz zasneženej Furky sa budem vracať cez údolie Chateau d´ Oex a Interlaken. Z Visp-u odchádzame a pokračujeme na západ po diaľnici č. 9 . Už skôr ako sa približujeme k Martigny je z diaľky jasne vidieť kontúry horskej cesty cez Col de Forclaz po ktorej pokračujeme do Francúzska. Pri stúpaní sa nezabudneme aj „obzerať“ za seba , lebo to určite stojí za to. Pohľad na údolie rieky Rhony , kde z tretej 180 ˚ zátačky v ktorej som fotil, vidíte do vzdialenosti cca 30 km. Po príchode do Chamonix som už zase vo svojom živle. Pohľad neustále upieram na vrchol Mont Blancu. Rozdiel o 3800 m medzi miestom kde stojím a špičkou M. Blanc-u, mi len málo dovolí vnímať atmosféru tohto olympijskeho mestečka. Je však zrejmá trochu iná architektúra stavieb . Po krátkom obede pokračujeme späť do CH. V Martigny pokračujeme po diaľnici na sever smerom na Montreux. Pri meste Aigle schádzame z diaľnice a pokračujeme po ceste č. 11 do Chateau d´ Oex. Miesto je známe lyžiarske stredisko a každoročným zimným balonovým festivalom. Deň ukončíme v Interlakene. Prespíme v kempingu Lazy Rancho , ktorý pre jeho rodinnú atmosferu a dobrú polohu rád navštevujem.

2.6.2010, trasa : Interlaken – Luzern - Sargans – Innsbruck - Kramsach 

Po celonočnom daždi pokračujeme v „nepremokoch“ smerom na Luzern . Prechádzame okolo Walensee cez Sargans,Lichtenstein, Feldkirch, Innsbruck do kempu v Kramsachu. Prechádzame, pretože tento deň takmer celý prší a zastavujeme sa len na diaľnici na obed resp. kávu. V televízii pri zastávkach sledujeme problémy, ktoré robí voda tu v Tirolsku. Vlastne až po Salzburg budúceho dňa ,ale to teraz ešte netušíme, bude stále pršať ! V týchto momentoch oceňujeme to, že pravidelne a tam, kde je to potrebné používame kvalitné termoprádlo, oblečenie na moto a nepremokavú kombinézu ,ktorá bezproblémov neprepustí vodu a dobre ochráni aj pred vetrom. Ja pretože som svojim spôsobom dobrodruch problém nevidím , ale v duchu ľutujem manželku zvyknutú na svoje horúce prímorské dovolenky, ktoré ona tak veľmi rada .Ale drží sa statočne, čo aj oceňujem. Pri tom všetkom nás ale drží humor , čo je v takýchto chvíľach dobré.

3.6.2010, trasa : Kramsach – Rosenheim – Salzburg – Linz – Bratislava

Ráno balíme a pokračujeme za stáleho dažďa až do Bratislavy. Prší vlastne až niekde po Mondsee. Rýchlosť na diaľnici pomaly stupňujem samozrejme v závislosti od počasia. Pritom oceňujem kvalitné obutie na moto, ktoré spoľahlivo drží stopu. Zastávky zase len na dotankovanie a občerstvenie. Pred Bratislavou sa počasie zásadne mení k lepšiemu . Tak ako sme sa so Slovenskom lúčili , tak nás aj víta. Prespíme u sestry a na druhý deň budeme pokračovať domov.

4.6.2010, trasa : Bratislava – Handlová

Tento úsek cesty komentovať nebudem. Človeka by asi naštvalo, že musí opisovať návrat do reality, kde mu ostatní účastníci cestnej pramávky - plechovkári hneď dajú pocítiť ,keby si náhodou nevšimol, že prešiel hranice- je doma !!! Vlastne len opakovane potvrdím , že je fakt dobré investovať do kvalitného oblečenia , pravideľne sa starať o motocykel .Potom zlé počasie, je to jediné zlé.A aj to je relatívne. Viacmenej ostatné ovplyvníme sami. Už sa tesím na na budúcu sezónu.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE