1 reakcí na tento příspěvek irak-Kurdistan, april-maj 2011, KLX 250...TDM 900
So synom je sranda.
Niekedy nie je kde spať, inokedy nie je čo jesť,...
Myslím si, že keď si spomenie, ako sme boli hladní v Jalte, tak už sa nikdy nebude sťažovať, že mu nejaké jedlo nechutí.
Prípadne ak si spomenie, ako sme spali v Kišineve pred zamknutým nádražím na lavičkách.
Tie lavičky boli z oceľových rúrok. Bez spacákov, bez karimatiek.
Tak už sa asi nikdy nebude sťažovať na nepohodlnú posteľ.
Takéto výlety (takmer) vždy dopadnú dobre.
A človeka to iba posilní.
Teda ak prežije
Nespomínam si na nešťastné konce podobných výletov.
Ty áno?