marrtinn> ďakujem ti veľmi pekne. O karnete vieme a budeme vybavovať. také hrubé informácie čo , kde a ako, máme. Mňa to skôr zaujímalo nakoľko to je nebezpečné pre mňa. Ale po tohtoročnej ceste cez časť Turecka a Balkán (aj obávané Kosovo alebo Albánsko), kedy nás všetci strašili, že nás zabijú alebo okradnú, sa už ciest nebojím. Na cestách sme stretávali milých a ochotných ľudí. A bolo jedno akého vierovyznania sme. V Istanbule sme sedeli pred modrou mešitou na schodoch pretože sme tam prišli už v dobe, keď bola pre verejnosť zatvorená a vieš čo sa stalo? Otvorili sa dvere, pozreli sa na nás a vzali nás dnu. Vraj, síce už je zatvorené, ale ak sa poponáhľame, tak si to môžeme pozrieť. Mne dal mladík šatku na hlavu a poprosil nás nech sa vyzujeme. Na parkovisku nám ochotne a zadarmo strážil strážnik motorku a keď sme sa vrátili, tak sme dostali ešte Colu a dovolili nám na tom parkovisku prespať, keďže v Istanbule kemp len tak nenájdeš. Ani raz som sa necítila v ohrození. A myslím, že ak sa dodržiavajú ich zvyky, nemám prečo na seba priťahovať pozornosť. :)