Jawa Stadion S11 (1959)

Legendárny Stadion S 11. Pohodové jazdenie pre každého správneho kochača. Čím pomalšia jazda, tým intenzívnejšie kochanie.

Více fotografii

Výška jezdce: 182 cm

Vybíráno z těchto modelů (a proč jsem nekoupil):
Honda XL 650V Transalp: Stadion má ďaleko viac charakter cestovného endura...žartujem, TA 650 mám tiež :-))

První dojmy - Prvé dojmy boli rozporuplné, mal som 10 rokov a takmer som nedosiahol na zem. Druhé prvé dojmy sa konali po nejakých dvadsiatich rokoch, keď som si ho ako dospelý priniesol potajme domov aby o tom nevedela manželka. Priniesol som ho v stave súčiastok nasypaných v krabici.

Motorku bych doporučil pro - Tento stroj odporúčam každému. Je to zariadenie určené na psychohygienu obyvateľstva napadnutého smart-digi-eko-bio výrusom.

Doplňky na motorce - sedlo z JAWY robot , doplnil ho ešte môj otec - údajne to pôvodné sedlo nebolo pohodlné.
Predná vidlica - vymenená v rámci zvolávačky.
Trúbka - Čínska výroba. Fakt nemám chuť dať tie prachy za "repliku"
vape
karburátor pionier+vzduchový filter

Recenze

Epizóda č.1
Je 6.6 1960. Sparný júnový deň je predzvesťou horúceho leta. V Brne do Mototechy na Gotwaldovej ulici vchádza vtedy sotva 20 ročný mladý muž a kupuje si svoj vysnený pekelný stroj moped Stadion. Mladík netuši aké zážitky bude mať so svojim Stadionom, že si s ním pojazdí po Brne a okolí, na Brnenskú priehradu a dokonca absolvuje niekoľko krát cestu z Liptova kde pracoval domov do Řicmanic pri Brne a späť. Netuši, čo mu ešte život prinesie a že jeho mladší syn, zhodou okolností narodený 12 rokov a jeden deň po kúpe mopeda raz bude písať tieto riadky.

Epizoda č.2
Prelom 70-80. tych rokov. Mladík je už ženatý a má dvoch synov. Pred staršim synom len tak mimmochodom spomenie svoje tajomstvo. "U deda v garáži mám odstaveného mopeda" Čakanie, kým sme išli k dedovi bolo nekonečné.
Po príchode otec vytiahol moped a bratovi ho naštartoval. Pamätám si, že brácho na ňom jazdil po dvore, kým nedošiel benzín. Či s ním museli niečo robiť, alebo či
ho štartoval na starý benzín si nepamätám., mal som vtedy päť rokov.

Epizóda č.3
Prázdniny v začiatkom 80-tych rokov. Moped sa presťahoval na Liptov a začal slúžiť ako regulérne puberťácke motokrosové náradie. Brácho často mopeda po crossení dotlačil nepojazdného domov, ale vždy ho dokázal spojazdniť. Raz, pri oprave som mu povedal legendárnu vetu:" Nevadí, že neštartuje HLAVNÁ VEC, ŽE TRÚBKA IDE "

Epizóda č.4
Prázdniny v polovici 80-tych rokov. Mal som vtedy 16 rokov, čakali ma dva mesiace nič nerobenia a ja som si spomenul na mopeda. Bol rozobratý na pôjde starorodičovského domu a súčiastky sa nachádzali rôzne v dielni a garáži. Strávil som skladaním celé prázniny, ale jedinou odmenou mi bolo jedno jediné šteknutie motora. netušil som vtedy ako sa nadstavuje predzápal a odtrh.
Na konci prázdnin som potupne mopeda rozobral a odniesol ho tam odkiaľ som ho zobral.

Epizoda č.5
Píše sa rok 2001. Mladík zo začiatku tohoto príbehu je pán v rokoch, má už troch vnukovv. Na rodinnej oslave po prebratí tém príbuzenstvo, deti, politika a život na hovno, otec hovorí:"odveziem haraburdy z pôjda na smetisko, je tam aj moped"
Na to moji dvojroční synovia hovoria: "my cheme motojkuuu...my chceme motojku..."
No neurob deťom radosť...Aj keby na chlieb nebolo!!!
Potajomky, aby maželka nič netušila som naukladal jednotlivé diely a krabice so súčiastkami do kufra nášho rodinného vozu Škoda 110L, fakt to tam všetko vošlo.

Epizóda č.6
Po privezení mopeda, alebo skôr mopedích dielov ma čakala domáca legalizácia. Napodiv manželkina reakcia bola veľmi mierna: "Neexistuje, že z týchto harabúrd niečo poskladáš...a dúfam, že nás to nebude nič stáť"
Veď, ale ja to predsa nerobím pre seba, ale pre deti. , takže to musím zvládnuť.
Musím dooplniť, že sa písal rok 2001 predaj cez internet takmer nefungoval a väčšina súčiastok bola nezohnateľných. Na druhej strane sa nám podarilo v 80-tych rokoch s bratom kúpiť za 100 korún od pána, ktorý doma "upratoval" asi 5 motorov, rám, kolesá a množstvo ďalších súčiastok.

Epizóda č. 7
Nekonečné skladanie a rozoberanie. Výbrus, repas kľukovky, zadrenie, ďalší výbrus, ďalšia kľukovka atď.atď.atď. striekanie, brúsenie striekanie, výmena všetkého a ničoho. Bol to môj prvý veterán a doslova som sa učil na vlastných chybách.

Epizóda č. 8
Píše sa rok 2016. Moped šlape opäť ako sovietske hodinky(pretože sovietske hodinky idú najrýchlejšie). Jeden z mojich synov sa snaží naučiť rozbehnúť na mopede. Hovorím mu: "Keď púšťaš spojku, musíš pridať viac plynuuuúúú"..."ale nie až toľko" hovorím, keď ho zbieram z kríkov.

Epilóg
2019. Dnes som bol po pár dňoch opäť vyvetrať môjho mopeda. Trasie, smrdí,nebrzdí, motor zdochýna, čo ma vlastne na tom kuse starého železa tak baví? No. prešiel som asi 15 kilometrov, väčšinu času som bol usmiaty ako lečo. Obzrelo sa za mnou aspoň 8 starších pánov (a nebolo to kvôli mne-aspoň dúfam). Keď som zastavil na nafotenie týchto fotiek, prišli ku mne dvaja týpci. Jeden obdivoval dizajn a nechápal, že sa niečo takéto vyrábalo v Československu pred šesťdesiatimi rokmi. Druhý ma poprosil, či si ho môže odfotiť, že má nový foťák a takú peknú motorku by si rád odfotil.

Epilóg č.2
Komu sa to podarilo dočítať až sem srdečne gratulujem a prajem veľa šťastných kilometrov.