raceczech_spain



Veľkonočná Morava a Čechy alebo ako som si plápolal vo vetre a užíval si aprílový dáždik

môj prvý trip na motorke bol krásny v teplučkú, bezvetrí zo slniečkom nad hlavou ............takže si príroda povedala že ma trochu vyučí a zobrala si na to opačnú stranu počasia :D. Ale aj tak tie štyri dni strávené na motorke a cestách stáli za to. Ja sa tu teraz s Vami o ne skúsim podeliť. Tak ak máte záujem dajte si pifko, kafčo alebo čo komu libo a pustite sa do čítania. Snáď sa Vám niečo bude páčiť a možno aj niekto nájde trošku inšpirácie.

Kapitoly článku

Tak som si minulý rok splnil sen, spravil si Ačkový vodičák a kúpil svoju prvú motorku a tiež tri dni cestoval po našom krásnom malom Slovensku. No teraz tu sedím pri káve a obzerám si nové hliníkové kufre vyrobené priamo pre moju guzzinku. Obdivujem ich dokonalé prevedenie, prstami prechádzam zaoblené hrany odeté v striebornej metalíze a už sa zasa vidím na nekonečných cestách za novými dobrodružstvami. Lenže za oknom je mráz a sneh a v kalendári začiatok Januára, táto zima bude dlhá. Nevadí napáda ma že v Apríli je Veľká noc. To sú štyri dni voľna škoda ho premárniť, určite bude krásna jar :). A keďže sa chcem poistiť že si to na poslednú chvíľu nerozmyslím tak hneď zapínam PC a googlim ubytko, čo takto navštíviť našich západných bratov a sestry.

Super za pár eur, keďže je to v akcii zaisťujem nocľah na tri noci.

Ešte ma napáda podeliť sa o zážitky ale nik na motorke ma nenapadá vlastne ani nikoho nepoznám, aspoň nie takého čo by išiel ..........moment a čo takto plechovička :D. Kamarát by sa určite pridal, nemá síce motorku ale to jeho chutné autíčko na kolieskach z kočíku vlastne ani nemôže byť urážka pre guzinku keď sa k nej pridá J. Pre tých čo teraz začnú namietať že čo to je za trip keď ide auto, všetko sme si viezli samostatne, takže sme boli dve samostatné jednotky :), jedine čo sme mali rovnaké boli mestá na špz . Takže všetko je dohodnuté, strecha nad hlavou zaistená. Prvá v Jeseníkoch, ďalšia v Krkonošiach na chate Praded a tá posledná ......no chcelo by to ochutnať nejaké dobré české pifko takže voľba padá na České Budějovice.

Z prvým oteplením sa teda púšťam do guzinky.

Nové sviečky , filtre, oleje, zoštelovať ventily a vyváženie tlakov, rukám dopriavam komfort v podobe vyhrievaných gripov a blastrov. Aby som zasa nemal na prilbe zbierku hmyzu našich luk a polí nadstavujem plexi. A nakoniec tie moje vysnívané kufríky, no bola to trocha robota, najprv zohnať niekoho kto mi naohýba trúbku potom to premyslieť a správne to poskladať ale podarilo sa a guzzinka s nimi tak nejak dospela. Samozrejme ako pred každou cestou aby nebola nuda prišlo zopár problémov, takže šup ešte novú baterku a kamarát sa tiež trošku pohrabal v motore ale nakoniec sa všetko podarilo a stihlo.

Je ráno 6:00 - 14.4.2017 pozerám z okna a tuším že tá moja predstava krásnej jari zobrala za svoje a že sa asi ráz hlásičom počasia zadarilo. Už niekoľko dní hlásia zmenu a príchod novej zimy. Ale čo vrátiť sa dá vždy, najhoršie je vzdať to ešte prv než sa začne. Kamaráta uisťujem že nezmokneme. Teda on isto nie :). A ja si hovorím aspoň to bude škola, vždy nebude na cestách len krásne a 28 stupňov. Potom už hádžeme zbalené kufre do Minička, na garáži na motorku, natankovať a stočiť to smer Morava. Na hranice je to na skok, pár km. Takže za chvíľu už ideme cez Stráni a Slavkov na Uherské Hradiště. Je polooblačno sem tam vykukne slnko a ja sa vyhrievam v jeho lúčoch aj teplota stúpa, náramne si to užívam. V Hradišti sa zastavujeme na benzinke na káve a potom hurá na vedľajšie cesty, pristavujeme sa na obhliadke Velehradu a nad obcou Modrá na rozhľadni. Potom už cez Zdounky, Kojetín na Olomouc. Kde si doprajeme obed a nealko pivko. Je Veľký Piatok a v dedinách sa rozlieha rachot rapkáčov a vidieť sprievody mladých ľudí, tak im k tomu rapkajú aj výfuky mojej guzinky. Počasie je stále dobre, neprší. Len ten vetrisko. Lietam po ceste ako po pár panákoch poľského špiritusu. Tak to držím niekde okolo 90 až 100 nech mám tie roviny okolo Olomouca čím skôr za sebou. Našťastie je tu čoskoro Šternberk a za ním už mapa aj navigačné sľubuje opäť zábavu v podobe prídelu zákrut. A naozaj cesta sa začína meniť, trošku zdvíhať, trošku stráca na kvalite. Niekde sa zastavíme aby sme sa uistili že sme ešte stále na hlavnej a nejdeme niekomu do humna :). Ale všetko nám vynahrádza ten výhľad na Jeseníky, nádhera. Ale čo to je na tých kopcoch? :). Že by sneh, no ono tu na severe sa tá zima vzdáva asi ťažšie. V Rýmarove odbočujeme smer Šumperk po jedenástke a prvé serpentíny na seba nenechajú dlho čakať. Hubu mám v prilbe od ucha k uchu, je to paráda. Kombinácia dobrého asfaltu, počasia, krásnej krajiny a vôňa diaľav to je to čo ma dostáva do nirvány. Na toto som sa tešil celú zimu. Neviem čo skôr či fotiť alebo si užívať jazdu. Aj kamarát si to užíva a hobľuje pneumatiky. Teda aspoň z kopca :D . V Sobotíne som zbadal nejakú hrobku, až doma som zistil že to bola hrobka rodiny Kleinů (50.0139289N, 17.0813572E ). Samozrejme že si ju musíme obzrieť zblízka, aspoň si trošku naši miláčikovia oddýchnu. Preliezame park aj hrobku, fotíme, obzeráme je zaujímavá. No ja už som aj videl ako tam fotím nejakú krásnu modelku :). Zo Sobotína prechádzame na Velké Losiny ďalšími serpentínami, lesom. Cestou dolu fotím Danielov na nejakej miestnej farme. Ja tu objavujem toľko fotogenických miest až sa obávam že do dnešného cieľa ani neprídeme. Chceli sme isť ešte na prečerpávaciu elektráreň Dlouhé stráně ale zisťujeme že sa tam nedostaneme iba ak pešo a na to nie je čas. Škoda chcel som sa zo sedla guzinky porozhliadať z tej výšky. Tak si aspoň vychutnávame dnešné posledné serpentíny do Černohorskeho sedla (1013 m n.m.). No tak to stálo za to, poser prúžok sa riadne rozšíril J. Dolu už to nebolo až také. Na pozdĺžnych ryhách ma to trochu vozilo. V Jeseníku máme dohodnuté ubytovanie, trošku sme to hľadali ale nakoniec našli :). Pre tých čo by chceli tak penzión Lumik ( 50.2169833N, 17.2070167E ). Vcelku príjemný, čistý, izba z kuchynkou. Hneď vedľa reštaurácia z dobrým pivkom , tuším HOLBA. To pre potešenie chuťových buniek a pre potešenie žalúdka nejaká pikantná minútka.

Pri takých veciach sa tak krásne rekapituluje prvý deň.

Je 15.4. kafičko nás zobudí a my sa tešíme na ďalšie pekné cesty. Dnes to bude prejazd z Jeseníkov cez Orlické hory do Krkonoš. Hlavne na Orlické sa teším. Išiel som tade pred pár rokmi. Od zemskej brány cez Neratov, takže viem na čo sa tešiť. Je pod mrakom ale to nevadí neprší tak aspoň nebude svietiť slnko do oči. Vyrážame smer Lipová-lázne a cez Ramzovské sedlo, krásnou krajinou aj cestou smer Hanušovice a Králíky. Pri zjazde do Králíkov sledujem zaparkované autá po pravej strane, stým že je to autobazár. Vtom si všímam tankových zátarasov a než si uvedomujem že je to vchodový objekt do pevnosti už nestíham zastaviť. Nevadí počkám dolu na kámoša a ideme na obhliadku. Veď hlavným cieľom dnešného dňa bola pevnosť Dobrošov. Lenže kamarát nejde asi ostal hore otáčam to ale než vyjdem z Králíkov stretám ho v protismere. No dobre čakám hore pri bráne ale on mňa zasa dolu, tak nič. Otáčam ešte raz, idem poňho a už spoločne parkujeme na parkovisku pred vchodom dělostřelecké tvrze hůrka ( 50.0886156N, 16.7697964E ). Prehliadka je za pol hoďky, berieme dlhšiu na 80 minút, s čoho sú nakoniec dve hodiny. Plus asi hodinka než sme obišli jednotlivé pevnostné objekty roztrúsené po kopci. Ale bolo príjemné počasie a krásna príroda tak sa nám ani nechcelo odísť. Až keď pri nás zastavili tri dodávky plné občanov niekde z Arabského polostrova bolo na čase vypadnúť. Tak neviem prečo si prišli obzrieť pevnosti, asi si mapujú terén do budúcna. V Mládkove to stáčame na 311tku a začína ten pravý motorkársky orgazmus, kde strieda jedna zatáčka druhú a k tomu to nádherné okolie a sound motora, slasť pre uši. Zastavujeme na moste cez Divokú Orlicu, následne pri fotogenickom Kostolíku sv. Jana Nepomuckého (50.1811781N, 16.5581725E ). Potom v Neratove, kde sa nás ujali pred pár rokmi keď sme tadiaľto išli na bicykloch dali nám najesť prespať a nič za to nechceli vtedy opravovali kostol Nanebevzetí Panny Marie (50.2150281N, 16.5504500E ). Dnes už má novú sklenenú strechu. Cesta vedie stále okolo Orlice po Poľsko-Českej hranici. Ďalej popod Veľkú Deštnú kde už začína mierne mrholiť a mňa napadá ako nám vtedy niekto vravel že v Orlických keď zažne pršať tak je to nadlho že veď preto aj názov Deštná. Tak nie je na čo čakať a treba sa posunúť. Dobrošov už nestíhame. Takže to stáčame v Olešnici v Orlických horách na Poľsko. V daždi ideme na Kudowa-Zdroj a Náchod. Tam je uzavretá cesta a obchádzka nás vedie niekam cez hory. Opäť zaujímavá krajina. Takže to ani moc nevadí. Pred Trutnovom nám už začína vyhrávať v bruchu, no veď sme zo samého vychutnávania a obdivovania okolia zabudli na svoje žalúdky. Akurát včas, po tom čo vchádzame do reštaurácie sa poriadne rozprší a skončí až keď odchádzame. Nasleduje viac menej len presun cez Trutnov do Pece pod Snežkou, ale zábava ešte nekončí. Ako som ja aktívne objednával ubytovanie samozrejme chcel som niekde z pekným výhľadom, tak mi udrela do oči chata Krakonoš. Takže navigácia nás vedie niekam do zákazu. Volám na chatu, a že " přejedte to a pojďte vzhůru", no to sa dobre povie horšie už vykoná :). Hlavne keď jeden blázon ide na motorke na čisto cestných gumách a druhý na miničku čo nie je vidieť na ceste a je tak proklatě nízko na svojich dvanásť palcových kolesách že aj Ferrary by sa hanbilo :). Takže v tme stúpame niekde do neba lesom černejším ako Obama a Ibrahim Majga dokopy. Až po biele miesto na ceste, .................no nie, nebola to cesta do večnosti. To si len zjazdovka dala rande z cestou. Tak som zobral za plyn a v plynulom šmýkaní som to prebehol. Lenže to už nezvládlo miničko a ostalo visieť na bruchu a keďže ja som nemohol zastaviť, už by som sa v živote do toho stupáku nerozbehol :) pokračoval som až na terasu nejakého horského hotela. Tam som zavolal najprv kamošovy aby som zistil že ma problém aj vycúvať, nieto ešte prejsť hore. A následne som volal na chatu kde som z ľútosťou musel zrušiť rezerváciu a vydať sa na skoro voľný pád do Pece :). Teda pád, no cez zjazdovku to bolo riadne o hubu, naložená motorka sa samozrejme na snehu nedala ubrzdiť takže na jednotke z nohami po snehu som sa rútil šmykom vo vyjazdenej stope až na asfalt kde mi to zbrzdilo a zdochlo. Ale ustál som to a to bolo hlavné a keďže som nechcel nasrať bernardína spiaceho pri blízkej chate, dal som to bez motora. Až v lese tam prskol dvojku a motor naskočil. No to už zasa pekne pršalo, a mne došlo že to bolo lepšie zísť teraz ako možno ráno celú cestu po snehu. Dolu som zastavil pri prvom taxíku a Pán taxikár bol tak super (za čo mu chcem aj takto poďakovať) že obvolal pár známych a zohnal nám úplne luxusné ubytko v kolkárni. Bowling bar ( 50.6966892N, 15.7369097E ). Apartmán z kuchyňou za 350 kč na osobu čo bolo super, navyše auto a motorka pod strechou . Bolo už pred 23:00 takže dolu na pár orosených, do sprchy a zaliezť pod perinu. Dnešný deň dol dosť výživný takže som zalomil pri telke.

Ráno vstávam, je tretí deň cesty. 16.4.2017

Pozriem z okna a všade je biely poprašok, ešte že som to zišiel v noci dolu. Ktovie ako by sa išlo z vrchu teraz. No ale niekedy v lete to ešte skúsim :). Klasicky, raňajky zo zásob a samozrejme nesmie chýbať dobrá kávička. Pobaliť sa, naložiť kufre na motorku. Ešte zaplatiť a môžeme objavovať nové úžasné cesty. Vyrážame smer Trutnov, potom nás navigačné vedie na západ. Niekde krásnou podkrkonošskou krajinou. Presne neviem ako, nevýhoda navigačného je že niekedy nevie človek kade ide. Mne už svieti kontrolka. Mal by som natankovať ale cesta ide len dedinkami kde ťažko nájdem benzínku. No nič sa nedeje. Viem že mám v nádrži ešte dosť na 30 - 40 km a to určite niečo nájdeme. A ak nie cucnem kamošov kanister :). No ako si tak užívame bočné cesty, pozerám tak toto som obdivoval na fotografiách ale nevedel som kde to je. Priehrada Les Království (50.4579522N, 15.7676594E ), údajne najkrajšia priehrada v Česku a v dobe svojho vzniku aj najväčšia. Tak to sa nedá len tak prejsť, síce nás to stálo asi trištvrte hodiny času ale veď nemusíme sa len naháňať. Fakt je to paráda, tak nejaké fotografie a uháňame ďalej. Až doma som zistil že som bol kúsok od ZOO Dvůr Králové. V Hořicich zastavujeme pri Lidli niečo kúpiť na jedenie a tiež tankujeme, a dávame na benzínke kafčo. Z Hořic to šviháme na Nový Bydžov a Clumec. Počasie sa dosť kazí. Je vietor a čierne mraky hrozia dažďom. Našťastie stále sa nám dary pred nimi unikať a odbočiť vždy stranou takže ich míňame a chytáme maximálne okraj dažďa. Prechádzame Týnec nad Labem, ďalej smer Kutná Hora. Tú odchádzame obchvatom a trochu sa zamotávame. Je strašný vetrisko. Lietam po ceste a je veľká premávka. Kamióny ma míňajú tesne. Nemám s toho dobrý pocit a chcem zasa vypadnúť na vedľajšie. Navyše už dlhšie sledujem čierňavu pred nami a tuším že sa tomu nevyhneme. Našťastie nás navigačné zvedie z hlavnej na vedľajšiu a onedlho zbadám pri ceste prázdnu a vcelku čistú murovanú autobusovú zástavku. Neváhame prestávka sa bude hodiť. Rozkladáme variče a robíme si na zahriatie polievku a kávu. Medzi tým sa vyčasí, začne svietiť slnko a prestane fúkať. No radosť netrvá dlho za chvíľu dobiehame dážď, ktorý ale zasa uhne niekam mimo našu cestu. Troška zmoknem ale len na osvieženie :). Za chvíľu už zbiehame dolu kopcom do nejakého mestečka a nám sa otvára nádherný pohľad na hrad nad riekou. Hrad Ledeč nad Sázavou (49.6965511N, 15.2803842E ). Dnešná cesta sa mi páči v tom ako sa mení príroda aj architektúra od severu na juh. Kopce sú už zaoblenejšie, nižšie ako na severe, zákruty sa tiež umiernili. Decentne sa vlnia krajinou a ja si vychutnávam tu slobodu na dvoch kolesách. Zastavujeme pri osade Novotinky niekde v Středočeskéj pahorkatine a hráme sa z malým býčkom. Až pokiaľ sa mu nepodarí preskočiť elektrický obradník a domáci ho idú naháňať :). No je čas vypadnúť. Prechádzame malebné Stredočeské mestečká a hráme vabank z dažďovými mrakmi, zatiaľ vyhrávame. V Tábore chceme jesť ale nejako sme si nesadli z jedálnym lístkom, most naším smerom je uzavretý, navigačné sa nevie spamätať, začína byť nepríjemná kosa, blúdime. Pri výjazde z Tábora na benzínke prvý krát za trip navliekam nepremok. Najprv kvôli zime a následne aj dažďu ktorému už neunikneme. Hlavnou ťaháme na České Budějovice. Návštevu Stádleckého řetězoveho mostu odkladáme na budúce, aspoň bude ďalší dôvod na návrat. Je tma a nás to vedie niekam na diaľnicu ktorá je ale vo výstavbe takže sa dosť vlečieme a to ešte v daždi. Niekedy okolo 22:00 prichádzame do Budějovíc a cez desiatky semaforov sa dostávame až do centra kde máme dnešné ubytovanie v Hosteli Singer pub ( 48.9747519N, 14.4724269E ) . Motka ide do dvora, miničko odvážame k prevádzkarovi domov. Prejdeme sa ešte večerným mestom a rýchlo na pivko keď už máme rovno pod posteľami osem píp a dokonca si varia vlastné pivko. Čo viac si priať? Atmosféra je super. Kecáme z miestnymi a skúšame jednotlivé pivá, takže končíme niekedy okolo štvrtej ráno. To nás ale ešte napadá vo „veselej“ nálade isť si vyfotiť nočné centrum. No nemusím asi vravieť že z XY fotiek čo som našiel na fotáku doma bolo použiteľných asi tak päť :). Spať ideme niekedy nad ránom. Čas fakt neviem a o deviatej má po nás prísť prevádzkar aby sme si išli po auto a mne otvorí dvor z motorkou.

17.5.2017

Ráno sa nejako ťažko hrabeme z postelí :). Ale po zistení že je skoro deväť sme okamžite prebratý. Hádžeme na seba handry a v zapätí počujeme na chodbe prevádzkara. Vonku mrholí a po Budějovickej dlažbe je to fakt o hubu. Bez kávy a raňajok. Tie raňajky zober čert ale káva to nie, to nedám. Prvá väčšia benzínka na okraji mesta je naša. Dávame kávu a sedíme asi hodinu. Vedľa nás ujovia čo strážia zákon, prišli na benzínku zabíjať pracovný veľkonočný pondelok. Cesta na hranice Rakúska už bola viac menej presun domov a dosť nuda. Po asi dvadsiatych kilometroch zastavujeme na odpočívadle, varíme si polievku. O kus ďalej naťahujem nepremok je zima a začínajú padať krúpy, tie však skončia hneď ako sa doňho navlečiem :). Cez Třebon na Schrems, Horn. Rakúskom ideme po hlavných. Po čase ide nepremok dolu a celu cestu už svieti slnko, len vietor je dosť silný a bočný. Takže ešte doma za stolom to vyvažujem a padám na jednu stranu odkiaľ sa do mňa celý deň opieral vietor :). Niekde za Eggenburrgom nás navigačne rozdeľujú. Ja idem na Bratislavu, kamarát na Nové Mesto nad Váhom. Za zmienku stojí snáď ešte nejaké putne miesto z kostolom na ktorý je po ceste nádherný výhľad hlavne v kombinácii pokrútenej cesty k nemu. Názov si ale už bohužiaľ nepamätám. Potom si ešte navigácia so mnou zahrá hru „prejdi si svoj prejazdový bod“ :). Takže blúdim po vedľajších cestičkách síce pekných, ale chcem byť už doma. Trpezlivosť ma opustí až keď ma navedie na poľnú cestu. Tak tadiaľto rozhodne nie. Ruším predošlé zadanie a zadávam ciel cesty Angern an der March, odkiaľ už to mám domov len na skok a cestu by zvládla motorka aj sama keby sa udržala zvislo :). Na kompu do Záhorskej Vsi prichádzam akurát v momente keď už odrážajú, nabehnem hore vypnem motor a rozmýšľam „mám ja vôbec nejaké eura“. Otváram peňaženku a tam sa na mňa z kopy českých drobných usmieva dvojeurouka. Posuniem ju do vačku prevádzača a ten ma preváža na druhý breh :). Nie je to našťastie rieka Acherón a prevádzač nie je Charón. Je to len rieka Morava a prevoz do všednej reality :(. Som v podstate doma, tých 30 km dám aj keby som to mal tlačiť :). Tak ešte cestou zástavka u kamaráta, vyšibať ženu a dcéry. Dať neskorý sviatočný obed a počkať na dážď ktorý mi urobí spoločnosť posledných 15 kilakov :). A už som v suchu a teple z pivkom v ruke a z hlavou plnou zážitkov a spomienkami na ďalších pár úžasných miest. Zasa som si ráz potvrdil že na to aby človek vypol, zrelaxoval, užil si krásnej krajiny nemusí cestovať tisíce kilometrov a nepotrebuje ani mesiac neplatenej dovolenky. Stačí úplne predĺžený víkend, 1060km na motorke a možno ešte nejaký pohodový parťák.

Jedno ale viem už teraz že sa mi cestovanie na motorke zarylo tak hlboko pod kožu že sa už teším na ďalšie blízke aj vzdialené cesty.

p.s.: Miničko „nie je auto“ J ale ani motorka takže v kolónach sa vlečiete, no uvidíme budúci trip si dám asi pre zmenu sám či budem rýchlejší a viac toho stíhať ;)

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (10x):
Motokatalog.cz

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist