UK trip 2015

1.7.2015

Na našu cestu sme vyrazili ráno o 5:00. Štart prebehol bez problémov a za priaznivého počasia. Prvé menšie komplikácie nastali až v Nemecku, kde sa nám vďaka zmätočnému označeniu Neuschwansteinu  podarilo 2x zablúdiť. Nakoniec sme ho našli a mohli sa kochať nádherným pohľadom na majestátny zámok týčiaci sa k oblakom, ktorý obklopovala dedinka, príroda a jazero plné kačíc. Chceli sme si prehliadnuť aj interiér, ale na cestu hore nás na motorke nespustili, pretože jednotlivé turnusy vynášal špeciálny autobus a akurát poslednú jazdu sme nestihli. Smerom k Bodensee sme opäť trošku poblúdili, ale aspoň sme mohli obdivovať nádhernú krajinu. Blížil sa večer a na druhý pokus sa nám podarilo nájsť útulný ale predražený kemp.

2.7.2015

Po cestovateľských raňajkách ala instantné kura na paprike sme pokračovali ďalej do Štrasburgu. Po krátkej chvíľke blúdenia nás správne nasmerovala jedna milá pani, ktorá nám dokonca nakreslila mapku. Na diaľnici vládlo neskutočné teplo a na prejazde z Luxemburska do Belgicka sme boli svedkami havárie. Nocovali sme v Belgicku na pláži v kempe v De Panne, kde sme stanovali na piesku a kde ostatní ubytovaní žúrovali až do rána, takže sme sa veľmi nevyspali.

3.7.2015

Ráno sme dorazili do Danquerku, kde boli kilometrové kolóny kamiónov. Našli sme správny prístav a nalodili sme sa. Plavba trvala 3 hodiny. V Dovery nás privítali krásne kriedové útesy

Prvou zaujímavosťou, ktorú sme chceli vidieť v Anglicku bola opustená psychiatrická liečebňa Helligly. Dozvedeli sme sa o nej na internete a zaujala nás najmä strašidelnou atmosférou. Keď sme však prišli na miesto kde mala stáť, zistili sme, že ju pred dvoma rokmi zbúrali a postavili na jej mieste bytovku. Trošku sklamaní sme teda pokračovali ďalej, ale tešilo nás aspoň, že sme pojazdili krásy anglický vidiek. Úplne náhodou sme natrafili na Bentley múzeum, ktoré sa nachádzalo na veľkom oplotenom areáli. Nanešťastie bolo zatvorené, ale stretli sme pani, ktorá bývala vo vedľajšom dome a zrejme mala múzeum na starosti. Zahovorila sa s nami a keď zistila, že sme zo Slovenska celá nadšená sa pochválila, že v Ľubľane už bola J. Opravili sme ju a spýtali sa, že kde by sme mohli v blízkosti nájsť kemp, aby sme mohli ráno pozrieť múzeum. Poslala nás za plot k malej externej kúpeľni patriacej k detskému lanovému parku , ktorý bol súčasťou areálu. Povedala nám, že tam môžeme pokojne prespať.

4.7.2015

Zobudili sme sa do príjemného rána a pokecali s tetou upratovačkou, ktorá ráno prišla upratať kúpeľňu. V Londýne nás prekvapila pokojná premávka. Stihli sme navštíviť všetky významné pamiatky, počasie bolo priaznivé, ale ulice boli preplnené ľuďmi. Stala sa nám menšia porucha na motorke. Odtrhlo sa nám na križovatke spojkové lanko. Boris odtlačil motorku na chodník a pustil sa do opravovania, trvalo to presne tak dlho kým okolo nás prešlo 5 Aston martinov, 4 Maseratti, 4 Bentley, 1 Lamborghini a nespočetné množstvo Porsche. Po celý čas sa však pri nás nikto nezastavil a nespýtal či potrebujeme pomôcť, iba jeden chlapík na skútri a aj ten nám len povedal, že by sme mali odísť z chodníka, lebo nás môžu policajti pokutovať. Operácia dopadla úspešne a opustili sme Londýn smerom na Oxford, ktoré je pekné, veľké univerzitné mesto. Večer sme strávili v prírodnom kempe vybudovanom na farme, kde bolo plno zvierat. Na piknik, ktorý sme si spravili pred stanom sa priplietlo šteňa, ktoré patrilo k susednému stanu a skoro nám zjedlo šalát.

5.7.2015

Ranná rosa zmáčala celý náš stan, dokonca aj z vnútornej strany. Nemali sme však čas sušiť, pretože na nás už čakali Kamenní rytieri -  Rollright stones, megality postavené do kruhu, o ktorých koluje legenda, že voľakedy boli skutočnými rytiermi, ktorých do kamennej podoby zakliala zlá čarodejnica. Vizuálne celá atrakcia nestála za veľa, ale aspoň sme stretli Austrálčanov a Novozélanďanov, s ktorými sme sa trošku porozprávali. Ďalším cieľom bol hrad Warwick, dnu sme však nešli, pretože celý komplex je prestavaný na zábavný park, do ktorého si pýtajú prehnane vysoké vstupné. Nakúpili sme si potravinové zásoby a pokračovali do Birminghamu, čo bolo obyčajné priemyselné mesto, kde nie je nič zaujímavé, ani Milénium point nás neohúril. Zamerali sme sa radšej na prírodné krásy, ktorých má Wells nespočetne. More, kopce, nekonečné zelené lúky a všadeprítomné ovečky. Na druhý pokus sme našli kemp s priamym výhľadom na more, kde však neskutočne fúkalo. Pred spaním  sme ochutnali nezvyčajné karamelové pivo. V ten deň sme po ceste stratili z motorky držiak na GoPro.

6.7.2015

Podarilo sa nám zbaliť stan, tesne pred tým ako začalo pršať. Raňajky sme boli nútení uvariť pod prístreškom pri WC a užili si pobavené, niekedy pobúrené pohľady ostatných ubytovaných. Sadli sme na motorku a začalo riadne liať, zmokli sme a aj ostali mokrí. Prišli sme do mesta Caernarfon , kde bol hrad a nakoľko pršalo parkovali sme v krytej uličke pri kanceláriách na chodníku, našťastie sme nikomu nezavadzali. Kúpili sme si nálepku na kufor a pokračovali v ceste. Hľadali sme dedinu s najdlhším názvom ale nenašli sme ju. Ďalšou zastávkou bol Chester, kde nebolo nič zaujímavé. Ešte viac sme po ceste zmokli, až sme došli do Liverpoolu úplne mokrí. Zaparkovali sme v Albert docku, kde od nás silou mocou chceli parkovné, aj keď sme vysvetľovali, že parkovací lístok nemáme na motorke kam strčiť. Pozreli sme si prístav, múzeum Beatles a začali hľadať hotel, lebo sme potrebovali sušiť veci. Začali sme čo najďalej od centra v domnienke, že tam budú najvýhodnejšie ceny.  A čím sme viac postupovali smerom do mesta, tým boli ceny lepšie a nakoniec sme skončili v hosteli za 40 libier noc. Museli sme si zaplatiť celú štvormiestnu izbu, pretože sme museli rozložiť všetky naše veci a sušiť.

7.7.2015

Ráno sme sa pobalili a ešte sa stihli prejsť Liverpoolom, kúpiť suveníry a odfotiť sa pred Cavern pubom. Pekné počasie netrvalo dlho, pretože hneď ako sme sadli na motorku opäť začalo pršať. Do Manchesteru sme dorazili opäť premočení. Navštívili sme Industriálne múzeum, dali si na obed hamburger a pokračovali do Yorku. Chceli sme vidieť katedrálu, do ktorej nás však nepustili, pretože tam bol koncert. Smerom do Whitby sme si užili krásnu prírodu. V tomto prístavnom meste je nádherná zrúcanina kláštora a socha Jamesa Cooka. K zrúcanine sa isť nedalo, lebo bola už zatvorená. Začala byť zima, fúkal vietor a zvečerievalo sa. Rozhodli sme sa nájsť si ubytovanie. Po ceste sme zastavili pri kempe, ktorý však bol zatvorený. Išli sme ďalej a videli sme dom s otvorenou bránou, karavanom na tráve a nápisom New Longe, mysleli sme si, že ide o ubytovanie, a tak sme zastavili pred dverami.  Domáci nám oznámili , že sme prišli k ním domov. Po krátkom rozhovore nám ponúkli možnosť prespať u nich na tráve.

8.7.2015

Ráno sme od pána domáceho dostali čaj a keksíky a ukázal nám svoju motorku. Pokračovali sme ďalej, zase pršalo a celí mokrí sme hľadali Hadrianov val, ktorý bolo veľmi ťažké odlíšiť od ostatných múrikov, ktoré oddeľovali pastviny pre ovce. Hranice do Škótska sme prekročili za hustého dažďa. Pol hodinu sme hľadali Rosslynskú kaplnku, ktorú sa však oplatí vidieť, hlavne interiér je veľmi zaujímavý. Škótsko má nádhernú prírodu aj mestá, pozreli sme si Edinburgh, prechádzali sme sa v nepremokoch, takže ľudia po nás čudne pozerali. Na hrad sme sa nedostali, lebo nám ho zatvorili pred nosom. Nakúpili sme suveníry a vydali sa smerom na Falkirk. Nevedeli sme nájsť kemp, tak sme poprosili o pomoc Nemcov na karavane, ktorý nám išli v protismere J. Na GPS našli kemp a povedali nám cestu. Pred kempom sme sa s nimi opäť stretli a tvrdili nám, že kemp je zatvorený a odišli, my sme však zazvonili a podarilo sa nám ubytovať.

9.7.2015

Ráno za slnečného počasia, sme sa vybrali k Vodnému kolesu vo Falkirk, ktorý dvíha a otáča lode. Ďalej sme si prezreli  kaštieľ Blair a naobedovali sa v reštaurácii. Ozimilo sa, fúkal vietor a nás čakala ešte 100 kilometrová cesta popri útese do John O´Groats, najsevernejšieho mesta Británie. Keď sme tam prišli, cítili sme sa ako na konci sveta, bolo tam len pár domov, jeden kemp a obchodík, ktorý bol poštou a aj bankou v jednom. Uvarili sme si šošovicovú polievku, ktorá s nami putovala ešte z domova a pozorovali západ slnka.

10.7.2015

Desať minút po zobudení sa spustil lejak a boli sme nútení baliť mokrý stan a všetky veci v miniatúrnej kuchynke. Trajekt na Orkneye sme zmeškali a tak sme niekoľko hodín čakali v prístave, kde sa na Borisovi začali prejavovať následky večného moknutia vo forme horúčky. Dali sme si čaj a nalodili sa, trajekt išiel pomerne rýchlo a intenzívne nadhadzoval. Ako prvé sme si pozreli Italian chapel, kaplnku, ktorú z hangáru prerobili Taliansky vojnoví zajatci. Chceli sme ísť na exkurziu do pálenice whisky Highland, nakoľko však mali plno, objednali sme sa na druhý deň. V Kirkwalle sme si pozreli katedrálu. Navštívili sme pozostatky prehistorického obydlia a potom nasledoval najsevernejší bod našej cesty, 4258 km od domova, maják Brought of  Birsay, ku ktorému sa dá dostať cez cestičku, ktorá je prechodná iba za odlivu. Pozreli sme ešte pár megalitov Ring of Brodgar a Standing stone of Stenness. Začali sme hľadať ubytovanie na večer. Zastavili sme sa v malom B&B, kde sme sa 2x pýtali na cenu, pretože sa nám zdala byť cena 19 euro aj s raňajkami až príliš priaznivá, bohužiaľ až tesne pred podpisovaním zmluvy vysvitlo, že bolo myslené 90 euro len pán na recepcii mal problémy s artikuláciou. Tak sme sa tradične ubytovali v kempe a dopriali si lokálne pivo Dark Island.

11.7.2015

Celú noc pršalo, aj ráno bolo pochmúrne počasie, tak sme rýchlo zbalili vlhký stan a išli do Houtonu na trajekt na ostrov Hoy. Plavba trvala asi 20 minút. Ostrov nás privítal krásnou prírodou. Hneď v prístave bolo vojenské múzeum a všade minimum turistov. Cestou k začiatku túry ku skale Old man of Hoy, čo je vysoká, mohutná skala trčiaca z mora, sme stretli iba dvoch ľudí. Odparkovali sme motorku a v tej chvíli začalo liať. Naobliekali sme sa do nepremokov, nasadili si prilby a pustili sa do vraj ľahkej hodinovej túry do kopca ku skale. Po dvadsiatich minútach vyšlo slnko a my sme začali v našich dažďuvzdorných úboroch vytrvalo potiť. Cesta stále viac stúpala, terén bol čoraz náročnejší  po hodine sme neboli ani v polovici. Dochádzala nám voda a na šmykľavých kameňoch si Niki vyvrtla členok. Nebolo to nič vážne iba riadne bolestivé, tak sa radšej rozhodla, že sa vráti späť k motorke. Boris pokračoval sám a všetko pofotil. Celá túra aj s návratom k motorke trvala nakoniec tri hodiny. Unavení, spotení a ubolení sme sa vrátili do prístavu, pozreli si už spomínané múzeum a opäť nalodili. Na trajekte sme sa porozprávali s turistami, ktorí obdivovali naše nálepky na kufroch. Exkurziu v pálenici Highland, na ktorú sme sa predošlí deň zapísali sme nestihli, tak sme sa tam aspoň zastavili nakúpiť darčeky a dať si rýchlu ochutnávku a utekali sme na trajekt do Gillsbay, ktorý sme stihli na poslednú chvíľu. Poslednou zastávkou v ten deň, bol najsevernejší bod Británie Dunnet Head odkiaľ bol výhľad na Old man of Hoy. Zakempovali sme a opäť začalo intenzívne pršať.

12.7.2015

Zase raz sme museli baliť premočený stan v lejaku v kuchynke. Do Bonar Bridge sme cestovali po vedľajších cestách a aj keď sme trošku zablúdili, ale vôbec nám to neprekážalo, pretože sme si aspoň mohli užiť nádhernú prírodnú scenériu. Pozreli sme si zrúcaninu Urquart na  jazere Lochness. Jazero nebolo ničím výnimočné. Zastavili sme sa pri Kaledonskom kanály a pozreli sme ako cez neho plávajú lode. Prezreli sme si hrad Eilean Donan, ktorý stojí po ceste na ostrov Skye a je známy z filmov Hihglander a James Bond. Na noc sme zakotvili v kempe uprostred krásnej prírody, kde však veľmi fúkalo a aj začalo pršať. Recepcia bola zatvorená, ľudia prichádzali a stavali stany hore dole. Preto sme sa aj my rozhodli zostať. Zhodou náhod sme si postavili stan hneď vedľa karavanu, v ktorom býval správca. Pri varení večere sa nám podarilo trošku prepáliť stan.

13.7.2015

Zobudili sme sa do daždivého, sychravého dňa. Celý čas kým sme sa balili, nás otravovali dotieravé mušky, ktorých sme mali plné aj raňajky. Pozreli sme si vodopád Kiltrock a ponáhľali sa k hradu Duvagun, kde sme išli na výlet loďkou po jazierku kde žilo množstvo tuleňov aj s mláďatkami. Kvôli zlému počasiu sme vynechali najvyššiu horu Ben Nevis. Prešli sme mestom Glencoe, ktoré nás prekvapilo nádhernou prírodou. Nasledoval prejazd národným parkom Loch Lomond, v ktorom sme  sa ubytovali v kempe.

14.7.2015

Ráno sme sa porozprávali so správcom kempu a dozvedeli  sa, že nevesta jeho syna je zo Slovenska. Išli sme smerom na Glasgow do prístavu Cairnryan a nalodili sa na trajekt do Belfastu, kde sme mali v pláne navštíviť nášho kamaráta Tomáša, ktorý tam dlhodobo žije so svojou rodinkou. Podľa udanej adresy sme rýchlo našli jeho dom a ostali sme u neho pár dní.

15.5.2015

Ráno sme spoločne navštívili Titanic múzeum, ktoré sa nám veľ mi páčilo, hlavne 3D miestnosť, vďaka ktorej sme sa mohli prejsť chodbami slávnej lode. Nasledovalo Múzeum dopravy a potom sme sa posilnili pizzou na obed. Večer sme sa trošku vyvetrali v meste, kde nám však ceny v podnikoch prišli veľmi vysoké, konkrétne 4 pivá nás vyšli 15 libier.

16.7.2015

Spolu s rodinou nášho kamaráta sme sa šli pozrieť do pálenice Bushmill, kde nám dopriali výdatnú ochutnávku troch druhov whisky. Takto povzbudení sme zamierili na Chodník obrov, čo je prírodný zhluk vyvretých bazaltových hornín, ktoré stvrdli do stĺpov. Pomerne veľa sme sa nachodili, kým sme si celý útes  prezreli. Cestou späť do Belfastu sme sa zastavili na kolotočoch a večer navštívili reštauráciu typu all you can eat, kde boli v ponuke jedlá z celého sveta.

17.7.2015

Ráno sme opustili Belfast a zamierili do Dublinu, kde nás čakal ďalší náš kamarát. Odparkovali sme motorku u neho v práci v centre mesta a na prehliadku sme sa vydali pešo. Navštívili sme pivovar Guiness, pálenicu Jameson, pozreli katedrálu sv. Patrika, vychýrenú štvrť s barmi a pivárňami a dokonca s

me videli aj najstarší bar v Dubline Temple Bar. Cestou späť k motorke sme výdatne zmokli. Na noc sme ostali u nášho kamaráta, ktorý nás aj so svojou priateľkou pohostili a spoločne sme strávili príjemný večer.

18.7.2015

Po kráľovských raňajkách sme šli kúpiť bombičku do variča a zamierili do národného parku Wicklow. Fascinovala nás nádherná príroda tohto kraju. Všade naokolo nás obklopovali kopce so zelenou plyšovou trávou. Dozvedeli sme sa, že niekde v týchto končinách nakrúcali film Statočné srdce. Za veľmi silného vetra sme pokračovali ďalej. Hľadali sme zámok Leap, o ktorom sme čítali, že sa tam vyskytujú paranormálne javy. Dlho sme ho nevedeli nájsť, až keď sa nám to podarilo, sme zistili, že nie je prístupný verejnosti. Aspoň sme si ho odfotili a išli ďalej ku Cliffs of Moher. Išli sme po Atlantic road, kde bola veľmi pekná vyhliadka. Začalo strašne pršať a my sme narýchlo hľadali ubytovanie. Zastavili sme sa v dvoch B&B, ktoré boli plné, odporučili nám hotel v dedine kde ceny izieb začínali na 210 eurách. Totálne zmoknutí sme konečne našli malý starý penzión, ktorí vlastnili ešte starší majitelia, kde sa nám podarilo ubytovať za 50 euro. Všetko sme mali mokré, dokonca aj v kufroch bola voda, zase sme museli všetko rozložiť a sušiť.

19.7.2015

V noci bolo veľmi zima na izbe, skoro nič nám neuschlo. Pobalili sme sa a išli pozrieť Cliffs of Moher, útesy boli krásne, len sme dostali pokutu za parkovanie, pretože sme nezaplatili parkovné, bloček sme však ďalej neriešili. Pokračovali sme po Atlantic road, obdivovali krásnu prírodu, skaly a maják Loop Head.

 Absolvovali sme aj krátku cestu trajektom a mali sme v pláne pozrieť si  Ring of kerry, nakoniec sme však nestíhali a prešli sme iba národný park Killerney . Na večer sme zakotvili v Blarney kempe.

20.7.2015

Na raňajky sme mali nezvyčajne nechutnú vifonku a pokračovali v ceste. Počasie sa rýchlo menilo, chvíľu bola obloha sivá a pršalo potom sa zrazu objavilo slnko. Navštívili sme veľmi pekný hrad Blarney , o ktorom koluje legenda, že ak niekto pobozká skalu na samom vrchu hradu v polohe dolu hlavou

získa dar reči a vraj tak spravil kedysi aj Churchill. Napriek tomu, že bol o túto nechutnú atrakciu značný záujem a ľudia stáli v radoch, my sme ju radšej vynechali. Pozreli sme si Poison garden v areály, kde pestovali všelijaké jedovaté rastliny vrátane marihuany. Ďalší hrad, ktorý sme si pozreli bol Rock of Cashel.  Nocovali sme v kempe v Rossale, kde veľmi fúkalo.

21.7.2015

Ráno sme sa nalodili na trajekt do Fishguardu a nezastavili sa až po Stoneghenge, ku ktorému sme nezaplatili vstupné,  ale bočnými uličkami sme sa dostali až úplne blízko k plotu. V Salisbury sme si pozreli slávnu katedrálu, ktorá bola predlohou pre

film Piliere zeme. Ťahali sme na Dover na trajekt, kam sme sa dostali o 02:15. Boris sa chcel vyspať počas plavby, aby sme mohli hneď isť ďalej. Nepodarilo sa mu to však, nakoľko si k nám prisadli veľmi hluční Maďari. Pretože nás nenechali spať, poctili sme ich trojdňovým pokožkovým smradom keď sme sa vyzuli. Potom nás celú cestu po Maďarsky ohovárali, nakoľko netušili, že Niki im rozumie. Keď sa s nimi na záver plavby po maďarsky rozlúčila ostali ako obarení.

22.7.2015

Na benzinke sme si dali kávu a hneď pokračovali v ceste domov. Bola zima a zamračené, zastavili sme sa až na obed, keď sme si uvarili všetko čo nám ostalo, aby sme minuli zásoby. Takže sme jedli kuskus s tuniakom a jalapeňo omáčkou. V Nemecku sme poriadne zablúdili, kvôli zlému značeniu a večným opravám ciest. Spravili sme si asi 50 kilometrovú obchádzku. Dokonca sme kvôli havárii na diaľnici čakali hodinu a pól v kolóne. Večerali sme v mekáči, opäť nás chytil obrovský lejak a kempovali nadivoko na odpočívadle.

23.7.2015

Ráno sme sa zobudili do dažďa a balili mokrý stan, po ktorom liezlo kopec červíkov. Pokračovali sme smerom domov, opäť sme mokli. Na poslednej benzinke v Nemecku sme našli forinty. Prešli sme Rakúsko a konečne došli na Slovensko. 

Najazdili sme 9021 km

Spotrebovali sme : 558 litrov benzínu

Najlacnejší benzín:1,299€

Najdrahsí benzín: 1,229 Libry (cca 1,68€)

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE