Irán roku Pána 1403
Text: sticho | Zveřejněno: 21.12.2024 | Zobrazeno: 8 267x
Vitajte v Ázii.
Kapitoly článku
Nehovor mi, ako si vzdelaný. Povedz mi, koľko si toho precestoval. (Mohammed, 7. storočie)
Predal som dom, v práci som si zobral na 40 dní neplatené voľno, dal zrepasovať tlmiče a hajde.
V polovici augusta som opustil to naše slávne hejslovanské Brat na Brata. Rozhodol som sa.
Vitajte v Ázii.
Píše sa rok Pána 1403 a všade to vrie. A pravdepodobne aj na našom ministerstve.
Stupeň odporúčania: 3. stupeň - Odporúčanie necestovať do Iránu
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky upozorňuje na pretrvávajúcu zhoršenú bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe zapríčinenou eskaláciou izraelsko-palestínskeho konfliktu a jej možnými dopadmi na širší región.
V tejto súvislosti neodporúčame uskutočňovať akékoľvek cesty do Iránu.
A ono to pokračovalo ďalej ...
Stupeň odporúčania: 4. stupeň - Odporúčanie opustiť Irán
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky upozorňuje na ďalšie výrazné pokračovanie zhoršovania bezpečnostnej situácie na Blízkom východe zapríčinenej pretrvávajúcim izraelsko-palestínskym konfliktom.
Vzhľadom na očakávané vzájomné opakované reakcie a odvety Izraela a Iránu a ich následky na bezpečnostnú situáciu v Iráne, odporúčame občanom Slovenska opustiť krajinu.
A pritom z môjho pohľadu ide vlastne o hovno ...
I'm tourist, not terrorist ...
Prvú ozajstnú kávu si užívam až na svojom milovanom Balkáne.
Sedím v meste Orestiada. Grécko.
Tento rok sa chcem vyhnúť kotlu menom Istanbul, tak to obídem cez Canakkale juhom Turecka.
Času mám habadej ...
Bolo to naozaj dobré rozhodnutie. Užívam si to. Turecko ma privítalo klasicky. Čajom.
Pochopiteľne, raz zas a znova zadarmo ...
Je nádherné cestovať. Len tak. Lebo chcem. A môžem.
Bohužiaľ, takúto možnosť slobodnej voľby zďaleka nemá každý a ja si to s plnou vážnosťou uvedomujem.
Tak veľmi si to uvedomujem ...
Vypiť obligátne espresso niekde v horách v Turecku je stále problém. Ale ich pohostinnosť neskonale milujem.
Konečne.
Po desiatich dňoch a trinástich kebaboch v Turecku sa teším na Irán.
Ahmad mi práve preposlal všetky potrebné dokumenty ...
K veci.
Dostať sa na vlastnej motorke a po vlastnej osi do Iránu nie je až také náročné, ako by ste si mysleli.
Dnes sú možné v podstate dva spôsoby, ako na to.
Ja som si zvolil ten druhý spôsob:
1.
Časť administratívy spojenú so vstupom do Iránu s vlastnou motorkou a vybavením CDP (Carnet de Passage) môžete zrealizovať cez český Autoturist.
Podmienkou je však zložiť vratnú kauciu vo výške takmer 4.000 € ...
Na toto som sa ja vykašľal ...
2.
Ja som radšej priamo oslovil cestovnú agentúru v Iráne s kompletným zabezpečením.
Na úplnom začiatku musíte mať od agentúry tzv. autorizačný kód a následne môžete žiadať príslušnú ambasádu o víza / cena 50 €.
Pôvodne som mal plán vyzdvihnúť si víza na ambasáde v Budapešti.
Vzhľadom na to, že nie som občanom Maďarska a nevlastním tu ani žiadnu nehnuteľnosť, tak mi to bolo zamietnuté.
Turistické víza do Iránu pre slovenských občanov je ideálne vyzdvihnúť si osobne vo Viedni.
Celý proces trvá približne 20 minút / cena 75 € za vydanie víz na počkanie.
Dnes Irán nelepí vízovú nálepku do pasu, ale dostanete víza elektronicky. Priamo na ambasáde som zároveň obdržal aj vytlačený formát A4.
Celý proces sa realizuje online, elektronicky.
V prípade, že ste v minulosti navštívili Izrael, vízum Vám bude zamietnuté.
Kto si myslí, že systém oklame, tak je jednoducho hlúpy.
Dôležitou podmienkou pre udelenie víz pre slovenských občanov do Iránu na ambasáde vo Viedni je potvrdenie v perzštine o ubytovaní na prvú noc kdekoľvek v krajine.
Bez tohto potvrdenia bude celý vízový proces neplatný a zopakujete si všetko opäť od začiatku / cena od 25-50 €.
Pre rok 1403, ktorý sa momentálne píše v Iráne, je nutné mať pre vstup s vlastnou motorkou platné iránske zákonné poistenie (PZP) pre motocykel.
Podmienkou však je, že motocykel musí byť evidovaný na Vaše meno.
To len aby sme nezabudli, aký máme dnes dátum ...
Ideálne je mať všetky potrebné dokumenty vyriešené dopredu a v tlačenej podobe so sebou.
V prípade, že na hranici nebude dostupný internet, môžete tu v pokoji stráviť aj 2-3 dni / cena 100 € / 30 dní.
Nie je to nutné, ale je vhodné mať zároveň aj cestovné poistenie uzatvorené vyslovene cez iránsku poisťovňu.
V mojom prípade to bola Saman Ins. / cena 25 € / 30 dní.
Cestovné poistenie môžete mať aj cez akúkoľvek európsku alebo našu poisťovňu.
Žiadna Vás však plnohodnotne nepoistí vzhľadom na zhoršujúcu sa medzinárodnú situáciu v Iráne s bezpečnostným stupňom ohrozenia číslo 4.
A aby toho nebolo málo, je bezpodmienečne nutné vybaviť si priamo po príchode na hranicu Iránu dočasný karnet pre vstup s vlastnou motorkou (CDP) / cena 850 €.
Je vhodné mať so sebou medzinárodný vodičský preukaz (MVP).
Skutočnosť, že MVP od Vás nebude nikto nikdy nikde bežne požadovať, je nepodstatná.
Po prvú dopravnú nehodu alebo poistnú udalosť ...
Vtip je v tom, že pre MVP a Irán platí Viedenský dohovor a pre MVP a Turecko platí Ženevský dohovor.
MVP Vám doma vydajú na počkanie / cena 20 €.
Je len a len na Vás, pre aký spôsob vstupu do Iránu s vlastnou motorkou sa rozhodnete ...
Napokon, doporučujem podrobnejšie si prečítať debatu ohľadom CDP a vstupe na bajku do Iránu.
Cena benzínu v Iráne je dnes naozaj zanedbateľná.
V horách a osadách severného Iránu Vám ľudia načapujú benzín zadarmo.
Plná nádrž do Tenerky s objemom 21 litrov ma naposledy niekde pred mestom Qom stála celkovo 0,80 centov ...
Áno, čítate správne.
U nás doma máme dvakrát drahšiu jednu šálku kávy ako v Iráne plnú nádrž ...
Putujem pomaly naprieč centrálnym Tureckom.
Nevynechám Dardanely, jazero Tuz, Goreme, Nemrut Dagi, ani najväčšie jazero Turecka - Van.
Úchvatný je Kemalyie kaňon (Dark Canyon) pozdĺž rieky Eufrat.
Nemám sa kam ponáhľať. Užívam si život ...
S Nasirom som dohodnutý na presný dátum a presnú hodinu, kedy ma bude osobne čakať na hraničnom prechode Bazargan.
Tu spoločne neskôr doriešime vydanie dočasného karnetu pre moju motorku.
Turecko je obrovská krajina a vzdialenosti sú tu nekonečné.
A ja tak nerád kladiem a zároveň odpovedám na hlúpe otázky ...
Úplne chápem, ako sa môžu cítiť našinci vo svojej malej nedokonalosti v tak krásnej a prívetivej krajine ako je Turecko.
Ale aj tak si ma všetci mýlia so Slovinskom alebo s Ruskom.
Objednám si radšej ďalší čaj ...
Vážení, toto tu nie je žiaden cestopis. Sú to len moje intímne poznámky. Feeling ...
Dnes si skúsim opäť kúpiť žltý melón po ceste.
Vyzerajú všetky tak navlas rovnako ...
Sú sťaby hádzanárske loptičky, len tak ledabolo poukladané popri ceste niekde v prachu ...
Báječné.
Včera pod Ankarou som si kúpil od miestneho biznismena pri ceste jeden melón a napevno ho prigurtňoval na zadné sedlo.
Samozrejme, stratil som ho už niekde pred Cappadociou ...
"Majte sa tak dlho radi, ako budete žiť" - povedal nám so ženou na prechádzke po ulici raz jeden neznámy chlapík.
Olinka, ďakujem.
Dávno som v duchu plánoval trip do Orientu s chlapom, ktorý by ma naozaj nesklamal.
Nesmierne by si to zaslúžil. Život to však nejako hlúpo zariadil.
Igor jedného dňa umrel. Len tak. A nič mi dokonca ani len nepovedal.
Igi, tak veľmi si chcel cestovať ...
Táto cesta je venovaná Tebe, priateľ môj.
Dnes boli hajlajtom dňa šotolinky a vyschnuté polia stredného Turecka. Nádhera. Božské ticho.
Neplánovane som dnes podvečer skončil v pravom tureckom hamame.
Skutočne je to neskutočné. A po hamame dobre padne aj praobyčajná Fanta. Pivo nepijem.
Čím som ďalej a dlhšie od domova, tým sa paradoxne cítim pokojnejšie. Nie je to zvláštne ?
Dnes boli na večeru ďatle. Šafrán môžem oddnes donekonečna rozdávať priehrštím.
Budú zajtra pistácie ?
Cappadocia je úžasná. Nemyslím len Údolie lásky, ale tak nejako celkovú pohodu. Fasa.
Sranda.
Bývam u chlapa, ktorý je zhodou okolností pôvodom z Iránu. Jeho pomocník pochádza z Afganistanu.
Nie, vôbec nie sú prihriati ...
Nie je to ale podstatné.
Majú vraj pre mňa toľko noviniek. Kecajú, kecajú a furt len kecajú.
Teda f(u)c(k)t, teším sa na večer :)
Môžem ja nebývať v učiteľskom dome ?
V Gurune ani v Kandale nemali nič voľné. Vlastne sú to také diery, že tu ani nič nie je.
Tak mi domorodci našli voľnú posteľ v učiteľskom dome. Fotka je niekde v galérii.
Najväčšia bitka je tu stále o miesto v tieni.
A verte mi, nie je dobré, ak rozumové schopnosti predbehnú intelekt ...
Dnes po 4000 km ma prvýkrát zastavili policajti. Sir, speed limit ...
Ok. Zaplatím to rád, keď len o to ide :)
Áno, zadok mi stvrdol, ale duša mi nenormálne zmäkla.
Sedím v tráve a z výšky sa dívam na rieku Eufrat.
Dnes ma Kurdi pohostili na oslave a ja som mal pocit ako kedysi dávno v Albánsku na návšteve u Bektašov.
Alebo ako kedysi dávno pri spánku na prírodnej mohyle v gruzínskom hornom Omale.
Niečo na tom islame bude. Pre niekoho prekliatie, pre niekoho zmysel.
Život.
Myslím si, že kto sa na dlhých tripoch nerozpráva s vlastnou motorkou, tak si nezaslúži ani cestovať.
Každá motorka má predsa svoju dušu.
Dnes podvečer som si vybehol na moto nad jazero Van, kde sa mi naskytol úžasný výhľad na kalderu (vulkán) Nemrut Dagi.
Niekde v Tatvane potrebujem vymeniť eurá za doláre pre môj kontakt na hranici v Iráne.
Dnes dočasný CDP pre motorku stojí 850 € a nevratný poplatok musíte uhradiť v hotovosti človeku priamo na hranici.
Mám pocit, že po nenormálne veternom tureckom Kurdistane mi bude nutné zrepasovať nosnú prepážku.
Prisámbohu, každý deň vietor a vietor. Sakra horúci vietor. Toto doma nemáme.
Dogubayazit nie je len tak obyčajná diera niekde na konci Turecka.
Tak sa ostrihám a doprajem si thajskú masáž. Celkom fajn nápad po pár tisíc kilometroch ...
Zajtra ma čaká môj vysnívaný Irán ...
Welcome to Iran.
Jeden by sa z toho posral ...
Myslel som si, že nič neprekoná prechod arménskej hranice z Gruzínska, ale Irán je aj v tomto výnimočný.
Príchod na colnicu bol vskutku interesantný.
Najprv som musel zobudiť spiaceho colníka v búdke ...
Chyba.
Colník prišiel na to, že už nemal byť viac ako hodinu v službe.
Kurva.
Čakal som na hranici ďalšie dobré dve hodiny. Na slnku, jak chuj.
Po dvoch hodinách sa s ohlušujúcim rachotom otvárajú mreže ...
Nad iránskym hraničným prechodom vlaje obrovská čierna zástava.
"Hey, mister. What are you doing ?" - kričí spoza mreží môj iránsky kontakt Nasir.
Potom nasledujú papierovačky.
Vracajú ma naspäť zaplatiť pokutu z Turecka za prekročený speed limit.
Osobne ma prichádza privítať na pôde Iránu sám šéf colnice. Mimochodom, motorku mám stále v Turecku ...
Na rade je kontrola víz, poistenie motorky pre vstup do Iránu a na záver nasleduje ďalšia trojhodinová procedúra pre získanie karnetu na motorku.
Priatelia, nie je to pre každého. Ale naozaj to stojí za to.
Už na hranici mi núkajú, že ma oženia. Vitajte v pravom Oriente.
A áno, máte pravdu. Mám plný batoh peňazí ...
V Iráne som ako turista automaticky milionár. Mám dušu plnú zážitkov a príbehov. Na tri životy.
Irán, ďakujem. Myslím, že som sa raz a opäť zaľúbil. Ľudia sú tu jednoducho skvelí.
Irán Vás celého zapráši, ale zároveň pohladí na duši ako žiadna iná krajina.
Len nechcite jazdiť v Iráne v noci ...
Pre našinca je jazda na motorke v Iráne neoceniteľná, nepredstaviteľná skúsenosť. Ak prežijete.
Vozový park v Iráne a jeho technický stav zľahka pripomína rok 1956.
Mnohí jazdia oproti, bez akýchkoľvek svetiel, všade je tma jak v rohu, chuťovkou sú ich šialené neviditeľné spomaľováky, dedo vedľa živo gestikuluje, vytrubuje do rytmu a zároveň Vám máva o dušu, rehoce sa a pri šoférovaní zhúlený popíja čaj ...
Proste popiči. Nos fúkam každý večer polhodiny. Prach, všadeprítomný prach.
Srať na to. Ale ľudia, bože ...
Extrémne priateľskí, šokujúco nápomocní, bože môj ...
Keď som sa smerom zo Saryen do Rasht alebo kdekoľvek inde nefotil s polovicou Iránu, tak s nikým.
Domorodci si Vás vyhliadnu. Oni sa Vám jednoducho veľmi milo prihovoria.
Peržania nie sú Arabi ...
Sú to mimoriadne distingvovaní, kultúrni, vrúcni a inteligentní ľudia.
Som presvedčený, že mám v Iráne viac priateľov, ale ozajstných priateľov, ako doma na Slovensku.
Čím to je, čím to je, že dym z cigarety stúpa ?
Plačem zas. Panebože ...
Alamut bol osud. Alebo ho ponúkam aj v takejto podobe.
Alebo aj v onakej iránskej podobe.
Sedím pri okne v Teheráne a dumem. Iman bol chlap na mojej ceste.
Chalani z Qazvinu mi pomohli vyriešiť problém.
Ložiská v zadnom kolese a rozete si povedali, že práve v Iráne je ten ideálny čas na výmenu.
A zatiaľ pochopiteľne a pomaličky, ale isto a nadobro zničili náboj zadného kolesa ...
Polovica Iránu mi zháňala No name ložiská ...
Približne rovnaké ložisko do zadnej rozety Tenerky sa našlo v priebehu hodinky.
Výmena zadných ložísk v prachu niekde na chodníku v centre mesta netrvala ani dve hodiny.
Popritom som mal kávu, jointa, melón, 4 tony ľadu a asi 14 nanukov ...
Samozrejme, Irán je sankciovaná krajina, na ktorú je uvalené medzinárodné embargo.
Čokoľvek zohnať alebo dať si doručiť z cudziny je tu reálne vážny problém ...
Ale. Podarilo sa.
Vďaka, Iman.
Ložiská vydržali cestu späť v poškodenom náboji až do rumunskej Oradei.
V Rumunsku o pár ťýždňov neskôr nasledovala druhá výmena. Jazdím na SKF doteraz.
Ďakujem, Adrian.
Kashan, Abyaneh, Masouleh, Isfahan ... mestá a dedinky spred tisícročí majú svoju dušu.
Shiraz, Yazd, Kandovan ...
Z Qazvinu od Imana a jeho priateľov som sa niekedy neskoro poobede vybral do Kashanu.
Skončil som však neplánovane v Teheráne.
A Teherán je zážitok.
Istanbul je oproti tomuto veľkomestu len rodiaci sa trpaslík ...
Napriek všetkému, som mal práve tu väčší pocit bezpečia ako v Turecku.
Čím to je ?
Irán je iná planéta. Totally another planet ...
Nebudem a ani sa mi nechce popisovať každý deň, kde som bol a čo som robil ...
Jednak si to nepamätám a zároveň si myslím, že to nemá význam.
Myslím si však, že Irán naozaj nie je pre každého. Je to krajina určená vyslovene pre fajnšmekrov cestovania.
Irán je dnes ako čerešnička na cestovateľskej torte.
The Best of The Best ...
Človek už len pre samotné rozhodnutie cestovať do Iránu musí byť naozaj mentálne nastavený na iný svet.
Ísť tam v čase hroziaceho vojnového konfliktu ? Ísť tam na motorke ? Ísť tam sám ? Čo Ti jebe ?
Irán Vás ihneď ohromí.
[... nemáte peniaze ... platobné karty a bankomaty nefungujú ... výmenný kurz v banke je na smiech ... neovládate písmom jazyk farsí ... neovládate perzštinu ... takmer nikto neovláda angličtinu ... internet je blokovaný ... mobil nefunguje ... vo štvrtok a v piatok je sviatok ... nič neviete prečítať ...]
Píše sa rok Pána 1403 ...
Welcome to Iran.
Nikdy som sa však v tejto krajine necítil osamelý.
Skutočne, po čase som začal cielene vyhľadávať miesta, kde môžem aspoň na chvíľku zostať sám so sebou.
Kde si budem môcť v kľude vychutnať svůj doutník a obligátnu kávu ...
Jo.
Káva v Iráne je osobitná kapitola. Nie je vôbec pravidlom, že ju vypijete kdekoľvek.
Čaj alebo večeru Vám ponúknu všade, hoc aj na semafóre, keď v Iráne ako naivný blb čakáte na zelenú ...
Ale vypiť ozajstnú kávu v Iráne je ozajstný problém ...
Hovorím o miestach mimo veľkých miest ...
Pozvanie na nocľah, jedlo, čaj alebo návštevu spojenú s fotením pri každom mojom zastavení kdekoľvek a s kýmkoľvek bola moja denno-denná rutina.
Prichádzali za mnou celé rodiny, veľmi slušne a galantne sa ma pýtali na rôzne veci.
Ale neboli to hlúpe otázky.
V Kurdistane sa ma totiž často pýtali na chujoviny ...
"Koľko ide motorka ? Koľko stojí motorka ? Aké máš doma auto ?"
Čo by ste teda odpovedali v Iráne na otázku človeka niekde za dedinou v 39 stupňovej horúčave ?
"Aký je Tvoj zmysel života ? Komu a ako si dnes pomohol ? Čo hľadáš a čo vlastne chceš nájsť v našej krajine ?
Čo je podľa Teba horšie ? 45 stupňová horúčava alebo 45 stupňový mráz ?"
Podumajte.
Som presvedčený, že Irán je snom každého cestovateľa.
Ja som si dokázal splniť svoj sen.
Žijeme dva životy. Keď začneme naozaj žiť ten druhý život, pochopíme, že Život je iba jeden.
Nie je to krajina pre každého.
Pre mňa osobne bola najväčšia výzva v Iráne klíma.
Počasie Vás tu dokáže zabiť. Doslovne.
Nie, nesrandujem. Je však pravda, že v Iráne som bol počas vrcholiaceho leta.
Pre cestovanie do Iránu na vlastnej motorke by som trip rozdelil do dvoch oblastí:
1.
Prvá oblasť je Vaše zdravie pri dlhodobom tripe. Bez zdravia nefunguje nič.
Veľmi sa mi osvedčilo pár vecí ...
Voda.
Je nemysliteľné jazdiť v Iráne bez camelbacku.
Neviem si predstaviť, ako by som zastavoval každých desať minút napiť sa niekde z plastovej fľaše.
Pritom moja denná spotreba bola niekde okolo 7 litrov vody. Samozrejme, robiť si zásoby nemá význam.
Za 10 minút máte v zásobách vriacu vodu ...
Ja som to riešil v pomere 1/2 vody a k tomu 1/2 ľadu priamo do camelbacku. Na hodinu ste zahojení.
K tomu dve tablety Isostaru denne na doplnenie vitamínov, minerálov a elektrolytov.
Je nemysliteľné jazdiť v Iráne bez šatky cez nos. Zatvoriť plexi nie je riešenie. Uvaríte sa.
Bez šatky cez nos skončíte v nemocnici ako ja.
Krv z nosa a popraskané pery od horúceho vzduchu budú Vašou každodennou súčasťou.
A v nemocnici v Iráne skončiť nechcete, verte mi ...
Na nos Vám tu bežne vydajú bez receptu kodeín. Skúste si o tom niečo prečítať ...
Je hlúpe a životu nebezpečné jazdiť v Iráne bez dlhých rukávov.
Toto pravidlo asi každý chápe ...
Ale čo niekto možno nechápe, je jazda v horúcom nárazovom vetre, kde Vám piesok na koži spôsobí dokonalý peeling ...
Kvalitné slnečné okuliare, balzam na pery a otvorené čižmy pri jazde sú ďalšou podmienkou ...
2.
Druhá oblasť je technický stav motorky pri dlhodobom tripe.
Motorka je vlastne jediným Vašim spojivom s domovom. Viem, o čom píšem ...
Príbeh s výmenou ložísk putovaním po Iráne poznáte ...
A ajhľa.
Chladiaca kvapalina s prívodnou hadicou od chladiča k vodnej pumpe si povedala niekde pod Kaspickým morom, že potenia a cestovania bolo naozaj dosť ...
Netesnosť a únava materiálu v spojení s extrémnymi teplotami sú v Iráne vražednou kombináciou.
A to má moja Tenerka len 160.000 km ... tie motorky dnes fakt nič nevydržia.
Voľne visiaca gumená, odpadová hadička sa dotýkala vrchnej kovovej časti reglera a v dôsledku vysokej teploty sa jednoducho na páliacom slnku roztavila.
A zaliala päticu kontaktu. Ďalšia hotová katastrofa ...
To Vás doma ani nepostretne a ani len nenapadne. Taká kravina ...
Klíma v lete je tu vražedná.
Ale ja sa nemienim vracať z dlhšieho tripu domov po snehu ...
V princípe sa tu v extrémne horúcich dňoch menia fyzické vlastnosti materiálov.
V mojom prípade toto leto v Ahwaze namerali 46 stupňov v tieni. Pocitová teplota však mala hodnotu 82 stupňov ...
Welcome to Iran.
Na cestách aj necestách vrátane Iránu som bol celkovo 40 dní. Schudol som takmer 5 kg ...
Naspäť domov som sa vrátil cez turecký Kurdistan a Gruzínsko.
Na ceste som sa kúpal v Tráckom mori, Marmarskom mori, Kaspickom a v Čiernom mori.
Zažil som nádherné stretnutia s ľudmi, ktorí sa stali mojimi dôvernými priateľmi.
Irán je krajina s bohatou históriou.
Sú tu korene civilizácie sveta, nádherné pamiatky, nájdete tu najväčší bazár sveta, najväčšie verejné námestie sveta, vyschnuté a zároveň plné korytá riek, púšte, vysoké hory a najteplejšie miesta na Zemi ...
Nájdete tu však aj obrovské kontrasty, totálny zákaz predaja alebo konzumácie alkoholu, bičovanie aj povinné nosenie hidžábu, striktne sa tu zo strany ajatolláhov vyžaduje dodržiavanie islamského práva šaría, reálne sa tu vykonáva trest smrti ...
Irán má na vlajke použité tri farby.
Zelená symbolizuje moslimskú vieru, červená nesie znak krvi mučeníkov a biela je farbou mieru.
Čo je to ale vlastne za krajinu, nad ktorou táto vlajka vlaje ?
Pre mňa osobne je Irán jedna úžasná krajina, ktorá okúzľuje ...
A zároveň rozčuľuje ...
Okúzľuje svojou prírodou a neuveriteľnou srdečnosťou ľudí.
Nikdy a nikde som sa na svete s takouto pohostinnosťou nestretol.
Naozaj. Nikde.
A bodka.
Irán však zároveň rozčuľuje.
Svojim občanom vnucuje štátne náboženstvo, ktoré väčšina národa nenávidí.
Ľuďom štát berie slobodu.
Ľudia nemôžu, hádam okrem Iraku, len tak slobodne kdekoľvek cestovať ...
Je to krajina s nádhernými ľuďmi, ktorí sú obklopení úžasnou prírodou s obrovskými zásobami ropy a zemného plynu, ale sú vo svojom vlastnom bohatstve uväznení ...
Iránske filmy však majú vždy happy end. A to mi dáva nádej ...
Irán je skutočne (ne)skutočný.
Strávil som čas v mnohých rodinách a stretol som sa v celom Iráne len s príjemnými a s až šokujúco láskavými ľuďmi.
A to bol jeden z hlavných dôvodov mojej návštevy v tejto krajine.
Človečina ...
Ja raz na spomienky umriem ...
Nikdy som na motorke nereval.
Keď som opúšťal Irán, so slzami v očiach som sa rozlúčil pohľadom späť ...
"Hey, mister. What are you doing ?" - smutne na mňa zamával Nasir spoza zavretých mreží ...
A dym naďalej stúpa. Ešteže mám poslednú cigaretu ...
ممنون ایران
"Tak čo je podľa Teba horšie, priateľ môj ?
45 stupňová horúčava alebo 45 stupňový mráz ?
Alebo.
Opýtam sa ináč ...
Ako doručiť Imanovi do Iránu vaky Kriega na jeho vysnívanú Tenerku ?
Tak ako, kurva ?"