Naprieč Balkánom

Cestovanie Balkánskymi krajinami na motocykli FZ1 n

Naprieč Balkánom

Kapitoly článku

Srbsko Macedonsko

19.7.2011

Začiatok našej cesty začal o 5 nadránom. Zobudili sme sa na priaznivé počasie a zamierili do Maďarska. V Komárome nás však zastihol dážď a boli sme za pár  minút do nitky premočení. Počasie sa umúdrilo až v Srbsku.
V Novom Sade sme si pozreli Petrovaraždínsku pevnosť. Posilnili sme sa obedom u Miloša, kde sme nevedeli vylúštiť jedálny lístok a do poslednej chvíle sme netušili čo sme si objednali. Našim nasledujúcim cieľom bol Belehrad.  Po obhliadke polorozostavaného Chrámu sv. Sávu  sme si to zamierili k televíznej veži Avala, no na naše nešťastie , nás miestny obyvatelia poslali  krížom cez mesto a dalo a to pohodlne obísť po diaľnici smer Kragujevac. Veža je sprístupnená, takže sme si mohli vychutnať nádherný výhľad.

Deň sme sa rozhodli zakončiť niekde pri meste Smederevo. Ako prvú možnosť sme zvolili kemp pri diaľnici, ktorý sme hneď po zistení ceny(35 eur/izba) zavrhli. Prvou odbočkou z  diaľnice sme zamierili do mesta, kde sme si nakúpili veci na večeru. O 22:00 nás túžba po spánku zaviedla do neďalekej  dediny. Stan sme rozložili pri poľnej ceste ktorá viedla do ovocného sadu.

20.7.2011

Ráno sme začali budíčkom o 6:30, ktorým bol miestny traktor idúci na pole. Cieľom dňa bolo Macedónske Skopje a príchod do Grécka.  Prvou našou plánovanou zastávkou  malo byť mesto Smederevo, aby sme si obzreli pevnosť. No pri prejazde mestom sme zistili , že ide o obyčajné vnútrozemské mesto, ktoré ničím nevyniká. Dočerpal sme benzín a vydali sa smer Niš k Macedónskym hraniciam.
Na hraniciach sme sa zdržali asi hodinu. Macedónsky colníci vyžadovali ukázať zelenú kartu. Nemali sme potuchy čo od nás chcú ale našťastie sme odpozorovali od vodiča pred nami, že čo robiť.  Diaľnicou sme pokračovali smer Skopje cestou boli mýtne brány. Dobré bolo, že brali aj euro no pri prepočítaní kurzu sme zistili ,že je asi 2x nevýhodnejšie platiť eurom nakoľko všetko zaokrúhľovali ako sa im chcelo. Architektúra mesta Skopje je veľmi pestrá vidno prelínajúcu sa kresťanskú a moslimskú kultúru. Celé mesto bolo rozostavané, nakoľko bolo v roku 1963 úplne zničené. Ako pamätník tohto nešťastia postavili nad mestom  Kríž tisícročia.
Macedónčania veľmi obľubujú sochy čo bolo vidno aj na námestí , ktorého centrom bola obrovská socha Alexandra Veľkého. Most cez rieku Vardar lemujú sochy z oboch strán, z ktorých jednou je aj socha sv. Cyrila a Metoda.
Skopje je prenádherné mesto, do ktorého sa istotne ešte raz vrátime.  Prichádzajúca búrka a kus cesty pred nami nás nútili pobrať sa ďalej smerom ku Gréckym hraniciam. Cestou k nim sme stretli  asi prvého Macedónskeho motorkára na BMW 1300.  Porozprávali sme sa s ním kombináciou asi troch jazykov a ked sme mu vysvetlili odkial a kam idmeme, svoje nadšenie prejavil gestom palca hore.
Opäť sme sa stretli na ďalšej mýtnej bráne kedy nám naznačil , že máme prebehnúť a ani nezastavovať. Poďakovali sme mu za radu a samozrejme aj v budúcnosti sme sa jej držali.
Asi 100km od Grécka sme konečne našli prvú čerpaciu stanicu so sprchami. No na naše sklamanie sa sprchy iba budovali. Hranice sme prešli okolo 21:00. Mali sme namierene smer Thessaloniki do prvého kempu, ktorý nájdeme. Unavení sme sa spýtali na benzinke v Solúne, kde nám povedal,i že najbližší kemp je 100km v Katerini.  S pár nadávkami sme sa vybrali smer Katerini, presnejšie Olympia beach, kde sme blúdili a blúdili a kemp nenašli. Nakoniec sme stanovali v Paralii priamo v centre mestečka na pláži 10m od mora 10 m od diskotéky.

Grécko

21.7.2011

Po budíčku sme sa konečne okúpali v mori. Zistili sme , že naši susedia boli Rumuni, ktorý cez deň predávajú na pláži šišky. Milo nás prekvapili ceny a ľudia. Gyros + kola v plechovke spolu 2,40€. Jedinou nevýhodou bolo, že sme na jedlo museli čakať do 9:00 vlastne do 9:30 kým začali predávať. Ľudia boli veľmi priateľský pýtali sa nás odkiaľ sme,  dokonca sme stretli prvých Slovákov, ktorý neveriacky krútili hlavou.

V ten deň sme mali na pláne menej náročný program, prehliadku hrobky Filipa II.  vo Vergine. Cestovali sme  úplne letno oblečení a v pomalom tempe sme si vychutnávali krajinu.Pri vstupe do hrobky nás prekvapila cena 8€ na osobu. Našťastie však existujú výhody pre študentov a tak

po predložení ISIC a môjho 2 roky neplatného preukazu z STU sme mali vstup zadarmo. Pravdu povediac bolo to tam pekné ale za 8€ by tam nebolo čo pozerať. Ako býva zvykom, keď sa dá kúpiť pamätná minca tak si ju aj kúpime. Ďalšou zastávkou bolo mestečko Litohoro-port, kde sme našli kemp a prístup do mora s kamenistou plážou. Kemp vlastnil starší manželský pár, v kempe bol bazén sprcha wc, obchod + osvetlenie a zásuvka na parcele kde sme stanovali a to iba za 15€ (stan, motorka, 2 osoby.)

22.7.2011

Ráno sme sa pobrali z kempu smer Dion odkiaľ vedie cesta na Olymp. Asi do 1/3 Olympu vedie pekná asfaltová cesta no ďalej už iba prašná kamenistá cesta posypaná veľkými kusmi štrku po ktorej sme šli asi 2km. Až na vrchol sme nevyšli nakoľko ak ako v kempe aj tam sme stretli Maďarov, ktorý nám povedali, že ďalej nech nejdeme, vraj tam nič nie je. Pri konci asfaltovej cesty bola náučná tabuľa a turistické trasy. Vydali sme sa cestou k vodopádu a jazierku kde si podľa legendy umývala od krvi ruky žena,  ktorá zavraždila Orfea. Voda bola tak priezračne čistá , že sme do nej obaja nechtiac stupili. Bolo to prenádherné miesto odkiaľ sa nám ani nechcelo odísť.
V poobedňajších hodinách sme sa pobrali z Olympu do mestečka Dion , kde sa nachádza múzeum, ktoré bolo pre nás opäť zadarmo. Normálne by sa platilo 8€ na osobu.
Cestou do kempu som zistil ,že pútko z tankvaku sa stalo našou obeťou Olympu. Majitelia kempu nám dovolili nechať si tam veci do 14:00. Z Litohora sme sa pobrali smer Larisa Trikala a Kalampaka. Cestou nás hnevali chaoticky rozmiestnené mýtne brány, ktoré sme sa na vzor Gréckych motorkárov snažili prefrčať bez platenia, čo sa sem tam aj podarilo.

Konečne sme v diaľke uzreli Meteoru.

Meteora je prenádherné miesto kde sa nachádzajú kláštory na vrcholoch kamenného pohoria .
Bohužiaľ naša nevedomosť o hodinovom časovom posune  a otváracích dobách spôsobili , že sme ani jeden kláštor nezastihli otvorený.
Cestou z meteory sme stretli motocykel yamaha v-max , ktorý mál rovnaký kryt chladiča, ako môj , ktorý som si poctivo ručne doma vyrábal.

V podvečerných hodinách sme sa vydali smerom späť. Čiže Meteora bola naším najjužnejším bodom. V mestečku Farkadona sme sa zastavili na Kebab  s kolou, kde sme za dve porcie platili iba 3,20€. Rozhodli sme sa , že nocovať budeme v prvom prímorskom mestečku, ktorým bolo Platamonas. Kempy boli plné. Našťastie nás prichýlil jeden pán v akomsi domácom kempe, kde sa nás spýtal koľko sme ochotní za noc dať. Jeho návrh 10€  za všetko bol veľmi prijateľný .

23.7.2011

Ráno sme si v mestečku dali raňajky a pobrali sa smer Thessaloniki. V Thessalonikách sme navštívili múzeum ktoré sme mali opäť zadarmo ,normálne 6€. Ďalej sme šli do Bielej veže kde  sme si potvrdili že Gréci ani nevedia kde je Slovensko. Pri vstupe sme opäť použili ISIC a mali sme to zadarmo (normlane 3€). Sranda je v tom, že  zadarmo môžu mať iba študenti z krajín EU a pani, ktorá nám overovala ISIC mala problém s tým kde je Slovensko a či je v EU.

Po prehliadke mesta sme sa vracali k motorke, keď nás prepadol panický strach . Naše parkovacie miesto totiž nebolo celkom kóšer a okolo motorky bolo zaparkovaných ďalších  5 policajných motoriek. Našťastie bolo vo veci iba to, že sa im môj spôsob parkovania zapáčil a odstavili si motorky vedľa nás.


Ďalšou zastávkou bolo Sarti na Chalkidiki. V meste je lacnejší benzín ako mimo mesta tak sme sa rozhodli dotankovať a to sa ukázalo ako veľmi správne rozhodnutie, totiž aspoň sme v čas zistili, že na tankvaku sa pilníkom na opravu defektov spravila diera a pilníku nič nebránilo aby brázdil povrch nádrže. Cesty na Chalkidiki sú strašné,  postupovali sme pomaly metódou čo odbočka to obchádzka. Pôvodným planom bolo prejsť  Polygyros a smer Toroni obísť poloostrov a zakotviť v Sarti. Odbočku sme prešvihli a skoncili sme smer  Metagkitsi, tým pádom sme to obišli z druhej strany. Cesta vnútrozemím Chalkidiki pripomínala púšť z hororu Hory majú oči. Cesta na Sarti ubiehala veľmi pomaly  a kempy sa zdražovali a zdražovali. Napokon o 17:00 sme prišli konečne do Sarti.  Prenádherná piesočnatá pláž, na ktorej sme sa rozložili mala priamy výhľad na zapadajúce slnko nad polostrovom Athos. Athos je mníšski štát, do ktorého treba špeciálne povolenie na vstup. 

Pri kúpaní som zistil že mi opuchlo oko. Hľadajúc nejaké tabletky sme sa prihovorili Čechom, ktorí so svojim karavanom jazdili po Grécku už vyše mesiac. Pri hľadaní nocľahu sme narazili na ceny 35 €  a viac.
Rozhodli sme sa preto stanovať tam kde to je zakázané,  tj. priamo na pláži.

Vo večerných hodinách sme si konečne užívali pravú dovolenkovú atmosféru . Túlali sme sa uličkami a nakupovali suveníry.

24.7.2011

Ráno sme sa prebúdzali pri nádhernej scenérii vychádzajúceho slnka nad Athosom. Pri balení stanu sa nám prihovoril  starší manželský pár z Francúzka a ponúkli nám kávu a prehodili sme pár slov. Pri odchode so Sarti sme rozmýšľali nad tým či nám tú  kávu ponúkli z obdivu alebo z ľútosti , že Slovenský bezdomovci dorazili do Grécka na motorke. Na dnešný deň bol naplánovaný presunúť sa z Chalikidi do Alexandroupoli. Cesta z Chalikdiki trvala nekonečne dlho a značenie ciest mi pripomínalo Taliansko, čiže sme  hľadali cestu metódou pokus omyl. Keď sme sa dostali konečne na diaľnicu, mali sme v pláne zastaviť na odpočívadle a dať si obed.  Po troch neúspešných pokusoch sme zistili, že  pri tejto ceste odpočívadlá nie sú a treba odbočiť na dolu z diaľnice. Miestna reštaurácia na jednej bočnej ceste bola v štýle západnej Európy, čo nám cenami pripomenula Nemecko a keď sme videli nemeckých dôchodcov nastupovať do jaguáru asi za 300000€, uvedomili sme si, že tu sa asi nedoplatíme a radšej sme pokračovali v ceste. V  poobedných hodinách sme pomaly ale isto prichádzali do Alexandroupoli, ale už asi so 70kilometrami na rezerve. Tu sme objavili ďalšiu podobnosť s Talianskom, a to tú, že cez víkendy majú benzínky zatvorené. Ceny kempov sa pohybovali od 17€ do 25 €. Prirodzene nám stačil kemp za 17€. 

Večer sme strávili na oslavách v centre mesta.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Průměr: 1.25
Známkováno: 8x

Vložení komentáře

Pokud chcete vložit komentář, tak se registrujte a přihlaste.


TOPlist