sumoto_duben



Slovinsko 2016

Tento rok sa náš odchod na motovýlet rodil trocha ťažšie, v hre bolo najprv Pobaltie koncom júna. No keďže v tomto termíne sa nám nepodarilo zladiť, a pracovné povinnosti odchodu veľmi nepriali, rozhodli sme sa to nesiliť a dohodli sme, že zvolíme náhradný termín a destináciu. Termín sa teda presunul na september, a plánovaným cieľom boli dva týždne v Rumunsku. Ako sa však blížil plánovaný termín, odchod sa začal zasa komplikovať a dĺžka našej dovolenky sa skrátila len na jeden týždeň. Na návštevu Rumunska by sme potrebovali podstatne viac času, a tak sme sa rozhodli pre rýchlu „poznávačku“, ďalšej z krajín bývalej Juhoslávie a po minuloročnej Bosne a Hercegovine, Čiernej hore, a Chorvátsku sme sa rozhodli navštíviť Slovinsko, keďže ani tu ešte nikto z nás nebol.

Kapitoly článku

1.Deň

Je sobota 10.9.2016 a my ráno v nezmenenej zostave a s nezmenenou technikou oproti minulému roku vyrážame opäť z domovskej základne z obce Švábovce v okrese Poprad. Zostavu teda tvorí Dušan a jeho BMW R100RT r.v.1980, ja a moje BMW K100LT r.v.1990 a Bohušova Suzuki GSX 750 Inazuma r.v.2000, a tak dúfame, že to bez väčších problémov opäť zvládneme.

Keďže tento rok nikto z nás nemal na motorke najazdených veľa kilometrov opatrne vyrážame cez Poprad kde tankujeme a fúkame pneumatiky na potrebný tlak. Z Popradu sa vyberáme na juh cez Muráň na hranice cez Salótarján. Tu prvý krát v H tankujeme, kupujeme H diaľničnú známku, a ďalej pokračujeme na Hatvan. Napájame na autostrádu M3 smer Budapešť a po krátkej jazde po diaľnici zastavujeme na obed. Po obede vyrážame opäť po diaľnici, obchádzame Budapešť po M7 a neskôr po M70 až k hraniciam so Slovinskom. Robíme si prestávky a keďže nie sme zvyknutý sedieť na motorkách začíname na nudnej maďarskej diaľnici trpieť. Jediná výhoda je, že kilometre ubiehajú pomerne rýchlo a tak sa po 530 kilometroch dostávame k Slovinskej hranici. Ihneď po prejdení hranice stojíme na benzínke, kde sa Bohuš podozrivo rýchlo vyzlieka z bundy, a ako zisťuje nejaká pohraničná včela si ho vybrala za terč, a necháva mu na hrudi svoje žihadlo. Kupujeme diaľničnú známku a po Slovinskej diaľnici A5 nasleduje ďalší presun. Za Murskou Sobotou sa už začína krajina postupne meniť po prejdení prvých tunelov už vidíme kopce. Slovinské diaľnice sú veľmi kvalitne no benzínové pumpy už niesú tak časté ako sme boli zvyknutý v Maďarsku. A tak idem v oblasti kde sú len tunely mosty skoro 60km na rozsvietenej kontrolke, bez možnosti tankovania (pocit ozaj výborný), hlavne ak neviete koľko kilometru je do ďalšej benzínky .

V podvečer okolo siedmej hodiny už vchádzame do Mariboru, čo je dnes cieľom našej trasy. Najprv vbehneme na prvom zjazde do centra mesta, a po zorientovaní sa vraciame späť na obchvat a pokračujeme po ňom až k zjazdu do časti Pohorje. Je tu veľa penziónov, kde sa vieme ubytovať, skúšame asi 4 rôzne, no ceny sú všade rovnaké. Nakoniec sme našli apartmán, s parkoviskom pre motorky vo dvore a pod prístreškom za 60€ na noc pre 3osoby. Ubytujeme sa okolo ôsmej, prezlečieme sa do vychádzkového oblečenia a ideme si nájsť niečo na večeru. Sme prekvapený vysokou životnou úrovňou v Slovinsku, skôr sa nám zdá, ako by sme boli v Rakúsku, alebo v Nemecku. Úmerné tomu sú aj ceny keď za pleskavicu platíme cca 10€ a za pivo 3€. Všetky podniky tu zatvárajú v rovnakom čase o 22:00, a tak sa aspoň vyspíme.

Dnes 640km

2.Deň

Dnešný deň sme si dali ako oddychový, keďže je nedeľa rozhodli sme sa pozrieť si miestne hory a potom Maribor. Po raňajkách sa odchádzame pešo k lanovke, nie je to ďaleko a kabínkou sa vezieme na vrchol Pohorje, a cestou hore sa nám odkrýva krásny výhľad na Maribor medzi kopcami. Poobzeráme sa trošku hore a dáme si malú prechádzku, spravíme si fotečky, a ideme dole. Dole pri lanovke chytáme autobus, miestnú mestskú hromadnú dopravu, a ideme jednou linkou až do centra mesta. Aj keď je už čas obeda všetko tu je pozatvárané, obchody, reštaurácie, kaviarne. Turistické centrum je otvorené, berieme mapku mesta a ideme si pozrieť miestne zaujímavosti. Ako tak chodíme uličkami mesto sa pomaličky začína prebúdzať a Slovinci začínajú otvárať svoje prevádzky. Prechádzame po nábreží rieky Dravy, zastavujeme sa pri údajne najstaršom koreni viniča v Európe. Na nábreží si dávame neskorý obed a pokračujeme prechádzku po nábreží až sa vraciame na miesto kde sme vystúpili z autobusu a čakáme na ďalší spoj, ktorý nás odvezie späť do časti Pohorie k nášmu penziónu. Dnes sme mali naozaj oddychový deň, a poznávačka Mariboru bol naozaj dobrý oddych, po predchádzajúcom dni v sedle.

Dnes 0km

3.Deň

Ráno si dávame raňajky na našom penzióne, blízko je pekáreň takže raňajkujeme burek, tradičné pečivo na Balkáne. Pobalíme sa a opúšťame Maribor, smerom na Ljubljanu, ktorú len obchádzame a po diaľnici A2 pokračujeme ďalej až schádzame z diaľnice smerom k jazeru Bled. Príroda ju tu krásna a z jazera sme unesení, výhľady sú úžasné a tak parkujeme a robíme si prestávku pri jazere. Keďže vidíme, že sa ľudia v jazere aj kúpu, tak aj napriek tomu, že voda je dosť studená, vlezieme sa okúpať. Dušan si sekunďákom zalepí rozpadajúcu sa šľapku, a drieme na brehu jazera.

Par hodinová prestávka je naozaj výborným relaxom. Keďže Bled nie je naším dnešným cieľom sadáme opäť na motorky a smerujeme cez Bohinjsku Bystrcu, až do dedinky na konci Bohinjskeho Jazera do dedinky Ukanc čo je asi 30km od jazera Bled. Tu však už turistická sezóna skončila a tak sa vraciame naspäť na začiatok jazera do dediny Ribčev Laz, kde nie je až také ľahké nájsť ubytovanie ako sme si mysleli. Príroda je tu naozaj nádherná, kopce, hory, jazera, lesy keďže už sa nachádzame v Triglavskom národnom parku. Časť penziónov je po hlavnej sezóne už zavretá a zvyšok je ako zisťujeme obsadený. Dávame si večeru a rozhodujeme sa čo ďalej. Idem do miestneho informačného centra, kde sa pýtam miestnej dievčiny na apartmán. Ukazuje mi cenník a ubytovania tu majú podľa hviezdičiek jednotne ceny. Obvoláva penzióny a dáva mi mapku s vyznačeným ubytovaním. Máme apartmán za 60€ na noc pre 3 osoby. (priamo pri jazere je aj kemp, ktorý bol ešte aj teraz v septembri plný stonov a karavanov) Ubytujeme sa v nájdenom penzióne a ideme na pivko. Na večer sa zatiahne a v diaľke aj hrmí a keďže sme v horách medzi kopcami na večer sa aj výrazne ochladí.

Dnes 260km

4.Deň

Dnes máme v plané si poobzerať miestne hory, ráno vstávam ako prvý, keďže som nespavec. Všade je silná hmla tak na chvíľu sadám za PC a robím zálohu fotiek. Potom vyrážam do obchodu pre raňajky, naraňajkujeme sa a hmla sa už začína dvíhať a pomaličky sa aj otepuje. Len na ľahko vyrážame par kilometrov smerom na Ukanc. Prichádzame na parkovisko k lanovke, ktorá nás vyvezie na horu Vogel. Parkovisko ma miesta vyhradené miesta pre motorky, blízko vchodu, a pre motorky je zadarmo. Veci nám ochotne ukladajú v jednom z obchodov dole pri lanovke. Na to, že je po sezóne je tu všade veľa ľudí. K lístkom je dosť veľká rada, a v sezóne to tu zrejme bude riadny nátresk. Vezieme sa hore, pocit a výhľady sú úžasné. Nevieme sa vynadívať na tu krasu okolo. Z lanovky prídeme do lyžiarskeho strediska Vogel, odkiaľ začínajú sedačkové lanovky na okolité svahy.

 

 Sedačkou sa teda vyvezieme ďalej hore na vrchol. Fotíme a obzeráme si tie krásne hory, ktoré sú všade dookola. Chvíľu sleduje paraglajdistov, ktorí tu štartujú a lietajú nad horami. Pomaličky pešo ideme dole až k miestu, kde nás vyviezla prvá lanovka a tou sa vezieme zasa dole na parkovisko. Tu už vedľa našich motoriek stoja aj rakúske a talianské GSky. Na motorkách sú nechané prilby, rukavice, navigacie...(chlapci zjavne ešte neboli na Slovensku). V Slovinsku sa cítime naozaj bezpečne a je naozaj evidentné, že životná úroveň je tu vysoká.

Vraciame sa na motorkách k nášmu penziónu. Sú asi dve hodiny poobede dáme si obed a rozhoduje sa čo ďalej. Chceme si obzrie miestne jazero a tak si chceme požičať bicykle a isť sa previesť okolo jazera. Dievčina v informačnej agentúre kde bicykle požičiavajú mi však vysvetľuje, že okolo jazera sa nedá prejsť, že chodník nevedie okolo celého jazera. Pešo by nám to malo trvať nejaké dve hodinky. Tak sa vydávame na pešiu prechádzku trvá nám to aj s medzipristátím na pivko nejaké tri hodinky, vychádzkovým tempom. Prechádza naozaj veľmi pekná (a až asi na 300m úsek by sa dal prejsť aj na bicykli, aj keď je tu zákazová značka). Večeru si dáme dedinke Ribčev Laz. Sme prekvapený tento pocit sa s nami nesie celým Slovinskom, že všetci či mladí či starí vedia po anglicky, alebo po nemecky. Na penzión prichádzame už po tme a zajtra chceme pokračovať na motorkách cez Alpy, teda ak nám to počasie dovolí, pretože to nevyzerá veľmi dobre.

 

Dnes 12km

5.Deň

Aj tento deň sa budíme opäť do hmly. Raňajky, nachystať veci na cestu a vyrážame. Pretože nevieme po akých cestičkách sa budeme motať rozhodli sme sa najprv natankovať čo, bolo možné v Bohinjskej Bystrci. Potom už opúšťame hlavnú cestu a vyberáme sa po ceste 905 po serpentínach, kde už nestretávame veľa aut. Kvalita ciest je celkom dobra aj keď cesta sa začína zužovať. Po ceste sa dostávame až do dedinky Krnica, cesta ubieha pomaly, ale ponúka veľa pekných výhľadov. V Krnici odbočujeme na cestu 907, ktorá je ešte užšia a ako zisťujeme po pár kilometroch, postupne z nej prechádzame až na šotolinu, ktorou ideme ďalších par kilometrov. Prechádzame okolo pamätného miesta, kde boli upálený ľudia, za to že pomáhali partizánom počas vojny.

Ďalej prichádzame k miestu, kde bol starý vodný pohon, zrejme pre mlyn. Z cesty sa po niekoľkých kilometroch stáva znova asfalt až prichádzame do dedinky Mojstrana, kde vychádzame na cestu 201 až do Kranjskej gory. Tu už odbáčame na cestu 206. Dedinky všade dookola pripínajú skôr Nemecko, alebo Rakúsko než krajinu bývalej Juhoslávie, všetko pekne upravené, zelené a veľmi pekné.

Po par kilometroch prichádzame ku korytu riečky Pišnica, tečie len potôčik vody no zrejme pri topení sa snehu sa bude meniť v dravú rieku, podľa vymytých kameňov všade dookola. Robíme pár fotiek a pokračujeme ďalej, ideme ešte pár kilometrov a cesta sa mení v strmé stúpanie a serpentínu za serpentínou. V zákrutách sa asfalt mení v mačacie hlavy, ktoré sú dosť klzké a nepríjemné. Zastávku máme v Ruskej Kaplici s dreveným kostolom a pamätným miestom ruských vojakov, z obdobia prvej svetovej vojny. Táto oblasť bola v časoch prvej svetovej vojny svedkom silných bojov s obrovskými stratami na ľudských životoch.

Stúpame vyššie a vyššie, každú chvíľu zastavujem a fotím pretože výhľady sú naozaj úžasne. Okolo obeda sa dostávame až na vrchol, najvyšší bod našej dnešnej cesty. Vršič s nadmorskou výškou 1611m.n.m . Opäť sa nám ponúkajú veľmi pekné výhľady, fotíme sa a začíname klesanie.

Začíname zostup južnou cestou a kocháme sa okolím. Motory ani neštartuje a spúšťame sa vlastnou váhou dole kopcom, množstvom serpentín s úžasnými výhľadmi na všetky strany. Sme blízko talianských hraníc a taliani si tu z toho robia preteky do vrchu, na motorkách sa tu preháňajú, ako by tu premávka ani nebola. Po par kilometroch klesania sa mi v zrkadlách stratil Bohuš a tak ho čakám. O chvíľku dorazí s tým, že uvaril zadnú brzdu. Na mieste ju odvzdušníme a pokračujeme ďalej. Klesáme a klesáme z oboch strán sú hory, stále sa obzeráme a občas zastavujeme a fotíme. Cestu nám začína lemovať potôčik, z ktorého sa neskôr stáva rieka Soča. Jej smaragdová farba je až neprirodzená.

Z cesty 206 prechádzame na cestu 203 smerom na mestečko Žaga. Už sme aj hladný a tak začíname riešiť čo s obedom. Keďže sme blízko hraníc, povedali sme si, že zbehneme na obed do Talianska po ceste 401 a tam si dáme obed hneď, ako sa bude dať. Ideme teda k hraničnému prechodu Uccea, cesta je kľukatá, ale príjemná no myslel som si, že na hranicu je to bližšie. Ideme lesom až k hraničnému prechodu, par rýchlych fotiek a pokračujeme ďalej.

V Taliansku ideme ďalej lesom s výhľadom na taliansku časť Álp, aj tu sú krásne, na aj po cca 20km nenachádzame nič kde by sme si mohli dať obed a keďže čas už pokročil, rozhodli sme sa nepokračovať, pretože nás čaká ešte kus cesty, do nášho penziónu. Otáčame sa, prechádzame hranicu späť a vraciame sa na cestu 203 a potom po ceste 102 do dedinky Idrsko, kde sa zastavuje na neskorý obed. Po obede pokračujeme smerom na Most na Soči. Tu odbáčame z hlavnej cesty na cestu 403. Začíname zrýchlený presun, pretože už sa začína stmievať a cesta začína prechádzať v serpentíny s nie práve najlepším asfaltom, ochladilo sa a začína sa blížiť búrka. O chvíľu je už úplné tma a viditeľnosť v ostrých zatáčkach na rozbitom asfalte je mizerná . Rýchlosť nášho presunu sa spomalila, a väčšinu cesty ideme na zaradenej dvojke. Až do Bohinskej Bistrice, už sa neviem dočkať, kedy tam budeme, cca 10 km mi pripadá nekonečných a ideme ich skoro pol hodiny. Konečne sme Bohinskej Bistrici. A tu už po známej ceste prichádzame k nášmu penziónu, v dedinke Ribčev Laz. Sme radi, že to máme za sebou ten zaver bol fakt náročný . Všade sa blízka a my sme to bez jedinej kvapky zvládli. Výlet bol veľmi pekný a Alpy nás naozaj chytili.

Dnes  250km

6.Deň

Budíček, balenie a odchod z penziónu. Dnes máme v pláne navštíviť Slovinskú atrakciu, Postojnu Jamu. Odchádzame teda naspať cez Bled na Slovinsku diaľnicu A2, obchádzame Ljublianu po diaľničnom obchvate, a ďalej po A1 až k zjazdu z diaľnice, kde nás tabule pekne zavedú až k parkovisku pri jaskyni. Na to, že je po sezóne je tu strašne veľa ľudí, je to tu naozaj masovka. Kúpime si lístok vstup (24€/osoba) kde sa nás pýtajú v akom jazyku chceme prehliadku, ľudí rozdelia do skupín podľa jazykov, a potom vláčikmi odvážajú do jaskyne. Je to naozaj obrovské a cela prehliadka aj s cestou vláčikom tam a naspäť trvá cca 2h. Kupujeme par suvenírov a ideme sa ešte aspoň z vonku pozrieť na Predjamsky grad, v dedine Predjama.

Robíme si par fotečiek a vraciame sa späť k diaľnici a naberáme smer Ljubljana, kde si robime prestavku pre silny dážď pod diaľničným mostom, ktorý po chvíli utíchne, potom ďalej smerom na Maribor a až do Murskej Soboty, čim sa začína náš návrat na Slovensko. Pri Murskej Sobote hľadáme ubytovanie, čo nie je až také jednoduché ako sme si mysleli. No v jednom hotely v meste, ktorý je už obsadený, nám vybavia ubytovanie v Moteli par km za mestom. Ubytovanie aj večera sú fajn. Trošku posedíme a ideme spať.

Dnes 400km

7.Deň

Ráno sa budím doštípaný od komárov, s tým, že som časť noci strávil ich likvidovaním v izbe. Dnes už máme v pláne len návrat na Slovensko, čo sme už považovali len za nudný presun cca 600km, počasie malo byt bez dažďa, no ako sa ukázalo, také jednoduché to samozrejme nebude. Vyrážame z Murskej Soboty napájame sa diaľnicu smerom na hranice s Maďarskom, v pohraničnej oblasti sa akosi stratil z dohľadu Dušan, tak ho čakáme no po dlhšom čakaní sa vraciame, a Dušan už stojí na odpočívadle s prázdnou zadnou pneumatikou. Prídeme k nemu s tým, že máme sprej na opravu no ako zisťujeme dá sa aplikovať len na bezdušové plášte a on ma ešte plášť s dušou. Zastavuje tu Slovensky kamión, šofér nám ochotne ponúka pomoc, a tak skúšame jeho tlakový vzduch, no jediné k čomu sme sa dopracovali je zvláštna čierno zelená hmota, vytekajúca z jeho pneumatiky cez ventil, a po chvíli aj okolo ráfika. Nasleduje skladanie batožiny a hľadanie potrebného náradia na demontáž kolesa. Dávame dole koleso a keďže náhradnú dušu nemáme, chlapci nakladajú koleso na Bohušov top case a idú hľadať pneuservis. Ja ostávam pri veciach, kým sa chlapci vrátia. Nájdu nejaký dokonca motorkársky, kde majú dušu potrebného rozmeru, pretože ta jeho je už nepoužiteľná.

Chlapci sa vracajú cca po dvoch hodinách, no pri pokuse o namontovanie kolesa zisťujeme, že jedna z dôležitých skrutiek ma strhnutý závit. Obchádzame kamionistov či niekto takúto skrutku nemá, no bezúspešne. Hľadáme, či sa takáto skrutka nedá niekde vymontovať, kde nie je potrebná, ale aj to bezúspešné. Čas hra proti nám, keďže je už čas obeda no my sme nejako nepokročili. Na odpočívadlo prichádza auto údržby odpočívadla, ktoré vynáša smeti, a upratuje odpočívadlo. Šofér po chvíli hľadania pod sedadlom nájde par skrutiek, ktoré nám dáva, aby sme skúsili, a jedna vyzerá byt a nakoniec aj je použiteľná. Super ! Doskladáme Dušanovu motorku, všetky veci popripíname na motorky a po niekoľko hodinovom zdržaní vyrážame opäť na cestu. Čaká nás nie práve najzaujímavejšia cesta po maďarskej diaľnici smerom na Budapešť a potom smer Šahy, takže 350km po diaľnici. Dávame to s jednou prestávkou na tankovanie a pri hraniciach, ešte na maďarskej strane sa chceme najesť. No v motoreste pri hraniciach vedia len po maďarský. A tak pokračujeme až na Slovensku stranu, kde si dávame kebab na rýchlo, pretože o chvíľu sa začne stmievať a ešte nás čaká 220km presun domou. V Šahách sa zbytočne zamotávame a strácame ďalšiu cca pol hodinu. Do Zvolena prichádzame už po tme. Cesta zo Zvolena bola už naozaj otrava po tme a unavení prichádzame až domov, okolo pol jedenástej.

Dnes 640km

Záver:

Aj tento výlet sme zvládli úspešne, bez pádov a bez väčších technických problémov. Za týždeň sme prešli 2200km. Počasie nám celkom prialo, ani raz sme nemuseli obliekať nepremoky. Slovinsko na nás urobilo dobrý dojem, ľudia boli príjemní, všade čisto a poriadok, občas sme mali pocit ako by sme boli v Rakúsku, alebo v Nemecku. A to nie len čo sa týka služieb, ale aj cien. Vrelo túto krajinu odporúčam všetkým, ktorí majú radi hory a prírodu, a kvalitné služby pre turistov.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (10x):
Motokatalog.cz


TOPlist