Ducati 1098 (2008)

Celá moja motokariéra sa odohrávala na štvrovalcových naháčoch. Jogurta som nikdy nechcel a menej valcov tiež nie. Vlastne...raz som mal aj dvojvalec...necelé 3 týždne...potom som ho predal a celý štastný som sa vrátil zas na pár rokov k štyrom valcom

Více fotografii

Výška jezdce: 182 cm

První dojmy - práve prvé dojmy boli tým, čo ma presvedčilo. Kto nevyskúšal ťažko pochopí ten pocit keď si prvý krát sadneš na niečo ako Ducati 1098 a prvé zoznamovacie metre prebehnú hore Šturcom...potom dole Šturcom a potom hore a potom dole...a nechcel som zosadnúť...na parkovisku na mňa čakala moja MV Agusta a aj napriek tomu som Ducatku nechcel vrátiť majiteľovi :D

Motorku bych doporučil pro - rozhodne nie začiatočníkovi, niekomu kto to má v hlave upratané (kvalitná životná poistka výhodou)

Doplňky na motorce - rýchlopal Domino, titánový výfukový systém Akrapovič + riadiaca jednotka, KN vzducháč, antihoppingová spojka, karbónové kapoty (na fotkách je ešte len čumák, zvyšok som objednával teraz cez zimu takže na jar už budú), nastaviteľné stupačky s race prapákovaním Ducabike, páčky Ducabike, sem tam nejaká titánová skrutka alebo matica od Ducabike

Recenze

Dva roky som bol hrdým majiteľom MV Agusta Brutale 920...skvelá motorka pútajúca pozornosť všade kam príde, naháč (ako inak) s výkonným a napriek tomu priateľským 4valcom...proste ideálna motorka pre mňa. A potom prišla možnosť previezť sa na Ducati 1098 stelesňujúcej všetko čo som kedy nechcel. Nechcel som sedieť na motorke v polohe "ležmo", nechcel som dvojvalec, nechcel som niečo kde za servis dám nezmysel...a po prvých pár zákrutách som zrazu prehodnotil úplne všetko. Už samotný štart je malý zážitok...štartér lenivo roztáča tie dva valce, keď sa to po pár sekundách podarí a motor naskočí, jazdcovi zároveň naskočí husina. Zvuková kulisa ktorá ide od motora, z titánových akrapov vzadu a z otvorenej suchej antihopky je úžasná. Stlačíš spojku, jedna hore a ide sa...všetko sa deje strašne intenzívne, či sa bavíme o zrýchlení, spomalení, zatáčaní. A hlavne všetko ide akosi samo. Mám pocit ako keby motorka čítala myšlienky a robila to čo chcem bez toho aby som sa nejak významne snažil. Chceš ísť doľava? nie je problém...jemný pokyn a motorka ide presne ako po koľajnici tam kam si chcel aby išla. A teraz šup zo zákruty...opäť jemný pokyn, predné koleso sa odliepa od asfaltu v momente keď sa motorka začne vyrovnávať. Chceš zastať? Jemne pošteklíš monobloky od bremba a to že si na prednom kolese si všimneš až keď to zadné drbne o zem :D Celú dobu ale nemáš pocit že ťa chce zabiť alebo prinajlepšom ti ublížiť...ona si to užíva a ty s ňou.
Tak som si začal klásť otázku prečo som sa vlastne zubami nechtami držal naháčov keď evidentne sa mi lepšie jazdí zvalenému cez nádrž? Prečo som sa držal štyroch valcov keď tie dva vedia robiť to čo štyri v rade nikdy nedokážu? Kamarát našťastie počkal kým sa Agusta predá a domov prišla duKatka.

Po polke sezóny čo sme spolu môžem povedať že som nadmieru spokojný. Technické problémy sa nám vyhýbajú, trochu sa trápime so štartami keď nie je vonku nad 15 stupňov ale na to som bol dopredu upozornený a pokiaľ viem toto je "vlastnosť" tohto modelu. Rovnako som sa musel naučiť odvzdušňovať spojku, lebo tak nejak sa nám stáva že po týždni intenzívnejšieho jazdenia je páčka mäkká ako maslo na slnku. Inak si musím zaklopať, všetko šlape ako má.
Brzdy sú monobloky od Bremba a 330mm kotúče brzdia tak ako by od nich človek očakával, chce to ale správne platničky.
Podvozok mám základný, nastavený na moju váhu a keď toto dokáže séria neviem ako sa musí jazdiť na Ohlinse v Sku. Základný znamená plne nastaviteľné 43mm Showa vpredu a rovnako plne nastaviteľný tlmič Showa vzadu. Na klasickej ceste je to trochu tvrdšie ale nie až natoľko ako by človek čakal. Nehovorím že na ceste tretej triedy človek ide ako na lietajúcom koberci, to určite nie, zuby drkocú parádne, ale na Aguste to bolo horšie. V zákrutách to drží ako pribité aj keď sa vyskytne nejaká nerovnosť. A ak náhodou niečo ešte ma stráži tlmič riadenia od Ohlinsu.
Zato na okruhu je to niečo perfektné. Tam sa ukazuje na čo bola 1098ka stavaná. Je ale dobre držať si niekde vzadu v hlave že tento model je asi posledným čisto analógovým od ducati. Teda žiadne ABS, žiadna trakcia, žiadne nič...čo dojebeš už za teba elektronika riešiť nebude. Zo začiatku som si to uvedomoval veľmi, potom čoraz menej a teraz už je to len niekde na pozadí...Taktiež je dobré myslieť na to že pomer hmotnosť/výkon je takmer 1:1 takže ono toho výkonu tam je viac ako dosť.
Spotrebu netuším a radšej ani neriešim. Oproti 23 litrovej nádrži na Aguste je táto 15 litrová (z toho 4 sú rezerva) o poznanie menšia a ten dojazd je tak na 150km max (ale skôr je to menej...podstatne menej). Ukazovateľ tam nie je, takže keď už sa rozsvieti pažravé oko je ideál pomerne rýchlo hľadať pumpu.
Spolujazdca som ešte neviezol (nemám sedadlo ani stupačky) ale ani sa o to nijak nesnažím, lebo polovičke som našiel fotku spolujazdca na 1098 a povedala že na to mám rovno zabudnúť :D Rozhodne to ale nie je motorka na cestovanie. Úložný priestor je prakticky nulový (pod krovku lekárničku a hotovo), poloha tiež nie je zrovna najpohodlnejšia a po pár hodinách na diaľnici by moje kríže asi plakali.

Čo sa servisu týka zatiaľ som celkom v pohode...kúpil som ju 1000km po veľkom servise, takže zatiaľ som sa nemusel veľmi angažovať v tomto smere...olej si vymením aj sám pár krát za sezónu (používam 300V, takže treba), spojku odvzdušňovať som sa tiež naučil, lamináty na okruh si tiež zvládnem nahodiť a zhodiť sám (síce za 5 hodín ale predsa :D )...Väčší zimný servis a diagnostiku som zveril profesionálovi a cena bola úplne v pohode (oproti Aguste asi polovičná)...uvidíme ďalšiu sezónu keď príde čas na desmo servis :)