Nordkapp

Štvrtok 21.7. ráno si dáme raňajky a unikáme pred studenou frontou na juh. Ubytovanie nachádzame v penzióne v Tromso. Tomáš suší ako vždy veci fénom a v tom sa rozoznie požiarny poplach. Pozrieme nad seba s očakávaním spustenia sprchy ale poplach našťastie nespôsobilo netradičné sušenie ale dole v kuchynke si niekto pripravoval večeru a troška prihorela :-). Pani domáca vypína piskot poplašného a v pokoji si dáme večeru na izbe.

Piatok 22.7. od Nordkappu je počasie stále podľa predpovede usmoklené a upršané. Ráno Tomáš premazáva reťaz a ideme na ostrov Senja. Tromso sa dá prejsť takmer celé popod zem cez tunely a podzemné križovatky. Cesta k trajektu na ostrov je parádna, uzučká a je čo pozerať. Premávajú sa tu obrovské expedičné karavany. Obdivujem tieto kolosy a dumam, koľko môže stáť takýto kolos a jeho prevádzka. Veľmi krásne severské dedinky s typickými stavbami a všade rybolov aj keď rybu nekúpiš nikde, ani tú sušenú. Západná cesta na ostrove je neprejazdná a tak cestu do Gryllefjord absolvujeme s Tomášom tam a späť. Paľo nás čaká vo Finsnes na pumpe. Nechce sa mu už v daždi jazdiť. My v Grillefjorde zisťujeme, že odtiaľ chodia trajekty na Lofoty a dá sa to tak pekne skrátiť. Aj tam stretávame motorkárov, s ktorými sme boli na predchádzajúcich trajektoch.

V Grillefjorde na konci je pekná chatka na prespanie, skoro v lone mora, ale my musíme ďalej. Tomáš kupuje v obchode s potravinami a s rozličným tovarom goretex rukavice verziu č. 2. (Poriadne gumené pracovné). Obchod je spojený s nejakou zimnou záhradou, presklenou terasou a vykurovanou. Využívame to a dáme si obed z vlastných zásob a kúpeného pečiva. Vrátime sa po Palina do Finsnes a pokračujeme okolo mora až do kempu v Sjovegan, tam nám prenájmu chatičku vzdialenú asi 3km od kempu. Veľmi pekná chatka a v cene máme aj saunu. Skúšame ju zapnúť ale nič nereaguje. Tak ideme spať.

Sobota 23.7. ráno zisťujeme, že saunu sa nám podarilo večer zapnúť a celú noc kúrila a aj okolie kempu výdatne vyhriala. :D Mali sme šťastie že nezhorela. Ideme vrátiť kľúče a pokračujeme smer Lofoty. Stále je zamračené a často prší ale už večer sa má vyčasiť a druhý deň má byť pekne.

Prejdeme až na úplný koniec Lofot do dedinky A. Kupujeme magnetky a samolepky a cez airbnb zajednávame spanie v Ballstad. Cestou z A je už krásne a sú úžasné pohľady na okolité kopce a more. Stále nikde nevieme kúpiť sušenú rybu, v okolí sa sušia a je všade plno stojanov na ich sušenie, kde ich predávajú netuším. Zato keby sme chceli hamburger, hotdog, hranolky tak toho je všade plno, no fuj! Pri ubytovaní nám dáva ujko udicu a Tomáš behom chvíľky chytá dve parádne makrely a konečne si vychutnávame nórske ryby vlastnoručne chytené aj upečené. V noci fotím ešte stále nezapadajúce slnko.

Nedeľa 24.7. hľadáme trajekt, ktorým by sme si skrátili cestu do vnútrozemia. V Moskenes sú všetky trajekty beznádejne vypredané a tak pokračujeme na sever a užívame si nádherné Lofoty zaliate slnkom. V ďalšom mestečku Svolvaer, odkiaľ odplávavajú trajekty, čakáme s viacerými turistami asi tri hodiny než zistíme, že odtiaľto v nedeľu asi žiadna loď neodpláva ani nepripláva.

Tak pokračujeme ešte na sever do Lodingen, kde nám pred nosom odchádza trajekt, ale našťastie ide do hodinky ďalší a preplavujeme sa do Bognes. Cesta z Bognes do Fauske je pre mňa úchvatná. Neuveriteľné skaliská a hory. Natáčam ako šialený a neskôr zisťujem, že tá GoPro zasa nenatáčala. Táto kamera ma fakt serie. Hardware super ale soft v nej nanič. Hocikedy sa zasekne a jediná pomoc je vybrať baterku a zasa zasunúť. Nie vždy si všimnem, že kamera je zaseknutá a viackrát prichádzam o pekné zábery ako aj teraz keď si myslím že nahrávam. Vo Fauske nakupujeme proviant a ideme do kempu ale ten nemá voľnú chatku a tak ubytovanie nachádzame až v kempe v Saltstraumen. Veľmi pekné nové chatky s nádherným výhľadom na hory.

Pondelok 25.7. ráno si robíme praženicu a pokračujeme okolo Nórskeho mora ďalej na juh. Prechádzame nádhernými mostami, tunelmi, cestami vybudovanými akoby uprostred mora. Ani neviem, či idem okolo veľkého jazera alebo okolo mora až pohľad na nadmorskú výšku mi prezradí či je to sladká alebo slaná voda čo vidím. Využívame aj dosť trajektov a stretávame ďalších motorkárov a niektoré motorky sú doslova veteráni. Často zasa prší a ubytovávame sa v daždi v kempe Skogmo v chatke. Plán ísť na moto ešte na jeden ostrov z lenivosti a dažďa ruším a chalani si idú kúpiť nejakú večeru a ja otváram klasiku, trenčianske párky s fazuľou :D . Dáme sprchu, štamprľu a spíme.

Utorok 26.7. pokračujeme chvíľu v daždi chvíľu za slnečného počasia až do Trondheimu. Ideme takými uzučkými cestičkami, Paľo to nazval bukovské cesty, a aj trajektami. Veľa z nich je plne elektrických a teda kábel a zástrčka na nabíjanie je ako od jadrovej elektrárne :-)) na videu to mám zdokumentované. Opäť ako vždy krásna príroda, hlavne keď je pekne. Do Trondheimu ale prichádzame za totálneho dažďa a berieme hotel niekde pri letisku. Nie sme sami, čo sme tak urobili. Na hotely klasika sušenie sušičmi na vlasy, štamprla a tak ďalej.

Streda 27.7. Paľo je objednaný ráno do BMW na kompletné prezutie a tak odchádza skôr. My sa budíme neskôr, ideme na raňajky, konečne švédske stoly, balíme a stretnutie máme na pumpe za mestom.

Tu sa s nami Paľo lúči a ide direkt na Slovensko, cez Oslo, trajekt a cez PL domov. Mňa to štve, lebo to najkrajšie z Nórska ešte len príde a už hlásia krásne počasie a to využívame na prejazd horami. No ale dnes ešte poprší, ale aspoň sa nepráši, a ideme na známu atlantickú cestu, ktorá začína v Kristiansunde parádnym tunelom popod oceán. Ďalej cez mosty po ostrovoch cez Atlantik až do mestečka Bud. Tu v kempe berieme krásnu novú chatku za 60€ (posledné platené ubytko na ceste pod strechou) a ideme sa pozrieť nad mesto do múzea, kde skúmame hradby, opevnenia, bunker, obranné delá a aj zaujímavé zariadenie na hlásenie počasia. Večer v chatke kukáme ženský futbal v telke, varíme si mexické fazule a nesmie chýbať pivko a samozrejme štamprla.

Štvrtok 28.7. po raňajkách vyrazíme a dáme si presne v tomto poradí jeden tunel popod more, jeden most ponad more, jeden trajekt cez more a sme pod slávnou troliou stenou Trollstigen. Kúsok si zájdeme aby sme si obzreli túto lezeckú ikonu a po parádnych serpentínach s úžasnými vodopádmi vyjdeme na vyhliadku Rauma Trollstigen.

Keď sa dostatočne pokocháme pokračujeme horskou cestičkou s ovečkami a snehovými poliami až k vodopádu Gudbrandsjuvet, kde si dáme kávičku a zjeme niečo zo zásob. V tomto čase prebieha všade zber jahôd a čerešní, ktoré tu až teraz dozrievajú, sú ale dosť predražené na naše pomery. Prichádzame k vyhliadke na Geiranger fjord, v Geirangeri kotví zaoceánska loď, len ju pozrieme z cesty a pokračujeme. Všade je tu teraz množstvo turistov a áut. Vyšplháme sa krásnymi cestičkami pod Dalsnibu, hore až nejdeme, 30€ za kúsok cesty na vyhliadku nedáme a okolie cesty je aj tak úžasné. Celé tie hory sú úchvatné a je stále na čo pozerať. Ideme ďalšou scénickou cestou a pozorujeme ratrak v lyžiarskom stredisku Stryn Sommerski kde sa lyžuje aj teraz. Postupne prídeme až do mestečka Lom, kde natankujeme a nakúpime potraviny a ideme smerom na Jotunheimen. Pod najväčšou horou Nórska Galdhopiggen si urobíme nocľah. Upečieme si na jednorazovom grile lososa a nejaké klobásky, dáme pivko a štamprlu a šup do stanu.

Piatok 29.7. včera sme si mysleli, že už nič krajšie nemôžeme vidieť a zažiť, ale mýlili sme sa, dnes je to ešte lepšie. Opäť super uzučké cesty s parádnym asfaltom. Robíme si aj krátke offroad zachádzky, fotíme Galdhopiggen, priehrady alebo jazerá, plesá, snehové polia a ľadovce. Jotunheimen je krásny a prejdeme aj kúsok z Ardal komune. Ale vrátime sa a vychutnáme si ešte koniec národného parku do Sognefjorden. Všade sa kempuje na voľno a len je na nás či chceme spať vysoko a v nízkej teplote alebo nízko v teplejšom pásme.

Najdlhší cestný tunel na svete z Laerdal nejdeme. Ja som ho už išiel karavanom, ale prechod pohorím ponad neho je oveľa krajší ako ísť tie kilometre v diere. Uzučká cestička s dychberúcimi výhľadmi až do Flám je úžasná a môžem len doporučiť. Na moto totiž tie tunely nás až tak nelákajú. Aj keď je teda vysvietený všelijako farebne. Sústavou ďalších dlhých tunelov a mostov sa dostaneme až do Eidfjord a odtiaľ ideme tunelmi v tvare slimačej ulity, fakt zaujímavé, až k asi najväčšej Nórskej atrakcii, vodopádom Voringsfossen. Vodopád padá z výšky 182m a je najvyšší v Nórsku. Sú tam vybudované rôzne vyhliadky a aj schodiskový most. Odtiaľ ideme späť zasa tými zatočenými tunelmi v špirále a odbočíme do doliny Hjolmadalen kde si nájdeme miestečko pod obrovskými skaliskami na stany. Inak sme mali ísť až na záver tejto doliny, podľa mapy to tam vypadalo zaujímavo. Ale už sa nám nechcelo a vidina pivka bola silnejšia :-). Kúsok sme ale len predsa zašli.

Sobota 30.7. ráno nás budí ženská návšteva, prišla nás pozrieť ovca. Pokračujeme scénickou cestou a míňame spústu veľkých fossen – vodopádov – a vynechávame turisticky atraktívne miesta ako trolí jazyk (Trolltunga) a kazateľnicu (Preikestolen). Sme na moto, turistiku urobíme inokedy. Čo ma ale dostáva je opäť scénická cesta Ryfylke do mestečka Sauda. Fakt super cesta s krásnym prostredím.

Stavanger minieme, ani veľké mesta moc nemusíme, a popri pobreží sa dostaneme do ďalšej krásnej oblasti s takými oblými skalami a fotogenickými jazerami. Postupne hľadáme ubytovanie a tak odbočujeme v Egersunde na sever hlbšie medzi jazerá a nachádzame pekné miesto na byvak aj s byvakovacou skalou v prípade zlého počasia, čo v noci využívame, keď začne pršať. Večer sme opiekli niečo ako bôčik, slaninu Nóri nepoznajú :-(. Stany sme ani nestavali a kúpanie v jazere tam bolo exluzívne.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE