Výlet na Azúrové pobrežie 2016

Leto je už dávno za nami a vonku kraľuje zima, tak sa aspoň v  spomienkach vrátime do obdobia tepla, kedy sme motorke dali zabrať a vybrali sa do Francúzska.

Už od februára sme poctivo sledovali všetky časti seriálu Cestou Necestou  a inšpirácie sme zbierali aj tu na motorkari.cz Plánovanie cesty trvalo dlhšie ako ona samotná, no bola to naša prvá náročnejšia  trasa. Veľa krát bola zmenená či už z časových dôvodov alebo na základe odporúčaní motorkárov, ktorí už podobnú cestu absolvovali a vedeli  odporučiť miesta, ktoré je treba vidieť. Príchodom jari a teplejšieho počasia sme pomaly začali trénovať. Prvá väčšia cesta bola Prvých jarných 500 km.  To či zvládneme zbaliť všetky veci potrebné na kempovanie sme otestovali dvojdňovým výletom na Balaton. Test prebehol úspešne, zostávalo len počkať do augusta a vyrážame J Tesne pred odchodom začala motorka štrajkovať (popraskané podtlakové hadičky ), ale všetko sa včas vyriešilo a nič nebránilo v ceste do Francúzska.  Pobaliť množstvo vecí do troch kufrov je najmä pre ženu náročné, no zvládli sme to aj s rezervou. Snažili sme sa zobrať len tie najdôležitejšie veci a využiť každý voľný priestor. Náš capko nakoniec  18.8.  vyrazil poriadne nabalený.

1.deň - Hviezdoslavov - Villach

Prvý deň patril Rakúskym cestám. Chceli sme sa dostať najbližšie k Talianskym hraniciam. Mali sme vyhliadnutý kemp vo Villachu (http://www.campinggerli.at/index.php/cs/ ). Posledné Slovenské raňajky sme absolvovali ešte na hraniciach, ako praví turisti - len tak na obrubníku a  káva v termoske. Preštudovali sme mapky a nič nám nebránilo zdolať krajinu našich západných susedov. Cesta bola krásna, upravené polia navôkol a veľmi pekné odpočívadlá ako stvorené na povinnú zastávku. V jednom z nich sme sa kochali výhľadom na Schlailing.

Ďalej cesta ubiehala bez väčších zastavení. Odbočenie z trasy zapríčinil kruhový objazd neporozumený nami a navigáciou, preto sme sa na chvíľu ocitli aj v Slovinsku. Aj ten krátky úsek k hraniciam bol očarujúci -  samé zákruty a stúpanie do kopcov.

K večeru sme sa konečne dostali do plánovaného kempu.  Cena – 16eur noc bola veľmi prijateľná a aj najnižšia z celého výletu.  Po rozložení stanu sme šli nakúpiť večeru a raňajky do Lidla. Najedení , osprchovaní a unavení sme šli čím skôr spať. V noci lialo ako z krhly. Jeden z telefónov  si ráno povedal,  že už nebude fotiť a trval na tom celú dovolenku. Takže sme ostali len na jednom fungujúcom fotoaparáte, ktorý nanešťastie nerobí tak kvalitné fotky. Stan to vydržal, no chýbalo mu naozaj len zopár kvapiek a zmokli by sme aj my. Naraňajkovali sme sa, čo najrýchlejšie pobalili všetky veci a vyrazili smer Taliansko. Počasie bolo oveľa lepšie ako v noci tak nepremoky mohli pokojne ležať na dne kufra. Tesne pred hranicami sme natankovali na dlhý čas posledný lacný benzín (cca 1,09 eur).

2.deň - Villach - Benátky - Ferrara

Plán druhého dňa obsahoval Benátky a presun do kempu pri Bologni.  Taliansko nám ukázalo tiež krásnu krajinu. Zelené hory a lesy sa znovu zmenili na polia,  veľa starých mostov a malebné dedinky. Cesta do Benátok bola dlhá a hlavne horúca. Okolo tretej poobede sme tam konečne dorazili. Zmätení a stratení sme boli najmä pri parkovaní v Benátkach. Nakoniec sme motorke našli miesto, odstrojili sa a vybrali sa k prístavu. Očarujúca Queen Victoria nás presvedčila o sne stráviť dovolenku na výletnej lodi. V prístave vládol chaos, hemžil sa samými taxikármi, ktorí ponúkali „výhodné ceny“ na prepravu loďkou do Benátok.

Najskôr sme sa chceli do Srdca Benátok dostať nejakým trajektom alebo lodnou MHD, ale za pomoci Slovenských turistov sme našli naozaj lacný spôsob prepravy. Lanovka s dvomi zastávkami bola perfektná a pri vlakovej stanici sme boli za menej ako 5 minút. Keďže bolo neuveriteľne teplo a naša výstroj nie je najtenšia snažili sme sa nájsť výborné gelatto a ísť čo najskôr preč. Po prvé nás čakal ešte veľký kus cesty, po druhé sa uličkami motalo kopa turistov. Zmrzlinu sme našli, naša závislosť bola konečne uspokojená.

Zvyšok druhého dňa nebol natoľko príjemný. Samá rovná cesta, žiadna zákruta nič. Celý čas sme uprene hľadeli na značky, či sa nenájde bližší, ako naplánovaný kemp. Neprišli sme k nemu

a preto sme sa konečne  večer unavení a vyčerpaní zložili blízko mesta Ferrara. Stan stále mokrý, vonku teplo, tak si viete predstaviť ako dusno v ňom bolo. Otravovali  nás komáre (repelent sme nenabalili – chyba). Síce sa nám spalo trochu nepríjemne, ale stále sme si udržovali dobrú náladu.

3.deň - Ferrara - Bologna - Pisa

Ráno dúfajúc, že nasledujúca cesta bude zaujímavejšia sme vyrazili smerom k Bologni.  Na raňajky sme si dali vynikajúce talianske dobroty v miestnom parku. Svoj strop dosiahla, keď navigácia vybrala tú najkrajšiu cestu akú mohla. Zaviedla nás po kľukatých uličkách a prevýšeniach až nad Blogonu. Výhľad prenádherný -  škoda, že foťák to tak dobre nezachytil. Do budúcna určite zlepšíme túto vec :D. No spomienky sú stokrát lepšie ako ktorákoľvek fotka.

Tretí deň sme sa toľko nehnali. Po ubytovaní v kempe neďaleko Pise (Viaregiio)  nás čakala jej prehliadka. Ako prvé sme však rozložili stan aby konečne vyschol po tom daždi v Rakúsku. Navštívili sme park, v ktorom sa nachádza aj šikmá veža. Všetci vždy hovoria len o nej, no v upravenom parku sa nachádza viacero budov, ktoré stoja za povšimnutie. A napríklad aj ozbrojenci dohliadajúci na  turistov :D. Gýčové fotky nesmeli chýbať, rovnako ako pizza, veď predsa sme boli v Taliansku. Síce sme asi nezvolili tú najlepšiu v meste, ale aspoň zasýtila. Pred spaním a tradičným pivom na večer nás kroky zaviedli aj k pláži. Až v prítmí, po asi dvojkilometrovej prechádzke  sme zazreli šumiace more. Upozornenie: zmrzlinu, ktorá vyzerá ako nutela si nedávajte. Je to totiž ozaj nutela a ani nie je studená :).

4.deň - Pisa - Janov- Savona - Spotorno

Štvrtý deň sme sa po pobreží  presúvali bližšie k vytúženému Francúzsku. Obednú pauzu sme chceli stráviť aj malým osviežením v mori, no samé private plage nám v tom zabránili. Nuž, Taliani sú proste podnikatelia. Prešli sme cez Janov smerom Savona.  Taliani sa opäť nezaprú a tak sme trošku poblúdili, kým sme sa dostali do Savony. Krátky tunel bol evidentne dlhodobo uzavretý, na tabuliach len informácie po taliansky. Našli sme rukou nakreslenú mapku s druhou a jedinou možnosťou a prvý krát sme využili diaľnicu. Cez Janov sme našťastie prechádzali v nedeľu, pretože cez dopravnú špičku by sme blúdili do dnes. Kúpanie nás čakalo až poobede, ale aj to sme sa museli prebojovať cez množstvo súkromných pláží. Prvý kemp v ktorom sme mali aj stôl a stoličky bol  neďaleko Francúzskych hraníc. Pre nás doposiaľ nevídaný luxus. 

5.deň - 6.deň -  Spotorno - Sanremo - Monako - La Gaillarde

Ráno rozlúčka s Talianskom, v nasledujúcich hodinách nás malo privítať Francúzsko a jeho azúrové pobrežie. Obed sme ešte absolvovali v Sanremo, ale nie je sa čím chváliť, zohriate špagety z polotovaru nie sú práve degustačný zážitok. No ale to sme nemali dopredu odkiaľ vedieť.

Hlavný cieľ našej cesty - Saint Tropez bol už veľmi blízko. Prejsť však Monakom bol boj. Úzke uličky plné áut, turistický vláčik pred nami išiel skoro krokom a nebolo ho kde predbehnúť.  Motorka ukazovala stále  viac a viac stupňov a nervozita stúpala. Veľa krát sme sa zamotali, niektorú cestu sme si prešli pre istotu aj dvakrát, ale nakoniec  sa cesta z Monaka  našla. Zastavili sme  sa na odpočívadle nad mestom plným luxusu, porobili fotky a pokračovali smer Nice a Cannes. Podobný scenár ako v Monaku sa opakoval aj v Nice, preto sme sa rozhodli, že bohužiaľ Cannes vynecháme, naskočíme na diaľnicu aby sme sa čo najrýchlejšie dostali do plánovaného kempu. Ten sa nachádzal v mestečku La Gaillarde asi 40km od Saint Tropez (http://www.paradis-des-campeurs.com). To bolo aj konečné miesto našej trasy po azúrovom pobreží a strávili sme tam dva dni. Konečne sme vyskúšali azúrové more a trochu zrelaxovali nie len my, ale aj motorka. Druhý deň sme navštívili Saint Tropez. Slávnu zrekonštruovanú žándársku stanicu, promenádu a aj prístav. Mesto naozaj plné prepychu a luxusu dokazovali drahé obchody, reštaurácie autá a lode. Keď vyhráme veľké milióny tak si tam určite kúpime letné sídlo a nejakú jachtu. J  Poobede sme ešte oddychovali na pláži, no už nás to lákalo ďalej.

7.deň - La Gaillarde - Du Verdon - Castellane - Braincon

Po Francúzskej riviére sme to namierili do Provance a Alpy.  Polia plné levandule sme síce nevideli, no bolo sa na čo pozerať. Malé dedinky v kopcoch vyzerali veĺmi útulne. Pred výletom sme sa dozvedeli o kanone du Verdon, preto sme ho zapojili do plánov. Už cesta k nemu bola nádherná. Na vstupe do kaňonu sa nachádza krásne sýtomodré jazero na ktoré sme mali výhľad z dedinky, ktorá sa nad ním nachádzala, kde sme sa zastavili kúpiť nejaké suveníry.  

Na opísanie kaňonu slová naozaj neexistujú, môžeme ho len vrelo odporučiť! Každopádne pre motorkárov niečo úžasné, krásne hladká cesta, plná zákrut a výhľadov. Občas síce zavadzal na ceste nejaký karavan, ale nebolo to nič strašné, keďže naše tempo bolo vyhliadkové.  

Po zdolaní  kaňonu du Verdon sme sa presúvali ďalej do Álp. Po ceste sme nachádzali stále krajšie mestečká a skoro v každom nejaký ten hrad. Až sme dorazili do mestečka Castellane. Tu sme si obzreli trh s tradičnými francúzskymi pochúťkami a v malej kaviarničke vyskúšali crepie. Veľmi sa od klasických našich palaciniek nelíšili, no možno sme len nezvolili ten správny podnik J. K palacinkám sme si dali ešte kávičku a pokračovali sme ďalej. Našťastie stále po Francúzsku, keďže nás mobilný operátor informoval o zemetrasení v Taliansku L. Hneď sme pozerali do mapy, či sa to náhodou nenachádza v pláne našej trasy. Cesta ďalej smerovala k mestečku Briançon v blízkosti francúzsko/talianskych hraníc.   

Ubytovali sme sa neďaleko Brainconu v kempe(http://www.resto-du-lac.com/camping.html), kde mali na recepcii mačku – z čoho mala radosť hlavne moja ľadvinka J. Paradoxne nám pizza vo Francúzsku chutila viac ako tá talianska. Problém bol s obsluhou, teda najmä s komunikáciou. Po francúzsky nerozprávame a ako je známe, Francúzi sú hrdý národ a po anglicky sa odmietali rozprávať. Trochu nás šokovala aj tá veľkosť piva, ako praví Slováci sme vyberali hlavne podľa ceny a za 1,5€ sme dostali asi deci piva J (jedálny a nápojový lístok neobsahoval informácie o hmotnosti jedla, resp. objeme nápojov.) 

8.deň - Braincon - Turín - Brescia

Noc bola v skutku studená. Museli sme siahnuť hlbšie do kufra a nájsť aj nejaké teplejšie oblečenie. Ráno pri našom odchode sa slnko ešte nepredralo cez hory, ale výhľad na okolité kopce bol krásny. Naobliekali sme na seba všetko teplé, čo sa dalo a vyrazili na cestu. Po hodinke sme to mohli všetko vyzliecť, slnko už naplno svietilo a hrialo. A to sme už znovu prekročili hranice Talianska. Dnes sme mali namierené smerom na Turín a Miláno. Bol to viac menej deň určený na presun, veľkým mestám sme sa snažili vyhnúť, aby sme nestrávili kopu času v zápchach.  Dovolenka sa pomaly končila a my sme sa po únavnom dni rozhodli po prvý krát využiť aj iné ubytovanie ako v kempe. Našli sme výhodný Bed&Breakfest u veľmi príjemných Talianov. Pani síce po anglicky nevedela, no snaha dorozumieť sa s nami jej nechýbala. Poprosila deti, aby jej napísali odkaz pre nás a pár fráz ovládala aj sama. Tu bol vidieť veľký rozdiel oproti nepríjemnej čašníčke vo Francúzsku, ktorú nezaujímalo, že absolútne netušíme, čo nám hovorí. Večer sme sa šli prejsť do mestečka, kde sme si dali pivko (tento krát klasické veľké) J a išli sme si po dlhšom čase užiť posteľ.

9.deň - Brescia - Trento - Bolzano - Lienz

Ráno nám pani domáca pripravila raňajky, kávičku a tak sme posilnení vyrazili na cestu. Dnes nás opäť čakali Alpy, keďže sme mierili k rakúskym hraniciam. Trasa viedla cez Bresciu, Trento, Bolzano a končila

v kempe v blízkosti Grossglockner. Opäť sme si užili kopec zákrut a výhľadov. Kemp Lindlerhof (http://www.lindlerhof.at/en)  bol tým najkrajším z celého výletu. Rodinná atmosféra farmy, ktorá ponúkala priestor na prespanie. Motorkárov vítali s otvorenou náručou a dostali sme aj najlepší flek pre stan. Dali sa zakúpiť aj výrobky a na raňajky objednať čerstvé pečivo. V reštaurácii v areáli kempu večer sám majiteľ hral na harmonike. Cena 22€ , jednoznačne odporúčame.

10.deň - Lienz - Grossglockner - Hviezdoslavov

Pôvodne sme hneď ráno chceli ísť rovno na diaľnicu a čo najrýchlejšie domov, no vynechať prejazd cez Grossglockner keď ste pri ňom naozaj kúsok by bol veľký omyl. Ráno bolo chladné a vlhké. Oblečenie bolo viac mokré ako keď sme ho dávali večer sušiť, takže sme museli využiť služby sušičky. Čas počas sušenia sme využili na raňajky a zbalenie stanu. S prvými slnečnými lúčmi, ktoré nám hriali na chrbát sme vyrazili zdolať raj motorkárov. Rovnako ako pri koňone du Verdon sme stratili slová a komunikáciu sme obmedzili viac menej na citoslovcia . Jednoducho to treba zažiť. V Rakúsku sa dá nájsť množstvo takýchto "atrakcíí". Určite sme tam neboli posledný krát.

Po prejazde cez Grossglockner sme nabehli na diaľnicu a urýchlene sme sa presúvali smer Slovensko. Výlet sa skončil s množstvom zážitkov, boľavými zadkami a túžbou cestovať ešte ďalej. Na záver by sme sa chceli podeliť s nejakými pikoškami spozorovanými počas dovolenky. V Taliansku smerovku dávajú keď vchádzajú do kruhového objazdu, no von z neho idú bez nej.  Taliani na skútroch si radi robia viac pruhov, tzn. 3 a viac, aj keď sa tam nachádza len jeden. A napriek tomuto chaotickému štýlu jazdenia sú dobre naladení a ani to trúbenie neznie tak nervózne ako inde. Vo Francúzsku určite vyskúšajte ich úžasné a najmä lacné syry a salámy. A keď naozaj nebudete vedieť ako sa dostanete na cieľ určenia hľadajte mekáč! J A ak je aj vašim smerom tak ešte lepšie. Na každom kroku totižto nájdete smerové tabule do známeho fastfoodu.

Motorkár Robo a ľadvinka Lujza

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE