Balkánske historky

Ja som presvedčený, že iba mizivé percento československej populácie nenavštívilo túto malebnú krajinu. Chorvátsko nikde nezaostáva za krásou Azúrového pobrežia na úpätí Álp. Pobrežné mestá s históriou, ktorá by nezahanbila ani španielskych alebo talianskych dobyvateľov a romantické pláže, kde nenájdete ani nohu. Neďaleko mora začnete cítiť borovicovú vôňu zosilnenú slaným vánkom z mora, po viac ako 20-tich rokoch od kedy som ju prvý krát zacítil, je to tá najkrajšia vôňa ktorú poznám. Pravdepodobne to bude aj tou spojitosťou na detský zážitok z cestovania a keď sme prvý krát uvideli more so sestrou v roku 1997, vždy keď uvidím more od tohto okamihu, tak sa mením na malého chlapca s nekontrolovateľnými výbuchmi eufórie. Keď som našetril na prvú dovolenku ako mladý inžinier s teplým diplomom vo vrecku, bez práce a záväzkov a jednou starou Yamahou, vedel som, že moja cesta bude obsahovať aj kus Jadranskej magistrály. A prakticky od vtedy som navštevoval Chorvátsko každý rok do teraz, čo si len spomeniem. Keďže Chorváti sú veľmi dobrosrdečný a trošku kapitalisti, k úprimným zážitkom s nimi je trošku ťažšie sa dopracovať, ako sa s nimi dohovoriť v rodnej reči.

Jún roku 2016, ako vždy s kamarátom Maťom, motocyklovým druhom a jedným z dvoch členov nášho motocyklového neklubu Starinári, sme sa vybrali smer Balkán. Na Jadranskú magistrálu od Čiernej Hory po Slovinsko sme mali 2 dni. Pravdou je, že za 2 dni ju prejdete úplne v kľude aj s okúpaním. Jediné pravidlo je, ísť tam mimo hlavnú sezónu, ktorá trvá od 1.7 do 31.8 a spravidla sa v tomto období okrem vyšších cien vyskytujú aj plné cesty a horší zážitok. Ak by ste sa sem vydali koncom Augusta alebo v Septembri, zvyšujete riziko silného nárazového vetra na pobreží pod menom Bura. Počas pohotovosti Bury vás okrem nenormálneho vetra, ktorý sa oprie do kufríkov a nosí vás cez oba pruhy ako bábku na špagáte, čaká aj pokuta, pretože je zákaz jazdy motoriek a vozidiel s prívesnými vozíkmi po pobreží. To, že sme nemali kam odbočiť 10.9.2014 následne policajtov netrápilo, pokojne prijali pokutu aj v 35 eurách, nemali sme kuny. Z vetra potom odbočujeme spolu s priateľkou (už manželkou) do daždivého vnútrozemia a sťahujeme sa domov z predčasne ukončenej dovolenky. Mali sme celkom dosť tých hodín strávených v stane, kedy sme sa ani nemali kam pohnúť. Dážď bičoval celtu preloženú cez stan 2 noci a 1 deň. Búrka sa striedala so silným vetrom a bleskami. Po návrate na Slovensko sme sa dozvedeli o ohromných záplavách v Chorvátsku a Bosne. To, že sme spravili dobré rozhodnutie sa potvrdilo ešte raz, keďže pršalo už po koniec týždňa našej pôvodne plánovanej dovolenky. Späť do roku 2016. Najkrajší úsek Jadranskej magistrály vedie od mesta Karlobag do mestečka Starigrad-Paklenica. Ten istý sme prešli už vo vyššie spomenutom roku 2014, ale finálny zárez má názov Jadranská magistrála a preto bolo našou psou povinnosťou prejsť ju tak, ako stojí a leží dodnes. V dobách kedy nebola diaľnica, po tejto malebnej ceste putovali státisíce turistov každý rok. Na juhu Chorvátska nájdete kempy dvoch kategórii. Tá prvá je dobrá kvalita za prijateľnú cenu – tieto kempy nájdete najmä od Makarskej vyššie, vrátane ostrovov a druhá skupina je čistokrvne rakúsky štandard. Nič v zlom, ale kempy s mizernou kvalitou za rovnakú cenu ako na vyspelejšom severe, alebo normálny štandard za astronomickú cenu, najmä vďaka talianskym a rakúskym turistom, ktorí sem prišli loďou z IT. V 2016 sme spali v kempe niekde tesne pod Makarskou riviérou. Kemp bol plný Rakušanov, cena 20 Eur/osobonoc bola za žiadne služby značne prestrelená a sprchy, do ktorých vleziete až po pol litri vína, tiež nepridajú na pohodlí. Žiadne odpadkové koše a nezáujem domácich boli znakom, že sa pod Makarskou radšej vyspíme s hrozbou pokuty spania na ostro. Počas mojej prvej balkánskej motodovolenky v roku 2012 sme použili taktiku spania na pláži po zatvorení plážového baru, niekde v okolí mesta Zaton. Zistením, že za 1 noc v kempe v Dubrovníku by sme nechali takmer 2x viac ako za 3 noci v Budve (cca 37 Eur/osobonoc) bolo vymaľované. Po opustení pláže a plážového baru všetkými návštevníkmi sme si ustlali pri motorkách potužený miestnym pivom a pelinkovacom. Spacáky na karimatky a zobudil nás až ranný východ slnka. A čo sa stalo večer v bare? Zblížili sme sa s tromi miestnymi dievkami, anglicko-slovensko-chorvátska komunikácia celý večer naberala na obrátkach. Takmer sme mali aj kde spať, ale ako to už býva, boli sme dvaja na dve a tretia nás kategoricky odmietla, takže napokon sme ostali spať pri tých motorkách.

Najkrajšie zárezy v Chorvátsku sú pre mňa všetky zostupy k moru. Oplatí sa jazdiť si ich ešte pred sezónou, premávka je tam minimálna a asfalt obyčajne lepšej až dobrej kvality, ktorá rastie z roka na rok. Je vidieť, že Chorváti sa príkladne starajú o svoje pobrežné komunikácie, občas aj na úkor letných mesiacov. Ak by som mal začať od Juhu tak – Sveti Jure – kopec vysoký 1762 m n. m. je najvyšším kopcom pohoria Biokovo a na motorke sa dá vyviezť za poplatok (cca 7 €) až na jeho vrchol. O niečo severnejšie sa nachádza kostol, Crkva blaženoga Alojzija Stepnica a následné klesanie s výhľadom k mestu Kaštela z výšky 520 m n. m. až k moru. Ďalším krásnym zárezom na kufri motocyklistu bude určite cesta z Baške Oštarie do mesta Karlobag, klesanie, resp. stúpanie okolo 1000 výškových metrov s priemernou kvalitou asfaltu (2014) je krásnym zážitkom, rovnako ako cesta č. 5126 z Volarice do pobrežného mestečka Sveti Juraj. Na motorke sa taktiež oplatí vidieť ostrovy Krk a Cres, avšak prestoje v trajektoch sú celkom úmorné, taktiež treba počítať s tým že na ostrovoch sa jazdí pomalšie a premávka je tam zhustená a na zajazdenie to nieje už od koncom Júna. Vo vnútrozemí Chorvátska sa nachádza viacero horských prechodov, prekrásna cesta vedie napríklad smerom na Slovinsko v okolí mesta Gerovo.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE