Ako som nešiel do Afriky

Ráno vstávam o ôsmej, pretože budík na siedmu drzo ignorujem. Po prebdenej noci a prvých 570 km mi tento spánok prišiel vhod. Dávam do seba tradičné Talianske raňajky, nahadzujem kufre, otáčím kľúč a plný očakávaní odchádzam. Dnes mám jediný cieľ, prísť v predstihu na známy foto point bod, odkiaľ je drvivá väčšina fotografii Toskánska. 

No ceste neprebieha podľa mojich predstáv, vonka teplo, ubolené brucho, premavka je des, všade kamióny. Ale tak čo už, teším sa na cieľ. Niekde okolo mesta Rosolina chytám mega kolónu, občas predbieham s malou dušičkou, nakoľko moje skúsenosti sú ešte biedne a nikdy žiaden motorkách, ktorého by som kopčil. Aj keď štýl jazdenia v IT poznám. Stopky a plné čiary sú tu len proforma a tak i ja občas na hulváta predbieham stojace auto v tomto pekle.

Niekde v okolí mesta Ravenna odbočujem uvarený k smrti k pumpe, tankuje motorka i ja, a vtedy ma napadlo, že ráno som nespároval Garmin s aplikáciou Garmin smartphone, aby som mal online prehľad o trase a možných kolónach. Ihneď ma viedla na obchádzkovú trasu medzi malými mestečkami, kde je premávka oveľa priaznivejšia. Že som to ja blbec nezapol skôr. No ani to mi nestačí, a tak zmením profil navigácie z rýchla, na adventúre. Vedie ma to ešte pár km mestami, kde tu zrazu odbočka do ľava. po cca 1km serpentíny a kopce. V momente som mal blažený úsmev na tvári. Bolo naozaj neskutočné. najbližších 270km viedlo kopcami Toskánska, kde som naozaj aj hodinu nestretol jediné auto. Cesty neboli tip top a pripadali mi skôr ako tajná spojnica z čias vojny, ale nikam som sa neponáhľaľ a naozaj si to užíval.

 Okolie bolo trocha vyprahnuté, to sa však zmenilo tabuľou TOSCANA

 A tie výhľady ozaj stoja za to

Cestu lemovali typické Toskánske stromy - Toskánske Ciprusy. Tie lemovali aj prístupové cesty k "haciendám" :) Všade vysoké borovice, kamenné domy s bazénom vysekané do skál, hromada odpočívadiel, jazerá, zeleň, nekonečný počet zákrut a prevýšení, naozaj som si tu cestu užil. No pohľad na hodiny ma desil, blížil sa západ slnka a ja som stále ďaleko. Potreboval som dostatok času, aby som si obzrel terén, našiel ideálnu kompozíciu, rozložil statív a už len cvakal. Do toho som vychytal ešte miestny vláčik, je síce pekné, že mi na každom prechode trúbil, ale tým mi moc nepomáhal.

Po príchode do mesta Asciano, ma osvietilo, že do navigácie som nemal dať toto mesto, ale point na fotenie a tak nasraty pokračujem iným (zbytočne) smerom a k uvedenému bodu sa dostávam o 19:50, takže na statív, nastavenie foťáku, alebo hľadanie správneho miesta môžem zabudnúť... A tak cvakám z ruky nasratý, ale čo už.

Po západe otváram Booking a zisťujem že v Asciane nie je nič voľné. Najbližšie ubytko som našiel za cca 85€ asi hodinu cesty v mestečku Murlo, hotel s bazénom sa volá Albergo Di Murlo. Booking potvrdzuje ubytko,a tak nasadám a prchám. Za tmy prichádzam k hotelu, parkujem pred, na čo vybehol recepčný a navigoval ma s moto priamo do ich veľkého skladu, no paráda. Celý personal tu bol veľmi mily, dokonca mi ešte umožnili objednať si večeru, a tak objednávam Penne s bohvie čím, ale chutilo a veľmi :) Unavený opäť líham s očakávaním ďalšieho dňa.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE