Cesta okolo komína

V dnešnej dobe sociálnych medií a youtuberov je každý #mototraveller #explorer na ceste k Balatonu alebo do Rumunska, kde je síce krásne ale, ja som sa rozhodol jazdíť len tak ,,okolo komína, 1. Výlet len okolo komína ( hľadaj, možno nájdeš ), 12 krajín 9200 km, jeden meneny olej, milión zážitkovov a desiatky nových ľudí

Kapitoly článku

Deň D

Po dlhom očakávaní je to tu. Vyrážam. Jasne o hodinu neskôr ako som chcel :) presun do ba nuda, ale aspoň to ubehlo veľmi rýchlo. Na omw v Rusovciach ľudí ako na teplé rožky, myslel som, že dávajú niečo zadarmo. Ale  veľmi som sa keď som pozrel čo stojí benzín 1,5. To nám začína super. Na hranici kupujem známku a závidím chlapom nové krásne bavorský GS. Dnes je to len presun a tak to aj beriem. Tankovať najesť a ideme ďalej. V Grazi idem na mekáč, veď je to vraj zdravé. Na parkovisku som slušne poslaný do p...vraj zaberám miesto autám. Tak sa postavím mimo miesta na parkovanie, vraj je to ok vraví ujo. Zábava začína až na južnej diaľnici. Tam to aj ja zarytý antihighway man mám celkom rád. Pred hranicou ešte natankujem na okresnej rajchskej petrol stanici nech mám dobrý pocit, že som ušetril. Omyl veď ono to zas miniem. Keď som prešiel hranice hovorím si do p...to je paráda. Pekné cesty nádherná príroda a vlčiak na benzínke. Hovorím si tu by to šlo. Aj šlo ale len tak 40 km. Potom to začalo v diaľke vidím lejak a dúfam že len tam nech nejdem. Nešiel som tak som vyhral. Vyhral? Ale prd.  Dedina za dedinou a idem tak pomaly, že keby tadiaľto išli v 1944- spojenci, vojna by ešte stále trvala a ja im mávam na pol ceste do Berlína. Tak na gardu by som neprišiel asi v deň súdny. Takže ideme na diaľnicu aj keď navigácia chce ísť 40 km späť. Po drahom benzíne a pridrbaných talianoch som z nej dole. Vo Verone, si možno  nájdem svoju Júliu. Aj som našiel a hneď dve. Pred bránou k balkónu a hovoria mi ako Gandalf z pána prsteňov ,,Youu shall no pass,,. Tak pofukujem, veď som slušne vychovaný, aj keď si myslím svoje. Prídem k moto poblúdim po uličkách kam sa nevošiel ani kôň a zisťujem veď už je tma. A čo lepšie blýska sa. Z kempovania nič nebude.  Pozerám drahý hostel pri Garde, ale mám raňajky tak snáď to bude stáť zato. Ranný plán je ísť do vody a raňajky a vyrážať. Cesta by mala byť 10 hodín.

Deň D+1

Prd desať hodín, pekných 12 v sedle. Taliansko už takmer nestálo za reč. Kým ešte taliani spali šiel som ku Garde vyčľapkať sa a raňajky. Taliani spia aj o 8 tak tak mám prázdne cesty ale len do prvého kapucína. Potom talianská rutina 90 cez dedinu ako domáci. Pred príchodom cez Alpy to bola paráda. Krásne cesty aj keď moje poser pruhy by zasýti menšiu krajinu tretieho sveta ale užil som si to. Ujo Sygic sa so mnou zahral a navigoval má inam ako som chcel. Nevadí. Tak zajtra to bude zase naháňačka o to  dlhšia, ale to čo mi ukázal stalo za to.. Tak ideme spať zajtra  asi 10 hodín

Deň D+2

Chcel som tu ostať len na noc, ale dal som sa presvedčiť na celý deň. A šlo to ľahko. Takže 0 km na moto ale zato som si oddýchol. V Susednej dedine je botanická záhrada a dnes je tam japonský deň. Japanofil ako ja si to nemohol nechať ujsť. Užili sme si čajový ceremoniál a matcha čajom. Stretli sme ,,japonskú,, Slovensku z Košíc. Svet je malý. Zoznámili sme sa novými ľuďmi žijúcimi v Lavaur. S Budhistami z Anglicka a nemecka a šli k ním domov k bazénu. To padlo fajn, nachytať trošku bronzu. Mimochodom, ako spoznáte motokára po dovolenke pri mori? Vyzerá ako z vápenky

Den d+3

Po raňajkách nastal čas sa rozlúčiť a poďakovať. Cesta k Pyrenejam bola nekonečná. Navštívil som Lourdes, neboli v plátne ako cestou mi písali naši, že by to bol zážitok. Tak som im spravil radosť, kúpil suveníry a pokračoval do španielska cez Pyreneje. Boli fajn ale Alpy sú krajšie. Dostala ma cena benzínu v španielsku 1,2 eura? To asi preto, že to bola nejaká malá pumpa hovorím si. Ale čo tá druhá a tretia? Tak to bude asi v Španielsku fajn, Pamplona bola asi 100 km od Pyrenejí a tu nastal koniec sveta v dobrom. Všetci v bielom s červenými šatkami, fiesta na uliciach a toto 7 dní bez prestávky a hlavne tie krásne baby. Motorku som odparoval kilometer od ubytovania ale vyzeralo to safe. Bližšie sa nedalo a asi by to bolo nafigu keďže som býval na ulici kade ráno bežia býky. Teta nevedela po anglicky ja a španielčina sme len íšli okolo tak to bolo funny, ale to sa opakovalo často. V ubytku som sa hneď dal do reči s Bulharom a už ani angličtina nebola treba. Pokecali sme o babách, nadávkach, alkohole a politike u nás ( vlastne rutina) a dostal som, šatku, pivo a šli sme na fiestu. Ochutnal som Sangriu, ale radšej som si potom kúpil pivo. O 11 je tu vždy  ohňostroj tak sme tam šli s domácimi a o 3 som šiel spať, Ak sa to dá tak nazvať so štupľami v ušiach asi 2  hodiny aby som si našiel miesto pri behu.

Den d+4

Miesto som našiel, teda naša ma Tuba (,,kočka,, z Turecka čo som včera spoznal). Ešte pred tým mi hovorí policajt, že nemôžem behať s moto taškou kolo boku. Hovorím mu, či vyzerám ako cvok, že by som chcel behať. Už len to že som sa na to pozeral mi rozbúchalo srdce a mal som pocit ako pri tachykardii. Šialený bez končí na štadióne a vraj je to platené, ale mal som ešte času kým otvoria kníhkupectvo tak sme sa šli pozrieť, Nikto od nás nechel vstupenku nič a to čo sa tam dialo nemalo chybu. Neviem si prestaviť tú atmosféru večer pri koride. Paráda. Sem sa vrátim na párty. Ešte sme sa prešli. Kúpil som moju knižku ako v každom štáte El Principito a Hemingwaya vďaka ktorému som sem prišiel, darčeky, raňajky, presun do Salamanca,

 

V Navare sú dlhé úseky rovných ciest ako Route 66 dead waley. Myslel som na chopper kamoša Peťa. To je jeho sen asi ho sem vezmem :D  V Salamanca v hostely bol rečepčný vedel po anglicky nakoniec aj po poľsky, veď Poliaci sú všade a pozna z Levíc Dana. Znova svet je malý. Odporučil mi reštiku  Pivo a pinchos, a pekné mesto, môže byť. Atmosféru kazil len futbal na námestí. Ako povedal Guy Marti: ,, Nemám nič proti futbalu, ale príde mi zbytočné, pozerať sa 90 minút na 22 milionárov v spodnom prádle ako sa naháňa a balónom plného vzduchu.

Den D+5

 Ráno klasika. Raňajky, pobaliť a pak tradám prič. Presunul som sa do Guarda, kde som chcel kúpiť ľadviňák o ktorý som prišiel a knižku v portugalčine. Zase som bol hodený do pekla cena benzínu ako vo fr ale aspon ma potešil pohľad na staručkú Felíciu. Dostala sa celkom ďaleko. Nasledovala  Sera de estrela, kopec zákrut a lyžiarske stredisko. Hovorím si lyžovanie v Portugalsku? To je ako ten vtip:,, Mrkva v zime,,?? :D Dal som si super obed, teda predjedlo lepšie ako obed a zaplatil nekresťanské peniaze. Nuž ako na Štrbskom plese. Zase som musel vybehnúť na diaľnicu. Nie, žeby bola local road tak zlá, vlastne ako na Slovensku, ale zase čas čas čas. Mal som info, že to funguje ako v španielsku takže mýtne brány ale ked som videl asi 5x ceny za moto na diaľnici a vždy iná, stojím na benzínke a ujo pumpár prekvapivo dobrou angličtinou mi hovorí, že som mal kúpiť kredit a podľa ŠPZ mi to mali strhávať. Vravím čo teraz? Nema problema do Lisabonu a tam ma skasírujú. Ďalšou zastávkou bolo Cabo de Roca, kde sú vraj krásne výhľady. A čo videl Boris? Zimu, hmlu vietor, ale aj tak to bola paráda a bolo to najzápadnejšie ako som kedy bol. Ubytko v Lisabon som si bookol ako vždy na poslednú chvíľu a  teta Ukrajiny, mi v krčme zistila, že známka sa dá kúpit na pošte, Na príváte som stretol Murata z Uzbekistanu. Vraj cestuje po Európe a chcel kúpiť Fiata za 300e alebo pôjde so mnou ako spolujazdec a potom ma predstaví vláde celého Uzbekistanu. Nie nepili sme :D,

Den D+6

Ráno si hovorím, že rýchlo vybavím poštu a idem pozrieť mesto. Ale omyl z Lisabon som videl len tú poštu kde som strávil 3 hodiny. Nevadí, Lisabon si píšem do deníčka, ako must see list. Lagos to bolo niečo.  Nádherná pláž a málo ľudí. Na skale kde sa dalo skákať som stretol Austárlčanou vraj cestujú pol roka po Europe. Do pekla z kade majú prachy? Cez vidiek som pokračoval do Faro. Dostal som chuť na pomaranč tak som si zastavil pri ceste a pýtam si jeden kus. Teda pozrela na mňa či mi šibe a darovala mi ho. Bola to dobrá zastávka. Pristavil sa pri mne pán a pýta sa či moto je moja. Vravím ´áno. A on na to:,, Nestratil si kufor,,? Do prdele áno. Kde? Vravel, že ho nechal kúsok od cesty. A ja už viem. Tá rana do chrbta na retardére tam to schytal aj kufor.  Na najblyžšej pume si dávam pomaranč a kedže som ho dostal zadarmo tak som sa podelil s Danym. Chalanisko na CBR 600rr, ktorý z Lodona prišiel na okruh do Portugalska. Vraj tu je lepšie počasie ako Silverstone a menej kamier. Booking nesklamal a ubytko asi 50 m od oceána v hosteli za 12 e. To môže byť. Nuž daňou je letisko vo Faro 3km od hostela. Pred hostelom som mal kultúrnu vložku ako  baby  parkujú  auto asi 10 min. Zaľúbil som sa do recepčnej voala  jimena a nič viac len wau,. Zakecali sme sa a pri treťom malom pive, lebo vraj velký pohár nemajú, mi vraví, že je to pre mňa ako voda. No hovorím jej: ,, Presne tak ja som Slovák a aká je tvoja superschopnosť,,??  Asi pila aj ona lebo vraj sa podobám s Hemingway. Dal som si super paela okúpal v oceáne kde nebolo ani nohy. Naučil sa po portugalsky vypýtať si pivo (Imperial cerveiza) a užil so  tanec a hudbu.

Deň d+7

 Ráno som dorazil do banánovej republiky a na hranici šupa do uší taká angličtina po niekoľkých dňoch maňana jazyka. Všade len skútre anglické vlajky, libry a letisko čo sa križuje s hlavnou cestou je tiež super. Moju knižku nemali ani v druhom kníhkupectve kde ma poslali do Irish townu ( teda ulička asi 20 metrov dlhá). Pozrel som si maják a vlastne aj Afriku, veď je to len pár km a pak smer Ronda. Sýgic nespolupracoval a tak sme sa vozili slepými uličkami. Ale zvládli sem to a úspešne prišli do Andalúzie a mesta Ronda. Most som našiel bez problémov ale na super fotky by som musíte šľapať pár km. Tak kašlem na to. A vraj ten most bol v čase môjho prejazdu zatvorený. Smola, neskoro. Hore na vyhliadke so zmrzkou v ruke ujo vyhráva odrhovačku ,,despacito,, na harmonike. Aj to bolo fajn. Ale konečne mám do zbierky nášivku, Mesto a dom v skale som nenašiel ale v Brhlovciach som už bol, tak čo. Ardales bolo miesto kde som mal ubytovanie a nemohlo to byť lepšie. Tak to si predstavujem Španielsko. Tapas a pivo za pár halierov. Ubytko tiež bolo super a domáca hneď vedela ako prelomiť jazykovú bariéru sladkým vínom. A hned sme sa dali do ,,reči,, cez translátor o mojom najväčšom cieli v Andalúzii. Vraj keby volám skôr lístky nie sú problém. Ono na Caminito del Rey sa lístku bookujú mesiace dopredu na presný deň aj hodinu a denne je len 40 lístkov free. Vraj mám ísť o 2 hodiny skôr a možno dostanem. Reku super.  Nevadí, Maňaňa je slovo čo funguje. Tak som si užil atmosféru v tieni citrónovníka priamo vo dvore a zistil, že nemám sprej na reťaz. Zajtra musím kúpiť

Deň D+8

 O pol osmej som bol na mieste. Teda na mieste, minul som ho. Tak stojím v prvom hoteli s malou dušičkou a pýtam sa či nevedia kde kúpiť lístky. Mladá recepčná hovorí aj u nás iba o 2 eura drahšie. Paráda mám lístky na 10.30. Tak som si dal  u nich kávu a raňajky (najlepší džús na svete) a mohol si tam nechať veci. Nikdy dlho neobsedím tak po hodinke som sa vybral na turistiku k bráne o poriadky kus skôr. Po 3 im lesom je tu brána a tam ľudí...Pýtam sa sbs-ky že kedy môžem ísť ked mám lístok na pol jedenástu. Vraví tu chvíľu počkaj. Ako som zvyknutý doma myslím, že to bude celý deň. Tak sa dávam do reči s Poliakmi hneď vedľa vraj sú tu už druhý deň po sebe, vraj je to super. O 5 minúť sbs-kár hovorí pod do vnútra. Skvelé. Cesta kráľov je skvelý zážitok 10 km turistiky a každú chvíľu státie a fotenie a čo ti je***. Mám rád výšky ale vysutý most na lanách ma dostal :D Hneď ako som ho prešiel to bolo lepšie, Teda tá kočka predo mnou za tou by som šiel aj na koniec sveta.

Nakoľko to je jednosmerná cesta, spať ťa vezme mhd za euro. Mal som smäd a po skúsenosti s džúsom som sa sa nechal nahovoriť na čerstvú melónovú šťavu. Za 3 e som dostal pohár plný ľadu. Tomu hovorím biznis. Čas obeda a somár vo mne chce byť nakŕmený tak idem znova do Ardales na tapas a hned potom na hnusnú cestu ako do mordoru (ďialnica) do oblasti alicante. Únava je slabé slovo a tak prvý krát vyťahujem životobudič, teda šňupací tabak. Sygic zase nespolupracuje a tak, ubytovanie ktoré som bookol pred chvíľkou hľadám pol hodinu. Síce nič moc ale 11 e aj s raňajkami. K tomu  pes strážnik ktorého som sa zľakol aj ja a skúšam  sprej na reťaz, hádam mi neodpadne.

Den D+9

Ráno klasika raňajky, sprcha  a do sedla. Zo začiatku som si užil  pár skvelých zákrut na super ceste a potom morodor, diaľnica do  Barcelony. Zastal som v MC Donald a hneď sa aj otočil lebo milión ľudí, to nie je pre mňa. Zaparkoval som  kus od hostela, ubytoval sa a šiel do ulíc a hneď na vyvaliť na pláž. Po tom ako som si užil krásy španielska na pláži som dostal ako Slovák chuť na pivo. Krásy rozumej asi takto: Mladé baby tu majú krásny zvyk, nenosiť vrchný diel plaviek. Staré ženy tu majú nechutný zvyk, nenosiť vrchný diel plaviek. No ked nemáš prachy v hotovosti a bankomat sa ti hľadať nechce spomenieš si na scénu z Pulp Fiction, kde sa Travolta baví s pánom Černochom.: ,,Povedz mi niečo o Európe. Európa? To je miesto kde si v MC Donalds môžeš kúpiť aj pivo,,. Tak si kúpim rovno tri a idem na prechádzku po pláži. Vrátil som sa až večer a na izbe som stretol anjela. Sofia z Columbie. Išli sme dolu na večeru, stretli mexické baby. Všetci hovorili po španielsky, tak som len prikivoval a hlúpo sa usmieval

Deň D+10

Dnes osm ra rozhodol nejazdiť na moto a bol to dobér rozhodnutie, lebo ráno lialo ako z krhly. Aj tak so sa šiel okúpať na pláž a bola celá moja. Hneď po sprche dážď prestal a ja som si vymenil Stanku (FZ8) za Etelu (bicykel z požičovne)Dal som si tour de Barcelona.  Ra Lambla a čuros s kávou. Pozrel som  Krištofa Kolomba, víťazný oblúk, Sagradu Familiu a pozrel by som aj Park Guell keby nebol zavret, asi. Na obed pivo a jablko a potom gastroorgazmus  LA Bomba v La bombete. Kde mali napísané nad barom:,, Nehovoríme po španielsky ale tie bomby robíme sakra dobré,,. Potom už len nuda, spánok, večera ,,tapas,, a oddych.

Deň D+11

Rozhodol som sa vsať skoro ráno a pozrieť si pred odchodom východ slnka. Stálo to zato. Potom som sa rozlúčil z Sofiou a odniesol si veci k moto. Môj cieľ dnes bol znova Lavaur vo Francii. Ale pred tým ešte cesta do moto neba. Teda trošku symboliky cesta plná zákrut s dobrý asfaltom ku kláštoru Montserat a parkovanie samozrejme free hneď vedľa civil guardia vraj no problemo amigo. Tešil som sa a bol som plný očakávania čo prinesie Andorra a aj priniesla hned na začiatok faktúru za dáta v podobne 60e potom k menu v MC donalds uterák za euro, no nekúp to a potom asi najdlhšiu obednú prestávku na svete 2,5 hodiny. Ale táto dedinka, mesto, krajina v jednom je naozaj krásna. Lyžovačka tu musí byť super ale aj cesty stoja za to, tak som každú chvíľu stál a fotil. Nasledovala ďalšia vysokohorská prémia a to Pereneye vol. 2, ale tieto stáli za to. Ďalej do Carcasone a nie hrať stolovú hru s týmto názvom ale návšteva Yamahahy kúpa motorového oleja. Pozerali na mňa čudne keď som si pýtal 3l oleja vraj toľko mi to nemôže žrať, ale ked som im ukázal mapu a povedal, že to je bežný servisný interval, zmohli sa len na dve vety. vive la france a vive la yamaha. K Martinovi som prišiel zase so západom slnka ale stihol som vymeniť olej a prekvapil ma, že si kúpili aj so ženou výbavu na moto. Vraj habúce jazdíme spolu.

Den D+12

Ešte večer som netušil kadiaľ pôjdem domov. Plán bol Normandia a Holandsko ale to by bola naháňačka, takže znova rozhodnutie padlo na šwajc. Rozlúčil som sa s rodinou a pak tradam prič, smer Nimes. Kúsok od Nime mi písali bývalí kolegovia či sa nezastavím v Cadarache kde som pracoval. Vravím si prečo nie, na chvíľku. Nakoniec som tam aj prespal, vybavili mi vstup do atomky a dali prilbu vestu a šiel som na stavbu. Spal som s nimi v hoteli a dali sme si pvio burgre u Američana v manousque, pokeckali po amerikánsky a šli spať

Deň D+13

Chalani chodia do práce skoro ráno kvôli peklu južného Francúzska,  tak som vstal s nimi a upaľoval smer Gap mesto kde frantíci hrajú hokej (vraj je to hokej). Cestou som mal ešte krásne mesto Sisterone a potom smer Alpy. Mal som trošku obavy lebo kolos zvaný Le Tour de France bol práve v Alpách a keby sa naše trasy stretli som pekne v háji. Nakoniec to bolo super šiel som kus trasy včerajšej etapy, kde ešte boli banery a nápisy a zátarasy pri cestách. Cítil som sa ako celebrita. A tie Alpy to by som chcel mať doma. Stál som každú chvíľu a na jednom z vrcholov som stretol tetušku z BB a na ďalšom zase karavan y NM. To bolo fajn spestrenie. Moja cesta vysokohorského pretekára ešte len začala. Bola to trasa cez Francúzsko, Taliansko, Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko. Hlavné vrcholy Malý a hlavne Veľký San Bernad. Ten je pre mňa jedno z najlepších miest na jazdenie. Jasné Transalpina alebo Furka pass sú tiež super, ale toto je moja srdcovka. Hore som si dal Marsku čo mi dal kamoš vo Francii a šiel do ,,pekla,,. Ako vyzerá Inferno? Miesto kde každý dodržiava predpisy. Volajme to jednoducho Švajčiarsko. Po dvoch hodinách som sa dostal asi 80 km až k ubytku. Našťastie som mal pivo, tak som bol zachránený.

Deň D+14

Aj v pekle môže snežiť. Vlastne v pekle Švajčiarska dosť často a keď som sa prebudil bol som na chvíľu v pekelnom nebi. Krásna príroda. Najradšej by som sa ani nehol. Obzvlášť keď som pomysle na šoférov. Čakal ma však Furka pass a to za to nadávanie stálo. Tento vysokorský priesmyk stojí za to utrpenie. Nebudem však o ňom vypisovať, treba to zažiť. Ďalší bod vo Švajci bolo mesto Lzern a konečne som sa aj prešiel po drevenom moste a vyrazil smer Lischtenštansko. O ňom nie je čo hovoriť. Pekná malá dedina. Kde som doplnil zbierku kníh a rozmýšľal, že asi má svoje čaro. Konkrétne, vždy sa mi tu do...pokazí počasie. Takže na seba nepremok a ide sa smer Nemecko. Neuschwachstein som nedal ani Berchtesgaden, nabudúce. Alebo ráno ak nebude pršať. Ubytko kúsok od Ulmu. Bookoval som ho v odstavnom pruhu za búrky, Rozumne.

Deň D+15

Ráno ale pršalo, takže znova nepremok a ideme smer ,,Stovežatá,,. Na nemeckej pumpe som stretol párik zo Španielska na Honde NC750, že idú na Nodrdkapp, Ale za mesiac a videl som veľa dialnic. Vravím si to bude ok. Dávam im rady, že nech cigarety kupujú v Čechách alebo v Lotyšku. Stretli sme sa ešte 3 krat na pumpe. I keď nefajčím ale na českých hraniciach som kúpil Sparty, Z nostalgie. V Prahe ma vítal chopper a Peťo. Počasie sa neumúdrilo tak sme si dali pivo tatarák trošku sa prešli po václaváku a sľúbil som mu ďalšiu návštevu

Den D+16

Keďže z prahy domov je to čo by som kameňom dohodli ( asi 500km), ideme ešte jazdiť okolo Prahy. Pozreli sme veľkú Ameriku. Asi to je pekné, pre niekoho. Ale ja som sa tešil na sviečkovú. Sen sa mi splnil. A keďže sny plniť treba zobral som za seba Peťovu kamošku, nech si užije aj motorku nie len chopper (sorry). Kúsok na diaľnici sme si moto vymenili a hovorím si:,, Boris aj ked máš už vlasov menej na toto si ešte mladý. Veď to je nuda,,. Pochválil som mu moto a rýchlo si bral kľúče od mojej. Rozlúčili sa a šiel som do Blavy za sestrou. Aby sa mi rátalo tak som cestou zmokol. Znova. U nich sa vysušil, daroval im citrón čo som niesol z Portugalska a ,,tešil,, sa na posledných 150km po diaľnici. Domov som došiel so západom slnka, takže v tom bolo trošku symbolika, že môj výlet konči práve so západom slnka, podobne ako s východom začínal.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (18x):

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist