raceczech_spain



Malý okruh po SK

Po minuloročnom výlete troch amatérov po severe ČR sme chceli precestovať tento rok Slovensko v početnejšej družine siedmych Ťapákovcov :-)

Kapitoly článku

Po minuloročnom výlete troch amatérov po severe ČR sme chceli precestovať tento rok Slovensko v početnejšej družine siedmych Ťapákovcov :-). Pracujem v zahraničí, tak som cez internet kúpil týždeň pred výletom narýchlo jazdenku Yamahu Teneré – dovoz, na zelených prevozných značkách. Nebol som sám, kamarát Igor kúpil BMW GT 650 iba deň pred výjazdom. Cestu sme plánovali mimo hlavných ťahov a diaľnic, na 6 dní po zaujímavých miestach SK. Plán sme svytvorili vopred s tým, že sa prispôsobíme nečakaným okolnostiam a počasiu. Sedemčlenná skupina pozostávala z viacerých priaznivcov BMW (1xRT, 2xGS, 2xGT) ku ktorým som sa pridal s Yamahou XT660Z Teneré a kamarátom na Honde PCX 125, (lebo ešte nemá vodičák na motorku). Vopred sa sa dohodli, že všetky ubytovania vyriešime cez booking za rozumnú cenu. Zároveň som sa po minuloročných skúsenostich zaťal, že nezdieľam izbu s nikým, kto po nociach píli drevo :-)

1. deň

Interkomy čínskej výroby po 40 euro kus fungovali výborne až do prvej zatáčky, kde sme stratili signál. Cestu od Košíc sme strihli cez Jasov a Smolník na Palcmanskú mašu, kde bol prvý obed a káva v reštaurácii pri priehrade. Spárovali sme interkomy a po okreskách dorazili až do Liptovského Mikuláša, kde nás už čakal motorkár Nemo, ktorý tam vlastní penzión. Motorky sme ustajnili v garáži, nahodili civil a grilovačka začala. Tak dobrú večeru sme dlho nemali. A bolo aj čím zapíjať, len zásoby sa rýchlo míňali...

2. deň

nás čakalo termálne jazierko Kelemeny pri Lúčkach, kde sme sa aj vykúpali (niektorí) ak sa dá nazvať kúpaním ležanie v korýtku po kolená. Po vysušení zo siričitej aromatickej vody sme vyrazili k obci Podbiel, kde sme najprv chceli absolvovať jazdu upraveným BVP, ale teplo bolo také, že sme sa pri ňom iba vyfotili. Nasledovala cesta do Klinu k soche ,,brazílskeho“ Ježiša, štrková cesta sa dá zvládnuť aj na moto, len pozor na cestné gumy – šmýkajú. Shrek zabudol dobiť intercom, tak som cestou počúval rádio. Dojem z okolia bol veľkolepý, a ten výhľad na Oravu, super. Pokračovali sme k jedinému slovenskému orloju v Starej Bystrici, zdokumentovali odbíjanie a vďaka bookingu sme našli ubytovanie na penzióne v Oščadnici. Síce tam nevarili, ale o dvesto metrov vyššie bola reštaurácia, tož spokojnosť. V noci som myslel, že nás znova obsadzujú Rusi, ale ten hluk bol od chrápajúceho Shreka. Zvyšok noci som strávil sám v jedálni, na molitanovej podložke.

3. deň

sme mokli, s prehánkami už od rána smerom do Lehoty pod Vtáčnikom, kde sa nachádza súkromné motomuzeum. Stojí za to vidieť všetky exponáty, ak budete niekedy v okolí Prievidze, určite sa tam zastavte. Mali sme v úmysle navštíviť aj Hornú Dolnú (Novú Lehotu) ale predpoveď vyzerala tak, že neprestane pršať najbližšie tri dni. Shrek rezignoval na intercom a viac ho nepoužíval. Nasadili sme nepremoky a vybrali sa na zvolenú adresu, booking nesklamal. Ubytovanie na letisku v Partizánskom malo svoje výhody, hlavne čo sa reštauračných a občerstvovacích služieb týka a v reštaurácii oproti bazénom sme im dokonca po večeri vyjedli aj všetky zákusky...(boli super).

4. deň

Na naliehanie Shreka, že on bez návštevy Hornej Dolnej ani domov nejde sme kapitulovali a vydali sa do Novej Lehoty. Samozrejme navigácia nás poslala offroadovou skratkou, ktorú sme abysolvovali len traja, ostatní sa vybrali okľukou.V samotnej dedine okrem pár známych miest zo seriálu a sochy ,,kakaovníka“ nie je nič zaujímavé, reštauráciu otvárajú až poobede a potraviny o tretej. Reštauračný personál naše prosby vôbec nezaujímali, tak sme šli hľadať priatelskejšie zariadenie ku Gabčíkovu :-).

Doteraz som Gabčíkovo na vlastné oči nevidel, tak sme si vyhradili čas na preskúmanie a myslím, že pri tých horách betónu si pár ľudí určite vybudovalo aj niečo iné. Počkali sme aj na lode, ktoré ,,prestupovali“ v plavebných komorách na vyšší level. Deň sme zakončili v penzióne v Dudinciach, chceli sme absolvovať ďalší deň slovenskú ROUTE 66.V Dudinciach bola o pol deviatej večer mimo pizzerií otvorená jediná reštaurácia, ale tá stála za to. Perfektná večera, dobré pivo a príjemná obsluha robí svoje.

5. deň

sme sa preventívne po raňajkách obliekli do nepremokov a v nich absolvovali celú Route 66. Určite preto nespadla ani kvapka skoro až po Tatranskú Lomnicu... Cestou nás pri našej 80km/h predbehli ostrostrelci bez batožiny s D značkou takým spôsobom, až sa mi vlasy zježili. Chcem veriť, že došli domov v poriadku. Dojem z Route 66 trošku kalil fakt, že v nepremokoch to nie je pravé orechové a určite si ju niekedy ešte dáme znova, možno opačným smerom. Deň sme zakončili v jednom z penziónov, so saunou, vírivkou a skvelou reštauráciou. Padli posledné domáce zásoby alkoholických nápojov a tak sme ešte vyskúšali produkty miestneho minipivovaru, s veľmi kladným ohodnotením všetkých zúčastnených :-)

6. deň

Po raňajkách z domácich surovín sme vyrazili z Tatier domov, cestu výletným tempom sme si ešte predĺžili okreskami a obedom v Podlipníkoch pri lietade, napokon šťastne došli cca o 16:00 domov bez škodových udalostí a zdravotných komplikácií. Už teraz sa tešíme na ďalší motovýlet.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (11x):

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist