Aprilia Tuono V4R (2011)

Človek sa ráno zobudí a dúma, či sa vôbec pôjde voziť, pretože Májové počasie vôbec nefandí motorkárom. Nakoniec sme sa však odhodlali a vybehli sme aspoň na miestnu zakrútenú cestu poblíž dediny menomSkýcov. Tam totiž predpoveď počasia sľubovala najmenšie riziko zrážok.

Tentokrát sme sa vybrali v zostave Tuono V4R a MT10SP. Cesta tam bola svižnejšia, jednoducho vhodná cestovná rýchlosť pre litrové naháče. Postupne som začal používať funkciu Tankovanie tuto na motorkároch, pretože akosi mi prestával sedieť pomerne optimistický ukazateľ spotreby priamo na moto. Ak ste si čítali recenziu, moja spotreba sa pohybovala vždy okolo 7l/100 km, podľa moto. Reálne je však spotreba 8-9 litrov. To je stále prijateľné, no je škoda že Tuono neukazuje tak ako má.
Jazda na Skýcove bola super. Mal som možnosť poriadne vyskúšať zrepasovanú prevodovku + funkčnosť quickshiftera, ktorý funguje na jednotku. Takisto som mal vďaka kamarátovi možnosť vyskúšať MT10nu a veru, tá taktiež funguje na jednotku. Avšak Yamaha zvolila oproti Aprilii úplne iný prístup pri prestavbe superbiku na "naháč". Yamaha je veľmi pohodlná, má dobrý posed, kus váhy navyše a elektronický podvozok je parádny. Je to naozaj multifunkčná motorka s ktorou nie je problém absolvovať dlhotánsky trip. Aprilia je naozaj iba RSV4ka s inými riaditkami. Motor má, podľa mňa, kus viac charakteru, celá motorka oveľa viac vibruje, viac na nej fúka, sedí sa na nej športovejšie, menej filtruje nerovnosti. Proste hovorí ... ,, Zober ma na okruh Adam ". Motor na MT 10 SP inak parádny, je použiteľný vo väčšom spektre ako na Tuone.

Ako vravím, počasie nám vyšlo a dážď sme obchádzali. Chceli sme sa previezť ešte smerom na BŠ, no keď sme prišli pri Tekovské Nemce, riadne sa ochladilo a cesta už bola mokrá. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme domov. Väčšinu sme išli na vode, gumy Michelin Power 5 sa chovali veľmi dobre, aj keď kvalita a čistota slovenských ciest im niekedy dala viacero roboty. Čo však už gumy nezvládli bola možno zhoda náhod, alebo príliš rýchly nájazd, prípadne neposlušnú pravú ruku. Jednoducho po 260 ostrejších kilometroch sa mi to podarilo zahodiť zhruba 5 kilometrov od domu. Prechádzal som pravotočivou zákrutou, tempom naozaj takým, aby som sa dostal domov. Po tom čo ma Aprilia niekoľkokrát sklamala , som ju zrejme sklamal niečím ja a dala mi to najavo. Ušiel mi zadok a vôbec nebol priestor na korekcie. Jednoducho to bolo hneď. No, neviem ani čo som si vtedy myslel, len som sa tešil kedy sa konečne došúcham pretože na tej vode to trvá. Postavil som sa, nič ma nebolelo, mal som všetky končatiny, netrafil som žiadne auto, zvodidlo, ani strom, takže som bol rád, že som rád. Moto bola pár metrov odo mňa, na tráve cez cestu. Tak som sa vydal za ňou, vypol zapalovanie... Zastavili asi 3-4 autá, za čo som veľmi rád a vďačný ! A pomohli mi dostať motorku z mierneho járku. Na moje prekvapenie bola moto relatívne v poriadku... chýbali jej také bežné veci ako: smerovka, radička, závažíčko odtreté... jeden plast... no inak nič hrozné.

Chcel som teda na nej odísť domov, avšak ako sa prekoprcla, mala mierne ťažkosti sa rozbehnúť. Tak som zavolal tatkovi, ktorý pre mňa pohotovo dobehol s dodávkou. Nakoniec sme odhalili ešte nejaké ďalšie škody, ako aj škrabnutú prilbu, rozbitý objektív a prasknuté sklíčko na foťáku, ktorý som mal vo vaku . No nie je to nič, čo by sa nedalo opraviť. Každopádne som rád, že všetko dobre dopadlo, nič mne, ani nikomu inému nie je. A Apriliu dám opäť dokopy. Len ma to mrzí, pretože to bol zbytočný pád... eh, škoda slov.


P.S. Po viacerých sezónach je to môj druhý pád na ceste (dúfam, že posledný). Zaujímavá vec je, že môj prvý pád prišiel na mieste ktoré je zhruba o 200 metrov od tohto, kedy som pred dvoma rokmi pri návrate domov z BŠ večer zrazil Srnku na Kawasaki Z300.

Tiež to bol moment, jednoducho sa nedalo ani zareagovať. V tme, kedy srnka vybehne spoza kríku, nie je šanca. Bol to pád vo vyššej rýchlosti, na suchu... no, nebol zrovna príjemný... Vtedy sa pri mne zastavilo ledva jedno auto a aj to ich niekoľko prešlo okolo... Preto som rád, že boli ľudia teraz veľmi zlatí .
Snáď som sa dostatočne poučil a budem mať viac rozumu, resp. dávať väčší pozor aj pri jednoduchej ceste akou je cesta domov... Pretože očividne sú tie posledné kilometre vždy kritické.