Michal Puškár starší má 50 rokov

V týchto dňoch (9.2.) sa životného jubilea, 50 rokov, dožíva jedna z osobností nielen histórie, ale aj súčasnosti slovenských cestných pretekov, Michal Puškár starší.

Michal Puškár starší má 50 rokov
Motocyklové začiatky Michala Puškára staršieho siahajú do útleho detstva, keď si ho mama ako trojročného dala do vaku pred seba ,a na motocykli Jawa Pionier s ním jazdievala z Trnavy pri Laborci do Michaloviec do kostola. Bolo preto logické, že časom na tomto Pionieri začal Michal sám jazdiť. Počas štúdia na strednej škole si našetril si na 350-ku Jawu, na ktorej sa ako divák vybral na preteky do Prešova, kde sa konali preteky na takzvanom Šarišskom okruhu. Keď sa potom vybral aj na Grand Prix do Brna, kde bol svedkom skvelého súboja Reada s Agostinim, rozhodol sa, že pretekať začne aj on!
Na svojej civilnej Jawe 350-ke mal však nepríjemný úraz, z ktorého sa dlho zotavoval, a tak si popri štúdiu na vysokej škole v Bratislave šetril na pretekársky stroj. Podarilo sa mu kúpiť dvestopäťdesiatku Jawu Junior, ktorá sa mu však čoskoro doslova rozsypala, takže sa vlastne už vtedy pri jej oprave začali rozvíjať jeho neskôr vyhľadávané „ladičské“ schopnosti. Na štart svojich prvých pretekov sa Michal postavil v majstrovstvách Slovenska v Malackách v roku 1978 a v cieli mu patrilo 9. miesto. Ešte v tom istom roku dokázal opäť v Malackách vybojovať na mokrej dráhe druhé miesto za Pavlom Dekánkom a v celkovom hodnotení M SSR získal siedme miesto.
O rok neskôr, ešte stále na Jawe, sa posunul na piate miesto celkového hodnotenia, to už však túžil po novšom motocykli. S podporou firmy Chemko Strážske si obstaral na sezónu 1980 od Imra Majoroša staršiu Yamahu 250, s ktorou predtým jazdili Jirka Král a Henrich Kurtha. V tomto roku sa Michal predstavil prvý krát v majstrovstvách ČSSR triedy do 250 ccm a v konečnom hodnotení obsadil 13. miesto. Okrem toho sa zúčastnil národných pretekov v Brne, ktoré sa jazdili v rámci Veľkej ceny ČSSR a po nádhernom súboji skončil tretí za Jarolímom a Kurthom. Seriál majstrovstiev SSR vynechal, no hneď v nasledujúcej sezóne sa stal vicemajstrom Slovenska dvestopäťdesiatok, pričom získal dokonca o jeden bod viac ako Peter Majoroš, ktorému však k titulu majstra SR pomohlo že sa v konečnom hodnotení škrtali dva najhoršie výsledky. Michal si v majstrovstvách ČSSR o jednu priečku pohoršil a skončil celkovo štrnásty.
V roku 1982 sa viac sústredil na slovenský šampionát. Skončil celkovo na štvrtom mieste, v M ČSSR bol dvadsiaty druhý. O rok neskôr sa opäť stal vicemajstrom Slovenska (tento krát za Imrom Majorošom), pričom v Malackách dosiahol svoje prvé víťazstvo. Darilo sa mu aj vo federálnom šampionáte, kde obsadil konečné desiate miesto. Najväčšiu radosť mu však v tomto roku prinieslo narodenie syna Michala. V tom čase sa Michal občas objavoval aj na štarte triedy do 350 ccm, či dokonca v päťstovkách, tam však so svojou, predsa len už starou Yamahou 250, nemohol dosiahnuť veľmi dobré výsledky.
Práve starší motocykel nedával Michalovi šancu dostať sa v tabuľke nahor ani v najbližších rokoch v M ČSSR, či M SSR, kde sa až na niekoľko pódiových umiestnení výraznejšie nepresadzoval.
V roku 1987 bola v M ČSSR a aj v Pohári mieru a priateľstva (šampionát socialistických krajín) vypísaná nová trieda jednovalcových dvestopäťdesiatok, čo boli motocykle z produkcie socialistického bloku. Každému bolo jasné, že to nebude trieda, ktorá by mohla ohroziť úplne iným smerom sa uberajúci trend na západe, ale pre mnohých pretekárov sa stala možnosťou lacnejšieho jazdenia. Touto cestou sa vybral práve aj Michal Puškár, ktorý dostal od Zväzarmu motocykel ČZ MTX. Stroj to však bol veľmi poruchový a Michal ho doslova vypiplával až do roku 1990. Veľakrát získal Pole Position, no v pretekoch musel po niekoľkých kolách odstúpiť. V prvej sezóne tejto triedy teda viac opravoval ako jazdil. V tomto roku však ešte na svojej starej Yamahe postúpil na celkové 12. miesto vo federálnom šampionáte klasických dvestopäťdesiatok, keď v Piešťanoch skončil na piatom mieste. V M SSR bol celkovo piaty.
Sezónu 1988 jazdil opäť obe štvrťlitrové triedy, no starú Yamahu počas sezóny opustil a štartoval už len na spomínanej ČZ MTX aj v klasických dvestopäťdesiatkach, kde v M ČSSR skončil s dvomi bodmi na 21. priečke. V pohárovej triede 250 1V však opäť ani raz neprišiel do cieľa. V majstrovstvách Slovenska ale dokázal získať svoj tretí titul vicemajstra SSR (tentokrát za Mariánom Troligom).
V roku 1989 v pohárovej triede 250 1V vybojoval titul vicemajstra ČSSR za Michalom Placákom a v klasických dvestopäťdesiatkach skončil trinásty, v M SSR piaty.
Rok 1990 bol v pretekárskej kariére Michala Puškára najúspešnejší. Postupne dokázal vylepšiť motor ČZ MTX do spoľahlivejšej podoby a motocykel, s ktorým štartoval nazval Furtom. Názov bol odvodený z východniarskeho: furtom še to kaži (stále sa to kazí). Po páde bývalého režimu končila aj trieda jednovalcových dvestopäťdesiatok a tak do hodnotenia M ČSFR sa jazdilo len v Kopčanoch. Michal v týchto pretekoch jednoznačne dominoval a získal tak titul majstra Československa. Vynikajúcu formu dokazoval aj v Pohári mieru a priateľstva, kde na Sachsenringu a aj v Shleizi dokázal poraziť predtým neporaziteľných Kubáncov, pretekárov Nemecka, Estónska, či Ruska. Celkového víťazstva sa však nedočkal, pretože pre rozhodujúci pretek vo Frohburgu nedostal z Prahy potvrdenie k štartu v zahraničí. Funkcionár, ktorý mal potvrdenie na starosti si ho totiž odložil do šuplíka a odcestoval na dovolenku... Michal Puškár preto šiel do Frohburgu na vlastnú päsť bez povolenia, vzal si len jeden motor, ten ho však po chvíli zradil...
O Michalovi sa však už vtedy vedelo ako o človeku s talentom pre výborné naladenie motora, a tak sa okrem pretekania začal venovať aj motocyklu Imricha Majoroša, ktorý dokázal práve s motorom upraveným Michalom zajazdiť výborné výsledky.
Ako pretekár bol Michal ešte v roku 1991 v celkovom hodnotení triedy M ČSFR na celkovom 18. mieste a v M SR piaty. Niekoľkokrát sa dokonca objavil na štarte triedy do 125 ccm na motocykli Furtom, čo bola však takisto čezeta, ktorá prešla jeho rukami. To už sa však na štartoch začal ukazovať čoraz menej. V rokoch 1992 a 1993 jazdil už len v triede do 125 ccm a v roku 1993 v Českých Budějoviciach si druhým miestom pripísal svoje posledné pódiové umiestnenie do majstrovstiev Slovenska. Úplne posledný štart absolvoval v roku 1994 v Dolnom Hričove.
Ako ladič motorov postupne pracoval pre Majoroša, Huleša, Hrstku, Morávka, Vavrečku, Raucha, Častku, Rousa, Marinicu, Pavkoviča, ktorým pomohol ku skvelým výsledkom.
Práve v čase, keď Michal Puškár končil svoju kariéru ako pretekár, sa v novovypísanej triede juniorov do 50 ccm na štarte objavil jeho syn Michal. Otec Michal najprv nechcel o synovi – mocyklovom pretekárovi ani počuť a dokonca mu radšej pripravil motokáru. Ale synovi nešlo vyhovoriť niečo, čo robil sám otec... Takže sme sa s menom Michal Puškár, tentokrát však s juniorom, mohli stretávať naďalej. Otec Michal však ešte stále pracoval na motocykloch iných pretekárov. Možno ešte stále dúfal, že si to syn rozmyslí... Mladý Michal, ktorý prešiel do triedy 125 Sportproduction, si to však našťastie nerozmyslel a keď dokázal presvedčiť otca, že to myslí vážne, ten sa posledne dva roky začal venovať výlučne jemu a výsledok tejto otcovsko-synovskej spolupráce iste poznáte. Okrem niekoľkých titulov majstra Slovenska sa Michal v uplynulej sezóne stal celkovým víťazom medzinárodného šampionátu UEM Alpe – Adria v triede 125 Sportproduction!
Michal Puškár starší sa 9. februára dožíva 50 rokov. Chcem mu preto touto cestou popriať ešte veľa radostných chvíľ z ďalších úspechov jeho syna na pretekárskych okruhoch.

Jak se Vám líbil tento článek?
Průměr: 0.00
Známkováno: 0x

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.



TOPlist