3000 km Vietnamom

07.04.2022, 2. deň vo Vietname
Budíček 6:00,moc sme sa nevyspali, ale zato sme zistili bus do Múzea pozostatkov vojny a odtiaľ ďalej do požičovne motoriek. Na počudovanie to klaplo a pred múzeom sme boli pred otváračkou. Ani nevieme odkiaľ dobehol chlapík, niečo porozprával, vyzul mi topánku a začal čistiť. No s odmenou veľmi spokojný nebol, lebo na 5000 dongov povedal že to sú smeti. Tak som mu podal 1 euro, ale oni mince nemajú. Takže chce 5€. Rovno som ho poslal do prdele. Chvíľku sme stáli, uvedomil si znevýhodnenú pozíciu, služba vykonaná a platba nikde. Preto radšej zobral mincu ako nič. Múzeum bolo dosť depresívne, ale zato zaujímavé. Teda Amíci tu nie sú vykreslení v dobrom svetle. Ďalej sme sa nasmerovali do požičovne motoriek a zase busom. Pani, ktorá predáva lístky dostala do ruky mobil s otázkou či idú tadeto. K odpovedi sme sa nedostali, no asi po 5 zastávkach si vypýtala mobil dala ho vodičovi. Ten flegmaticky pribrzdil, dal si okuliare a v plnej premávke začal študovať Google maps, že kam chceme ísť. Celkom sme nevedeli dešifrovať ich pohľady vyzeralo to, že náš cieľ je mimo trasu, ale zoberú nás [😀] . Ešte nás čakala jedna dôležitá úloha, a to deratizácia mojej moto bundy, do ktorej sa v hoteli nasťahovala kolónia mravcov. Najlacnejší deodorant bol účinný a bunda bola opäť použiteľná. V požičovni sme sa trošku potrápili s platbami kartou. Depozit vo výške 900 eur prešiel, no platba za moto 500 eur už nie. Po opakovaných pokusoch mi prišla sms o zablokovaní karty. Nakoniec sme to vyriešili druhou kartou. O 11:30 sme konečne dostali moto. Bola to Honda CB500x 2016. Motorka mala najazdené 32000 km a zopár šrámov, ale inak v pohode. Čo bolo pozitívne k dispozícii boli dva bočné kufre.

Krátko pred obedom sme sa pohli smer mesto Dalat. Najskôr som si myslel, že som včera umrel na prechode a som v motorkárskom pekle. Motorky sú tu dosť diskriminované, nakoľko na diaľnicu nemôžu a každú chvíľu sú obmedzenia. Pud sebazáchovy týchto ľudí je nulový. Babka má na skútri dve palmy priviazané na boku, jazdí v protismere a hrá sa s mobilom. Celá rodina na skútri nie je taktiež žiadny problém. Hlavný ťah je jedno súvislé zastavané územie, kde sa rýchlosť pohybuje od 30-60 km/h. Totálna katastrofa, ale ako sme odbočili do kopcov cez dediny celkom sa to zlepšilo. Teplo opadlo, cesta sa začala krútiť hore dole. Naskytlo sa zopár pekných výhľadov na krajinu. Cesta bola viac menej v dobrom stave. Miestami nový asfalt a zopár úsekov prebiehalo rekonštrukciou. Cestou sme videli dosť katolíckych kostolov. Večer sme sa napojili na hlavný ťah. Jazda za tmy nie je nič moc a preto sme to zapichli po 7 hodinách jazdy a 311 km v hoteli cca 30 km pred mestom Dalat.

08.04.2022, 3. deň vo Vietname
Vstali sme o 6:00 s východom slnka nad vodopádom, ktorý sme mali neďaleko, no za tmy sme ho nevideli. Teplota bola príjemná a my sme sa vydali do neďalekej pagody Linh Phuos. Turisti žiadny a všetko zadarmo. Kúpili sme prvý suvenír a zistili, že sa tu celkom chytajú na ruštinu. Ďalej sme si to namierili k pobrežiu. Cesta bola parádna kopčeky, lesy, milión zákrut a celkom v pohode premávka. Stretli sme partičku motorkárov, na serióznych moto, ktorí sa nám zdravili. Kto vie či to boli miestni pracháči alebo turisti. Dokonca sme mali za sebou prvý pereval. Alebo kto už zabudol toto slovo z pred pár rokov a je viac Alpsky orientovaný tak pass. Výšku som si ale nevšimol, no po hodne dlhom klesaní bola tabuľa 1000 mnm. Druhá strana bola dosť strmá, samé kamene a vodopády v celkom hojnom počte. Teploty napovedali, že sa blíži obed a sme takmer pri mori. Zrazu samá rovina a polia. Napojili sme sa na pobrežnú cestu a išli smer sever. Premávka bola o dosť väčšia ale celkom plynulo sa dalo ísť 60-70. Obed bol celkom drahý cca 15€ v prepočte na dve osoby. Na naše pomery síce v pohode ale podľa informácií, ktoré sme mali by to mala byť tak polovica. Dnes bolo na pláne kúpanie v juhočínskom mori, a preto sme si cestou našli hotel a pokračovali na tenký výbežok, kde sú pláže. Ako sme odbočili z hlavného ťahu, cesta bola srandovná. Najskôr 4 prúdovka, z ktorej polovicu použili na parkovanie. Potom parádna 4 prúdovka a pieskové duny. Pláž, ktorú sme mali vybranú bola nič moc, tak sme skúsili ďalej. Asfalt skončil a po štrku sme šli na koniec cesty presvedčiť sa, že iná pláž nebude. Zrazu odbočka a úplne nová prázdna cesta s nápisom rezort. Po pár km závratnou rýchlosťou 80 km/h sme sa dostali na super pláž s barom a všetkým čo k tomu patrí. Okúpali sme sa a ako čas pokročil vydali sme sa na cestu späť. Z pláže bolo vidno chrám na kopci. Spravili sme si zachádzku a bola to naozaj paráda. Vybehli sme úplne na kopec a zaparkovali rovno na nádvorí. Západ slnka, výhľad na celú zátoku a nikto iba my.

Začalo sa stmievať a preto sme sa pohli ďalej do hotela. Dnes 279.3 km.

09.04.2022, 4. deň vo Vietname                                                                                                                   Odchod pred 7:00. Ranná cesta začala serpentínami na pobreží. Pokračovali sme cez dediny okolo polí a zavlažovacích kanálov, smer národný park. Premávka bola väčšia už z rána, ale stále celkom znesiteľná. Postupne sa krajina začala vlniť a okolo dedín sme videli obrovské veterné a slnečné elektrárne. Tesne pred obedom sme sa dostali na križovatku ciest a začiatok panoramatickej cesty. V reštike sme hrali aktivity. Teta doniesla niečo ukázať a my sme kývali áno/ nie. Konečne sa potvrdili internetom zistené ceny. Za jedlo, energy drink a vodu sme platili 50000 dongov, čo sú cca 2 eur. Až sa mi to nezdalo po včerajšku a zmätkoval som pri platení. Ďalej sa krajina zmenila, z otvorenej bola džungľa. Príroda, serpentíny, asfalt boli na jednotku. Jedinou chybou bola neistota, že čo nás čaká za zákrutou, Asi najlepšou variantov boli dva nákladiaky, ktoré sa predbiehajú. Ale bez obáv, vedeli sme, že dnes budeme mať šťastie. Pretože jeden "produkt", ktorý to šťastie prináša som prešiel predným kolesom. Schytali to gate, motorka aj moje krásne očistené body. Ako sme sa tak prepletali džungľou, dostali sme sa na vrchol kopca, kde bola pár km dlhá 6 prúdová cesta (asi staré vojenské letisko). Po panoramatickej ceste sme da vydali k pobrežiu. Prvých pár km bola rozostavaná cesta a tak sme jazdili po štrku, piesku medzi bagre a inú techniku. Ako sme začali klesať, naskytli sa nám nádherné výhľady na krajinu. Cesta bola úžasná, milión zákrut a dobrý asfalt. Dnes sme už od rána malo dobré cestovné tempo, no tu sa to ešte zlepšilo, bežne sme jazdili 70 - 80 km/h. Podvečer sme sa napojili na hlavný ťah zo severu na juh a potiahli nejaké kilometre do mesta Quang Ngai. V centre mesta sme našli malý hotel, kde sme parkovali priamo na recepcii. Recepčná mala za pultom posteľ, odkiaľ pracovala. Hneď vedľa bolo ultra moderné nákupné centrum a oproti predával ujco zeleninu na obrubníku.                         dnes 459 Vietnamských km.

10.04.2022, 5. deň vo Vietname
Podarilo sa nám vypadnúť o 6:30. Prvou zastávkou bol My Son. Z rána veľa turistov nebolo, no objavili sa aj nejaké európske tváre. My Son je taký Vietnamský malý Ankor Vat, ktorý je v Kambodži.
Bol to komplex chrámov, ktoré sú pozostalosťou Čampskej kultúry. Pri odchode Niki zistila, že niekde stratila rukavice. Celý deň nám to behalo hlavou kde a ako. Asi pri prechode z jedného parkoviska na druhé. Keďže teploty stúpali, rozhodli sme sa upraviť plán a najskôr sa okúpať pri meste Hoi An. Bolo celkom problém nájsť pláž, pretože nebol prístup k vode. Pláž, ktorú sme našli vyzerala síce fajn ale prístup do vody bol nič moc, pretože tam trčali kusy asi starého móla. Trochu sme sa osviežili a pokračovali do historického centra mesta Hoi An. Na začiatok to zhrnieme do dvoch slov. Turistická sračka. Milióny ľudí, číhajúci predajcovia, všade vstupné a prehnané ceny. Do hodiny sme odtiaľ utekali kade ľahšie a tým sme získali čas pozrieť neďaleké Mramorové hory. Hneď na začiatku nás odchytila teta z neďalekého suvenír shopu a ukázala nám parking a veľmi ochotne postrážila prilby. Samozrejme sme vedeli, že na oplátku očakáva, že sa u nej necháme ošklbať. Po milión strmých schodoch sme vystúpili k rôznym sochám a pagodám. Najväčšia pecka bola svätyňa, ktorá bola vo vnútri jaskyne. Fakt sme sa na to nevedeli vynadívať. Keďže bolo 15 minút do zatvorenia, boli sme tam už sami. Všade naokolo predávali rôzne sochy z mramoru. Od 2 cm slona cez metrového leva po 4 metrového budhu. Akurát náš suvenír shop mal iba hand made produkty. Chceli sme kúpiť dve sošky leva. Ale 40€ za dve 5 cm sošky sme nedali. Teta bola veľmi akčná, už sme zjednali na 25 € ale kašlali sme na to. Nakoniec sme kúpili aspoň náramok za 10€, vlastne sme to brali ako parkovné plus suvenír k tomu. Za tmy sme sa presunuli posledných 5km veľkomestom popri rieke do hotela. Parkovali sme zase v recepcii. Konkrétne v meste Da Nang, neďaleko Dračieho mostu. O 21:00 sme si boli pozrieť ako chrlí oheň a dali si pizzu a pivo.
Dnes 208.3km

11.04.2022, 6. deň vo Vietname
Hneď ako prvé sme si prešli Dračí most na moto a pokračovali smer Opičia hora. Zastavili sme sa v jednom chráme cestou, ktorý bol veľmi pekný. Najskôr sme si pozreli sochu budhu, ktorý sa týči nad more a pokračovali do parku. Tu nastal chaos, pretože to čo sme mali vymyslené na moto bola asi pešia túra. Nakoniec nás nasmerovali kam sa dá ísť na moto a úplne to stačilo. 40km sme sa motali cestičkami kde stúpanie dosahovalo 17%. Povymetali sme všetky odbočky do džungle. Nakoniec sme sa ocitli na chodníku užšom ako moto a otočili sme to. Určite to stálo za to. Po pobreží sme pokračovali smer Hai van pass. Je to jedna z najznámejších ciest a bolo to poznať. Milión skútrov ale aj áut, ktoré stáli hocikde. Keďže sme boli rýchli, prebytočný čas sme venovali oddychu. Brutálne pieskové pláže kam len oko dovidí a nikde nikto, iba rozostavané alebo zatvorené hotelové komplexy. Voda mala ideálnu teplotu, sem tam sa ukázal nejaký oblak a slnko až tak nepálilo. Vôbec sa nám nechcelo odísť. Ďalšou zastávkou bola Citadela a Zakázané mesto v Hue. Opäť to bolo dosť turistické. Platené parkovisko, vstupné 8 eur na osobu ale je to pekné, oplatí sa vidieť. Keďže ďalšie km pôjdu do hôr nemalo zmysel pokračovať podvečer v ceste a našli sme si hotel v meste, ktorý bol zastrčený vo veľmi úzkej uličke. Na večeru sme si zase dali pizzu [😀] , ale máme na to výhovorku. Od zajtra ideme do hôr na 2-3 dni a tam budú iba tradičné jedlá. Čašník bol veľmi akčný, najskôr Niki typol, že je Španielka a potom nás zasypal kopou otázok o Slovensku. Mali sme ešte jednu úlohu a tou bola zámena peňazí. Google maps ochotne pomohol a prešli sme sa 1.8 km do obchodu s oblečením ktorý má názov Blue exchange. Nakoniec sme zamenili za nie úplne ideálny kurz v jednom z hotelov. Aspoň Niki si kúpila nové moto rukavice [😀] . Hneď potom sme dostali správu, že jej rukavice našli v My Sone (tam kde sa stratili). Keďže to bolo niekoľko 100 km opačným smerom, zostali im ako suvenír od nás.
Dnes 161.5 km

12.04.2022, 7. deň vo Vietname
O siedmej sme už utekali z mesta, no premávka bola úplné psycho. Hneď za Hue sme začali stúpať do kopcov. Celkom príjemná cesta . Asi po 60 km sme sa napojili na Ho Ci Minovu cestu. Mali sme veľké očakávania a sklamalo nás to. Samé dediny, hustá premávka a výhľady nič moc. Tak sme sa rozhodli, že odbočíme na bielu cestu, ktorá tesne lemuje hranicu s Laosom. Po 10 km cesty, ktoré boli ako tak zjazdné, asfalt skončil úplne. Za tretím brodom cesta začala prudko stúpať do hôr, povrch bol prevažne piesok a veľké kamene. Keďže náš plán nebol úplne voľný a rád by som dostal kauciu za motorku naspäť, otočili sme to. Pri pohľade do mapy bol odhad cca 80 km hraničným pásmom, kde ani nevieme ci môžeme byť. Našli sme si paralelnú cestu správnym smerom o dĺžke 20 km. Rozhodne to stálo za to. Zopár brodov, dediny ako z iného sveta. Cesta bola prevažne štrková. V jednej zákrute sme sa streli s nákladiakom. Nepoviem, že sme sa zmestili, skôr by som povedal, že si urobil miesto tým, že zadným kolesom zachytil kufor a odhodil nás pár cm do boku. Vystúpali sme úplne na vrchol hory, kde bola veterná elektráreň. Cesta dolu už bola pohoda a my sme

sa okolo obeda dostali do mesta Khe Sanh, kde sa nachádza vojenské múzeum. Zase sme boli jediní návštevníci. Ďalej si Ho Či Minova cesta upravila u nás reputáciu. Áut ubudlo a cesta sa zmenila na jednoprúdovú betonku skrz džungľu, ktorá kopíruje hranicu s Laosom. V najbližšej dedine hlavná cesta cez brod viedla na hraničný prechod. Dostali sme sa až po tabulu hraničné pásmo. Niki dostala sms vitajte v Laose [😃] . Ďalšie kilometre boli už taká klasika, serpentíny, dediny, ryžové polia, džungľa a dokola. Priemerná rýchlosť bola okolo 40-50 km/h. Stretli sme partiu motorkárov na gs1200. Podľa štýlu jazdy by som to tipol na domácich. Ako sa začalo stmievať, ponáhľali sme sa do dediny kde bol hotel. Keďže sme boli v horách, bolo to jediné miesto v okruhu 100 km kde sa dalo ubytovať. Bol to celkom pajzel. Z nápisu Hotel zostalo už len Tel, pretože kachličky opadali. Vestibul prázdny, ozvena ako v jaskyni. Po 5 minútach klopania a vykrikovania prišla pani a ubytovala nás. Dostali sme zadarmo vodu a ukázala mi, kde si môžem zobrať uterák, zubnú kefku a chipsy. Všetko použité. [😃] . Za pomoci našich hereckých výkonov a pantomímy sme sa dopracovali aspoň k vifonke. Viac to skutočne nešlo. Teta doniesla tašku, v ktorej bola ryža alebo rezance, dačo povedala a čakala. My sme povedali PHO, čo by mala byť polievka. A nič žiadna reakcia. Tak som jej ukázal foto polievky, zobrala mi mobil odišla na pár minút dnu a doniesla vifonku. To, že prečo zobrala mobil netušíme. Ale aspoň sme mali večeru. Dnes sme sa zaobišli aj bez pizze hoci ako sme okolo obeda pozerali trasu, tak vybehol chlapík a ťahal nás do svojej pizzerie. Odolali sme.
Dnes 311.9 km

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE