Yamaha XV 1900 Midnight Star (2009)

Majestátny luxusný krížnik.
Napriek retro dizajnu, veľmi pokroková motorka s keramikou vo valcoch, výfukovou príverou EXUP a hliníkovým rámom.

Více fotografii

Motorka koupena od Miroslav Šolc

Výška jezdce: 178 cm

Vybíráno z těchto modelů (a proč jsem nekoupil):
Harley Davidson FLHTK Electra Glide Ultr: Info v recenzii
Harley Davidson FXSTI Softail Standard:  Info v recenzii
Harley Davidson FLHTCU Electra Glide Ult:  Info v recenzii
Harley Davidson FLTRI Road Glide: Info v recenzii
Harley Davidson FLHTKSE CVO Limited: Info v recenzii

První dojmy - Prvý dojem z motorky je omračujúci. Je obrovská, majestátna a budí rešpekt. Napriek tomu v sebe nemá takú hrubosť a jednoduchosť ako konkurenčné stroje. Práve naopak. Prekvapila ma elegancia a prepracovanosť aj tých najmenších detailov. Napríklad tvar smeroviek alebo to, že bočný stojan, nádobky na brzdovku, tvar stupačiek alebo kufrov presne korešponduje s dizajnom motorky. Taktiež kopa chrómu a dvojfarebná metalíza robia z tohto stroja veľmi exkluzívny kúsok.

Motorku bych doporučil pro - Určite pre vyšších ľudí. Detailistov. Minimalistov a milovníkov dizajnu. Cestovateľov, pre ktorých štýl je na prvom mieste.

Doplňky na motorce - Orig. Yamaha: plexi, padacie rámy vpredu aj vzadu, lešenia okolo kufrov, kožou potiahnuté zamykateľné kufre, zadná opierka, nosič batožiny

Küryakyn: kryty brzd. strmeňov, rukoväte, páčky, stupačky vpredu aj vzadu, držiak mobilu + nabíjačka, brzdový pedál, radička, rámik ŠPZ, kryt klaksóna...a ďalšie sú v pláne
Chrómu nikdy nie je dosť...

Recenze

Bude to skôr príbeh o tom, ako som sa okľukou dostal k svojej vyvolenej ... recenzia až na konci

Takže po 14 ročnej pauze, 2 dcérach a vystriedaní niekoľkých bytov som sa rozhodol že nastal čas pre návrat k motorkárčeniu.
Kedysi dávno som začínal na starej otlčenej YAMAHE FJ 1200, pretože na nejaký chopper som v tej dobe nemal peniaze.
Mojím životným snom bol ale od detstva jedine Harley - Davidson. Vždy som tú značku zbožňoval, ten príbeh, kult, a pre mňa najkrajšie motorky na svete.
Žil som iba tým.

Od jari 2020 som teda začal intenzívne obchádzať inzeráty a sen sa začal meniť v krutú realitu.
Úplne prvý bol Softail Standard iba pár kilákov odo mňa. Na fotkách krásny cukríkový chopper, ale naživo úplný vergeľ.
Totálne vyžitý lak (aj to neorig.), chróm samý škrabanec, rozhrkané tlačítka na rididlách a spínačke, trúba nefunguje, palivomer takisto...
Skôr mi to prišlo, ako nejaká skladačka. Než že by to bol autentický FXST.
Celkovo mi ani na posed moc nesadla. Nohy moc pokrčené a s rukami na úzkych riadidlách...akoby mi bola malá.

Kedže som chcel jazdiť aj s manželkou, začal som pozerať nejaké touringové modely.
Electra Glide Ultra Classic, tretí majiteľ, 55 000 km, pôvodom z Prahy. Prečo nie?!
Na pohľad je to veľká majestátna motorka, ale keď som sa na ňu posadil zase tá stiesnenosť.
Nohy nakrčené blízko pri tele. Prístrojovka blízko pri ksichte. Síce ťa obklopuje tá obrovská hmota, ale na posed je tá motorka proste malá.
Asi mám príliš dlhé nohy

Neskôr sme boli pozrieť ešte jednu novšiu Electru Ultra Limited. A dokonca aj jednu CVO. Tie boli z Kanady. Ale evidentne nejaké "poistné udalosti".

Ďalšia v poradí bola Road Glide na juhu Slovenska. Na tej som si už pripadal uvoľnenejšie (prístrojovka je hodne v predu), takže som sa išiel aj previezť.
Prvý krát po 14-tich rokoch...celkom príjemná jazda. Reakcia na plyn taká gumová, takže sa aj neskúsený človek nezľakne veľkého dvojvalca.
Brzdy v pohode dávkovateľné, len ovládateľnosť na mieste horšia. Ale to som aj čakal.

Niečo mi však na tej motorke nesedelo a toto sa týka všetkých Harleyov, ktoré som videl.
Chrómy strašne ošúchané, lak vyžitý, všade nejaká hrdza či už na rôznych šróboch na motore, výfukoch, uchytenia brzdových strmeňov,
rozheglované tlačítka na riaditkách s vyšúchanými nápismy ako aj celkovo rozhrkaný pocit z motorky, skrátka zanedbané stroje...všetko dovozy USA prípadne Kanada.
Všetky mali deklarovaný nájazd 30 000 - 50 000 km. Ale boli vizuálne v stave, ako vytrápená AVIA po 700 000km.

Nechcel som sa však vzdať svojho sna. Tak som si povedal, že sa poohliadnem po funglovke. Šli sme teda s manželkou do dílerstva v Banskej Bystrici.
Harleye na predajni...všetko čierne matné, šedé matné, sedačky vyzerali jak z plastu... motorky pôsobili lacným až skoro čínskym dojmom.
Nikde žiadny chróm, lesk, trblietavá metalíza...žiadny dojem luxusnej alebo exkluzívnej značky. Jedine cenovky ma uistili o tom, že sa jedná stále o "americkú legendu"

Môj životný sen sa pomaly rozplýval, pretože zohnať ojazdené EVO alebo TWIN CAM v peknom stave je Science fiction.
A tie funglovky to už ani nie sú Harleye tak ako si ich ja pamätám.

Taktiež mi vadilo, že to nieje žiadna "jemná strojarina" ale všetko je také hrubé a primitívne.
Niekde som čítal názor, ktorý sa mi s týmto zhoduje: "Vraj Harley je motorka, ktorá vyzerá ako by ju vyrobil niekto doma v garáži a nikto mu pri tom nepomáhal."
Myslím, že po tom čo som videl, môžem jedine súhlasiť.

Prečo teda nedať šancu japonskej motorke?! Veď už nemám čo stratiť.
Jediná "ryža" ktorá ma ako tak zaujala bol Midnight Star 1900 zo Žiliny od prvého majiteľa.
Na fotkách sa mi dva krát moc nepáčila. A ani cenovo. Ale pán sa zdal byť v telefóne veľmi seriózny a bolo to vo vedľajšom meste.
Hneď na druhý deň sme so ženou sadli na vlak a šli sme tam na výlet
Keď som vstúpil do garáže, hneď som vedel že bez nej neodídem. Najkrajšia motorka akú som kedy v živote videl!!! Úplne iný dojem ako z fotiek.
Kombinácia dvoch metalíz doplnená ozdobným prúžkom. Všade kopa chrómu. Doplnky Küryakyn ju zdobili ako šperky. Majiteľ bol evidentne rovnaký detailista ako ja.
Tiež hromada orig. Yamaha doplnkov. Zamykateľné kufre potiahnuté kožou, plexi, padáky, atď.
Inak pán ju kúpil ako funglovku. Takže serviska samozrejmosťou, servis len v Yamahe, zdokladované km. Skrátka história na jedničku s bradavkou.
A nie ako tie dovozovky s nejasnou minulosťou.
Síce ju predával o cca 1 800€ drahšie, než boli iné Midnajty. Ale chápal som prečo. Po 25 000 km vyzerala ako úplne nová motorka z linky.
Mal som z nej presne ten pocit luxusu, majestátnosti, a taký ten punc exkluzivizy aký som nenašiel u "amerického železa."
Konečne mega-motorka čo mi nie je malá. A posledný mohykán "celokovových japonských motoriek" so vzduchom chladeným motorom, na ktorej by si plasty len ťažko hľadal.

Takže po 14-ročnej pauze sa učím znova jazdiť. Manipulácia na mieste je úplne v pohode. To ma veľmi prekvapilo. Hlavne v porovnaní s tým "Roudglajdom".
Jazda po rovnej ceste a v dlhých tiahlich zákrutách je veľmi pohodlná a stabilná. Váha a dĺžka motorky ťa podrží aj pri protiidúcom kamióne.
Nezamáva to s tebou ako na ľahších motorkách.
V utiahnutých zákrutách je to však už horšie...ale to môže byť spôsobené aj nedostatkom mojich skúsenosí.
Prekvapilo ma, že nemá až taký ťah odspodu ako som čakal. Pocitovo to parádne potiahne od 2500 do 5000 otáčok. Možno len môj dojem.
Po prvých cca 1200 km mám za sebou už aj prvý pád v premávke. V asi 20km/h rýchlosti som v zákrute dostal šmyk na predné kolo.
Padacie rámy fungujú na 100%. Na motorke nezostal ani jediný škrabanček.
Mám za sebou jazdu v totálnom lejaku. Motorka bola veľmi stabilná, nezáludná, bez náznaku šmyku. Akurát cez ten obrovský plexištít som nič nevidel.
Až keď som poriadne vzal za plyn, kvapky sa rozostúpili.
A jazda v noci je nanič. Pretože v plexiskle sa odráža modrý pás svetla z budíku tachometra, takže nevídím dobre na cestu.
Jedine keď sa prikrčím a dívam sa popod ten pás. Ale musím pri tom vyzerať veľmi smiešne. Ešte že je tma a nikto ma nevidí
Predné svetlo síce vyzerá ako z lokomotívy, ale svieti to slabo.

Najviac ma na tej mašine baví jej majestátnosť a elegancia. Riadidlá sú veľmi široké a aj opticky veľká nádrž ma núti mať dosť roztiahnuté nohy.
Obrovské stupačky sú hodne ďaleko, takže celkovo sa na nej "plavím" rozvalený ako v obývačke na gauči...posed neporovnateľný s H - D.
Keď som presadol na kamošov Drag Star 650...to bolo ako sedieť na detskej motorke. Obrovský rozdiel vo veľkosti stroja.
Manželka si tiež pochvaľuje dlhé pohodlné sedlo aj veľkú opierku. Celkovo je to taký luxusný cestovný koráb.
Servis si vždy robím najradšej sám. Prekvapili ma až tri výpustné šróby na olej. Ako aj zlý prístup ku vzduchovému filtru, sviečkam a vôbec ku všetkému.
Olej v primári tiež oriešok. Ale servisovanie je pre mňa totálny relax, takže no problem. Na servis sú zase Harleje jednoduchšie...a rozhodne majú lepší zvuk.

Celkovo som s ňou mega-spokojný a už si ju rozhodne nechám nafurt. Hlavne po tom, čo som videl, aké motorky sa vyrábajú dnes...
Určite ešte prikúpim nejaké šperky od Küryakynu a snažím sa zohnať aj ten predný trojitý rámik blatníka. V Yamahe mi však oznámili, že už sa nedá objednať.
Tak dúfam, že splaším aspoň nejaký použitý. A ešte ma čaká výmena prasknutého plexi. Ale v Yamahe chcú 680€, takže skúsim nájsť nejakú druhovýrobu.
Inak s tým plexíkom sa dá úplne v pohode valiť 170km/h v otvorenej prilbe a bez náslia. To by som nečakal.
A časom asi aj hlučnejší výfuk. Len ešte neviem čo vymyslia z tými emisnými kontrolami, tak uvidím...

Ozaj, aby som nezabudol to hlavné... volá sa Avrora.
Keďže ako celokovový cruiser ( čítaj ako obrnený krížnik ) jediným výstrelom zo svojho chromovaného dela spustila v mojom srdci revolúciu