sumoto_leden



Veľký Malý výlet

Ako sme sa konečne do Rumunska dostali, alebo "ríl advenčr" výlet....

Kapitoly článku

Ako som už pár krát čítal tu na motorkari.cz, cestopisov z Rumunska nikdy nie je dosť. Takže Vám dávam do pozornosti ďalší, od cestovateľov – začiatočníkov. Jeden malý výlet s veľkým zážitkom.

     Po vstúpení do stavu manželského, som sa presťahoval do krásnej prírody v okolí Martina, kde som začal spoznávať nových ľudí, ktorým rovnako chutí jazdiť na motorkách, štvorkolkách. V roku 2016 sme sa poskladali partia motorkárov – Ja (srdcom východňar a navigátor– Suzuki DR 650 RS), Peťo (Peťo alias hladké gumy – Honda Transalp 650), Lukáš (odvážny maturant – Yamaha XTZ 660 Tenere) a Vlado (servisák a nositeľ všetkých náhradných dielov – Honda Transalp 700). Termín – od 26.8.2016 (5 dní)

26.8.2016

     Plány sa trošku zmenili a Peťo je už týždeň v Rumunsku s Dušanom (ďalší parťák – Yamaha TDM 850). Vlado a Lukáš si to na Východ SR dávajú cez Poľsko už od štvrtka, no a ja ešte v piatok sedím do obeda v práci. To je tak, keď sa Vám práca stane koníčkom... Poobede nakladám motorku do dodávky a vyrážam smer východ, kde sa stretávam s Vladom a Lukášom a prespávame u mojich rodičov. Večer povinné pohostenie ako sa na východe patrí a ideme spať.

27.8.2016

     Vyrážame ráno o cca. 07:30 hod. Začína byť horúco a obloha je bez obláčika. Ideme smer Vranov nT – Trebišov – hraničný prechod Pácin a s Peťom a Dušanom, sa stretávame v nejakom Maďarskom mestečku Halaszlé, alebo tak nejak (neviem si tie Maďarské mestá zapamätať). Z celého Maďarska si pamätám iba rovinu a vietor a piesok a potom myslím že ešte jednu rovinu a trocha piesku. Vlastne, bolo to dosť nudné až na jednu pasáž, ktorú tvorila cesta z piesku medzi nejakými dedinkami, ktorých názov tiež neviem.

 

Dušan sa po kávičke od nás odpája, ide domov. Aj keby chcel, tak do Rumunska sa nemôže vrátiť najbližších 90 dní, lebo v Rumunsku majú poctivých policajtov, aj keď značky majú nepoctivo umiestnené v nepriehľadných kríkoch. Keďže Peťo má ešte zopár čistých trenírok, pripája sa k nám a ide späť do Rumunska. Na hraniciach nebolo veľa áut, takže kontrola prebieha rýchlo a sme v Rumunsku. Ako prvý cieľ sme si zvolili nájsť reštauráciu. Po pár pokusoch sa nám to podarilo a musím povedať, že som už dávno nemal tak chutné jedlo. Paráda. Reštika bola na začiatku Satu Mare, po pravej strane vo dvore s jazierkom. Ďalej sme zistili, že na benzínkach majú free WIFI! Skypujeme, posielame fotky aj keď v podstate sme ešte nic nenafotili. Po obede pokračujeme na Baia Mare, kde naším prvým cieľom je vrch Ignis. Volíme bočné cesty a cez mapku v aplikácii hľadám najtenšie čiarky, ktoré sú zárukou šotolinových alebo hlinených ciest. Prvý krát si začínam užívať výlet a po Vladovom neustálom opakovaní, že to je „advenčr“, začínam sa cítiť, ako keby sme prešli celú Hodvábnu cestu a boli už iba 5 km od Čínskych hraníc. Vrch Ignis sme nezdolali a presúvame ho na ďalší deň. Začali sme hľadať ubytovanie. A keďže sme advenčr jazdci, spíme v stanoch. Máme ale problém nájsť pokojné miesto a hlavne všetci sa bojíme, či nám niekto niečo neukradne. Predsa len, značná časť občanov RO sú viac opálení a more sme tu nevideli. Ale postupom času sme zistili, že čím chudobnejší kraj, tým milší ľudia. Kempovanie je parádne. Spomínam si na detské časy...

28.8.2016

     Ráno nás budí hubár. Len sa na nás usmeje a ide svojím smerom. Asi je zvyknutý na podobné prípady. Chrbticu mám v tvare vyjazdenej traktorovej koľaje pod stanom, ale bolo to advenčr, takže paráda. Robíme kávu, potom ešte jednu kávu, dáme raňajky, potom ešte jednu kávu a balíme. Balenie je najhoršia časť. Nikdy neviem, čo som z toho množstva vecí vybalil a či som potom všetko zbalil. Ako správny enviromentalisti pozberáme odpadky a vyrážame. Nosenie odpadkov má na starosti Peťo. Nosil ich poctivo celý deň, aj keď príležitosti na vyhodenie mal viacej. Alebo ich nosil dva dni?

Už neviem. Naberáme smer okolo jazera Lacul de Acumulare Firiza, pred Izvare odbočujeme na dlho vytúžený riadny šotolinový advenčr smerom na dedinku Mara cez nádhernú prírodu, kde stretáme divoké kone, alebo kravy alebo už neviem čo to bolo. Bol to nádherný šotolinový úsek, ktorý ide okolo rozostavanej priehrady. Prvý kontakt s Rumunskou prírodou. Naadehraaaa. Peťo s Vladom zisťujú, že plne naložený Transalp nie je stavaný na rýchlu jazdu po kamenistej ceste. Ich olejové filtre a výfuky dostávajú zaujímavé tvarovanie po niekoľkých nárazoch. Mali si kúpiť DR-ku. Stále im to hovorím. Mali by problém už iba so štartovaním, žraním oleja, nepohodlným sedadlom, vibráciami, sem tam s elektrikou. Ale oni nieeee, že Honda je bezproblémová. Môžu mi iba závidieť.

V dedinke MARA tankujeme a dopĺňame potraviny. Nasleduje nádherný asfaltový úsek, zákruta doľava, potom doprava, zasa doľava, paráda. Úplne nový drsný asfalt. Zažívame veľmi ostrý kontrast kvality ciest, ktorý nás sprevádza celým výletom. Na vrchole kontrolujeme „poser čiarky“ na pneumatikách. Vlado to dal až na hranu. My ostatní nie, takže ticho závidíme, ale na druhej strane možno docikáme ďalej ako Vlado... Pred najvyššie položenou časťou cesty odbočujeme doprava na Izvare. Cesta neskutočná, zasa riadny advenčr – stupačky, hrabačky, fotečky, selfie, atd... ideme cez les, potom cez nádherné lúky. Tesne pred Izvare nachádzame odbočku na vrch Ignis a začína ešte zaujímavejšia cesta. Krása, proste nádherné enduro jazdenie. Výhľad z hora nádherný. Vážne nádherný enduro zážitok. Odporúčam si to zajazdiť.

Hore zisťujem, že mám prasknutý zadný nosič, na ktorom je upevnený čínsky kufor. Kedže v kufri mám samé ľahké veci (gola sada, 1 l oleja, kľúče od velkosti 8 až do 24, uťahovačky, náhradné cievky, riadiacu jednotku, vývodové koliesko, matky a šroubiky rôznych veľkostí, náhradné páčky, slaninu, kompóty, 2 litre vody, topánky, atd...) otrasy spôsobili prasknutie na pravej strane nosiča a už sme jasne videli, aký osud bude mať nosič DR-ky na Rumunských cestách. Preorganizovali sme usporiadanie v mojom kufri, rozdal som nejaké veci spolucestovateľom a prvý technický problém bol vyriešený. Stále viac sa začínam cítiť ako advenčr jazdec. Cestu dole sme zvolili cez Izvare späť do Baia Mare a následne smer Cavnic. Ako hovoríme na východe – „išli sme krížom“. Inak toto slovne spojenie „pôjdeme krížom“ z mojich úst sa nie vždy páčilo účastníkom zájazdu, pretože to vždy znamenalo, že neviem presne ako pôjdeme a neviem presne ako bude vyzerať cesta, príp. je dosť možné že sa tam ani nedostaneme. A keď som použil vo vete východňarske slovo „das“ (das – východňarska jednotka približnosti), napr. „pôjdeme tu krížom a das o piatej sme tam“, slovo advenčr nadobudlo znova iný význam. Krížom z Baia Mare do Cavnica znamenalo ísť cez starú baňu/lom, a následne lesnou cestou popri potoku. Znova krásny enduro zážitok.

Z Cavnica sme išli po ceste smerom na sever a hľadali sme vhodné miesto na stanovanie. Našli sme jedno asi 100 m od hlavnej cesty na krásnej lúke, mimo dohľad okoluidúcich áut.

29.8.2016

     Ranný budíček bol parádny, znova kolobeh balenia a sušenia.

Prichádzame späť na asfalt a začína krásny asfaltový úsek – úplne nový asfalt, krásne prehľadné zákruty. Po pár km odbočujeme na tenké čiarky na mapke a ideme krížom do obce  Petrova.

Z obce Petrová ideme k Ukrajinským hraniciam do obce Valea Viseulu. V dedinke odbočujeme doľava a pokračujeme advenčr cestou popri rieke Tisa. Odporúčam nedržať sa úplne pri rieke, ale asi po 1 km odbočiť doľava smerom k hrebeňu. Garantujem Vám nádherné pojazdenie.

 

Tu mal náš účastník zájazdu, maturant Lukáš malú nehodu. Tenerka aj Lukáš to ale ustáli iba s malými modrinami.  Mladým ľudom sa rany hoja rýchlo, takže mu stačilo 1O min. prestávky a išlo sa ďalej.  Celý úsek sme išli skoro dve hodiny a pred vstupom do dediny sme si oddýchli v ovocnom sade. Lepšie ako wellnes niekde v hoteli.

Pokračovali sme cez  dedinku Craciunesti do Sighetu Marmatiei. Dali sme si obed (pozn. – polievky Rumuni nevedia robiť), doplnili zásoby potravín a vody, no a poď ho krížom do Sapanty. Poviem Vám, lepšiu skratku ste nezažili. Ale s plne naloženou motorkou to je skratka na celý deň. Neviem Vám dať presné súradnice kedže sme išli krížom, viem že tam boli úseky kde sme išli po jednom a ostatní ho istili. Nádhera! Počas tohto dňa na moju vetu „pojdeme krížom“, alebo proste „ideme takto ako ukazujem rukou“ pribudla veta hlavne od Lukáša  - „ to nemyslíš vážne“. Ale on sa iba tváril, jemu sa to páčilo. Aspoň si to stále myslím. Striedali sa krátke výjazdy s lúkami, potôčiky, prejazdy cez blato. Kedže doobedu sme spravili 80 km, a poobede sme za 4 hodiny spravili 5 km, slovo advenčr v tento deň dostalo znova nový, ďalší význam a postúpilo v obtiažnosti o level vyššie. Poobede nám pribúdali nehody – ja som chcel skočiť s plne naloženou motorkou 0,5 m hlbokú a 0,5 m širokú brázdu do kopca (vážne neviem čo som si myslel) no aaaaa neskočil som. Namiesto toho som dorazil a zlomil celý zadný nosič aj s kufrom, takže sme to gurtňami stiahli o rám motorky a pokračovalo sa. O niekoľko 100 m Peťo, keď išiel prvý, podcenil lesný výjazd po veľkých kameňoch, no a z prilby som cez interkom počul už iba... Vlastne radšej som nič nepočul. Peťo je kľudas. Motorke sa po náraze do kopca pri ceste rozišli predné plasty, ale keďže sme mali pásky a drôtiky a podobné veci, všetko sa opravilo a vyzeralo to ako povodne. Po tejto nehode nám upadla morálka, takže sme si našli na najbližšom hrebeni stanovište, odkiaľ najprv Vlado, potom Peťo a tak ja, sme sa vybrali hľadať cestu do civilizácie. Po cca. 1 hod. sme nič nenašli. Iba Peťo stále hovoril o nejakom horskom hoteli, čo mu ukazovala jeho GPSka. Večer o 20:00 hod. bez vody a úplne vyšťavení sme tomu aj celkom verili. Keďže sa blížila tma, vybrali sme sa teda k hotelu, pretože ísť niekam ďalej „krížom“ už nemalo význam, a začínalo to byť nebezpečné.  Poviem Vám, ten hotel bol nádherný. Bol síce zamknutý, ale okolie so senníkom, suchým wc-kom a ohniskom nám prišiel ako 5 hviezdičkový hotel. Rýchly kúpeľ v potoku (pozn. : ak je voda studená, nedávajte si veľa šampónu. Ide ťažšie a dlhšie dole a vy stojíte dlho v studenej horskej vode), potom oheň, slivovica, káva, slivovica, stany, slivovica, opekanie,  slivovica, krava čo nás vystrašila tak, že sme sa skoro p....li, slivovica, možno ešte raz slivovica a spať. Real advenč ekstreme trip. Abo tak nejak....

30.8.2016

     Vstávame skoro ráno. Postup je jasný – káva, jedlo, káva, rýchla údržba, ja si prebaľujem veci do dvoch vakov a na pamiatku nechávam Rumunom čínsky kufor s drziakom z motorky, Vlado s Lukašom nechávajú stan z Tesca, kedže sa im tak trošku rozpadol. Niekomu určite ešte poslúži. No a dávame ešte jednu kávu a vyrážame.

Nové sily, nové výzvy a ranná veta – „ideme ďalej krížom“  neznela až tak strašidelne, ak je človek oddýchnutý. Niekoľko kilometrový úsek lesom, kde sa striedalo blato, veľké mláky a hlboké koľaje po ťažbe dreva nám dali zabrať. Ale ako hovorí Vlado – „Ríl Advenčr“ .

Krásna jedna hodina offroadu sa odrazu zmenila na nádhernú šotolinu popri potoku, ktorá končila v Sapante. Prvé potraviny boli naše. Znova káva, malinovka, jedlo, voda, nanuky do ruky, no proste paráda. Aj civilizácia má v určitých chvíľkach svoje čaro. Po oddychu sa zastavujeme pri tom vtipnom cintoríne. Nakúpime magnetky  a vyrážame smer Maďarsko. Na hranice ideme už normálne, žiadne krížom. Maďarsko, vlastne až na jeden moment, keď sme sa viezli na kompe bola nuda, potom nuda, a hlavne tak protivný vietor. Išli sme nonstop v náklone. No a ak som to nepísal, tak v Maďarsku bola vážne nuda. No neskutočná nuda. Na Slovensko sme prišli cez prechod Pácin, potom naspäť do Maďarska na Košice, kde sme sa rozdelili. Chlapci chceli dať osobný rekord na motorke, takže tento deň dali skoro 600 km. Ja som v kľude išiel na návštevu k známemu, kde som si dal kávu, a potom smer Hanušovce nad Topľou. Do Martina som sa vracal v stredu.

     Čo písať na záver? Obdivujem Peťa, že to dal celé na úplne cestných a hladkých pneumatikách, obdivujem Lukáša, že pred Rumunskom mal najazdených iba cca. 1000 km na motorke a rozhodol sa ísť (teda asi jeho mamča) a Vlada, že bojoval s takou váhou naloženou na motorke v teréne, ktorým sme išli a dal to "na pána". Ako sa hovorí -  „po prvýkrát je to vždy najlepšie“ , tak tu to platilo určite. Aspoň v mojom prípade. Bol to síce nakoniec iba taký rýchly výlet v podstate iba na kúsku Rumunska, ale natoľko intenzívny, že sa o ňom rozprávame stále, keď sa stretneme. Tento rok – rok 2017 si dáme Rumunsko znova, plánujeme Fagaraš a Transalpinu, ale tým naším spôsobom, proste pojdeme KRÍŽOM ako RÍL ADVENČR :) 

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (13x):
Motokatalog.cz


TOPlist