A opäť na Balkán....

Na Balkán jazdievam už nejaký ten rok. Na rok 2025 bolo naplánované aj Turecko. Posledné roky jazdievam len s bratom Martinom. Je to šikovný chalan. Keď pred piatimi rokmi, vo veku 45rokov povedal, že si ide urobiť vodičák na motorku a bude jazdiť so mnou tak som to bral s humorom. Ale on to zmákol a už jazdíme spolu.  Dvaja jazdci nemajú problém nájsť ubytovanie, dohodnú sa kde jesť, späť, čo vidieť. Čím viac jazdcov tým viac problémov.

Pri našich jazdách neriešime či výlet bude trvať 10, 15 alebo 20 dni. Naplánujeme čo chceme cestou prejazdiť a navštíviť. Koľko bude presne výlet trvať záleží od toho aké nás zastihne počasie a ako sa nám kde zapáči a kde sa rozhodneme pár dní zostať a oddýchnuť. Preto ani v tomto cestopise nebudú presné údaje, kde sme koľko dní zotrvali, lebo sme po pár dňoch ani nevedeli aký je vlastne deň. 

Vyrazili sme 25.5.2005. Ja na Afrike 1000 DCT a brácho na V-strom 650.  Ráno o 06.00h teplota 4-5 stupňov. Hnusná zima. Presun zo Slovenska cez Maďarsko do Srbska. V Smedereve ubytko cez booking. Cestou zima, že sme na seba dávali aj nepremoky, aby nás neprefúkalo. Na druhý deň presun do Bulharského Plovdivu.  Teplota 15 stupňov.  Tu sme pobudli 2 dni. 

Vraj je to najstaršie mesto v Európe. Pozreli sme Staré mesto a Teatre Philippolis. Počasie sa už umúdrilo a tak prehliadka Plovdivu dopadla parádne. Staré mesto je krásne. Stará architektúra, krásne uličky. 

Ešte z Bulharska sme cez booking rezervovali ubytko v Corlu v Turecku, tesne pred Istanbulom. Nechceli sme prísť do Istanbulu navečer, aby sme sa dokázali v kľude ubytovať. 

Prejazd cez Bulharsko-Turecké hranice bol o trochu zložitejší ako som zvyknutý. Na hraniciach si naskenujú všetky doklady, aj tvoju tvár. Vcelku podrobná prehliadka batožiny. Otázky kam v Turecku ideš...... Celé to trvalo asi 30 minút. Ale v pohode. 

V Corlu ubytko za 15e na osobu aj s bohatými raňajkami. Šok bol z otázky recepčného v hoteli, či máme pevnú reťaz, aby sme uviazali motorky, aby ich neukradli. A to parkovali pred vchodom. Reťaz sme mali. Večer sme ešte rezervovali hotel v Istanbule na niekoľko dní. Chceli sme niečo v starom meste FATIH, aby sme pamiatky mohli navštevovať peši. Booking v Turecku nespustíš a tak rezervácie cez Trivago.

 Na druhý deň ráno presun do Istanbulu. Mesto zo 16mil obyvateľov a rozlohou 5400 km2. Rozhodli sme sa neriešiť žiadne diaľničné karty. Však nejako bude. Však aj bolo. Poplatkom sme neušli.  Dočítate sa Ďalej. 

Presun do hotela v štvrti Fatih bol zážitok, ktorý by som si aj odpustil. Pozrieš doľava kopa áut, doprava, kopa áut. Všetci trúbia. Tu som ocenil automat mojej Afriky.  Navigácia to zvládla. Brácho sa ma držal ako kliešť a tak sme sa predierali k cieľu. Použili sme a aj vyhradený pruh pre políciu a záchranárov.  Tu nás odstavil policajt na Yamaha Tracer. Pozrel na evidenčné čísla motoriek, nepýtal si ani doklady. Ukázal, že sa máme opustiť vyhradený jazdný pruh a poslal nás ďalej.  Istanbul je krásne mesto. Pozreli sme centrum. Videli sme Hagia Sofiu bývalý byzantský kresťanský chrám, do 16. storočia najväčší kresťanský chrám na svete. Teraz mešita. Vstupné na mieste 25.-eur.  Na prvý pokus sme sa do vnútra nedostali, lebo brat mal krátke gate nad kolená. Neprípustné. Musel sa ísť prezliecť. Ženy musia mať pri vstupe zahalené vlasy a ramená.  Vo vnútri nádhera. Na prízemie vstup len pre moslimov. My sme pozerali z balkónov. Stálo to za to.  Na skok od Hagia Sofia je Cisterna Basilica. Podzemná zásobáreň vody postavená v 6. storočí. Cisterna slúžila ako rezervoár, kde sa zbierala a uchovávala voda pre potreby obyvateľov v prípade obliehania mesta alebo iných nevyhnutností. Je postavená z tehál a meria približne 138 metrov na dĺžku a 64 metrov na šírku. Jej stropy sú podopreté 336 mramorovými stĺpmi v 12 radoch. Podľa dochovaných záznamov na jej výstavbe pracovalo 7tis otrokov.  

Počas ďalších dní nasledovalo flákanie sa starým Istanbulom.  Išli sme aj do uličiek, kde nebolo veľa turistov. Tu sme videli ako sa robia „značkové tenisky“ ako sa šijú „značkové tričká, kabelky a iné....Šili to vo  veľkých pivniciach s otvorenými dverami.  Chcel som kúpiť tenisky. Nebol problém. Cena 18e pár, ALE ukázal mi predávajúci krabicu o rozmere 1,5x1,5x1,5m a povedal, že ju musím kúpiť plnú....potom sme iného ukecali na 20e za pár. Strava v bočných uličkách -bageta s makrelou a šalátom 2,5e.  Celé pečené kurča a spústa príloh - omáčky, nakladaná zelenina , šalát spolu za  8e. Úplne iné ceny boli v blízkosti starej tržnice, kde aj tie 18 eurové tenisky predávali za 70eur.  Pivo sa dalo kúpiť za 2,5eura. V nápojovom lístku nebolo ale po opýtaní  ho doniesli v detsky pomaľovanom papierovom pohári  ako deťom malinovku.

Z Istanbulu sme cestovali do Tróje. Prešli sme cez najdlhší visutý most na svete, Most 1915 Canacale. Most ponad Dardanely spája Európu a Áziu. Je spoplatnený. Na mýtnej bráne zamestnanec nahadzoval do systému aj evidenčné čísla motoriek. Celkova dĺžka  mosta s nájazdami je 4600m.  Svetlá výška medzi hladinou vody a spodnou časťou mostného telesa je takmer 70 metrov. Turci ho postavili za 5 rokov. Za sumu 3  miliardy dolárov.

Hneď za mýtnou bránou mosta sme boli zastavení policajnou hliadkou. Bežná kontrola dokladov. Policajti opäť naťukávali údaje z dokladov do ich systému. Ale najviac ich zaujímalo, kde máme ženy.  Po vysvetlení, že ženy sú doma,  im  bolo divné, či nám dovolili odísť tak ďaleko a na tak dlho.

Trója bola pre mňa trochu prekvapením a sklamaním. Kartou zaplatíš vstupné 27.-eur, prejdeš turniket a chodíš po mieste o ktorom počul hádam každý.  Chodíš po miestach vykopávok, pomedzi ruiny.  Ale celé je to pre mňa nejaké malé rozlohou a čakal by som, že tam bude vystavených viac vykopaných predmetov, alebo aspoň ich kópii.  No ale chcel som tam ísť pozrieť a bol som a videl som!   Cena benzínu v Turecku cca 90 centov.  Nikde nebol problém s platbou kartou.

 Z Tróje smer Grécko, ktorým sme chceli len prebehnúť do Albánska. Albánsko mám rád a mal som tam naplánovaných pár miest na pozretie. 

Takže prejazd z Turecka do Grécka bol zaujímavý len tým, že pri výstupe a odovzdaní dokladov, na mňa, policajt za okienkom, natočil monitor a ukázal mi niekoľko fotiek mojej motorky na diaľniciach.  Policajt vytlačil blok. Ja som to v hlave rýchlo prerátal a začudoval som sa nad sumou necelých 5.-eur. Za mnou stál  brat na Suzuki a dlhá rada áut. Ani som nediskutoval  a zaplatil. Neskôr som z bloku, za pomoci telefónu, s turečtiny preložil, že je to pokuta a je možné sa odvolať.  Zaujímavé, že od brata, ktorý jazdil stále za mnou, nechceli nič. Neskôr doma som evidenčné číslo motorky nahodil ešte do tureckého systému, ktorého link  bol na „motorkári.cz“ a našiel som si ďalšie poplatky za nezaplatené úseky diaľnic s presným dátum a časom kedy som ich prechádzal. Boli to asi 4 eurá, čo som ešte doplatil.  Niekto by to neriešil a nezaplatil, ale ja som to uhradil.

Z Turecka sme prešli do pobrežného Gréckeho mesta Kavala. Baterka v bratovej motorke už to mala spočítané (štartovanie cez powerbanku) a tak sme tu na nete našli obchod s motorkami a servisom a aj predajom batérii. Na fotkách mali kopu japonských a talianskych motoriek. V skutočnosti bol plný čínskych motoriek. Predávajúci nabúchal do PC údaje V-Strom 650 a povedal, že takú batériu nemá. Pre neho vybavené.  V-strom má 12V10Ah. V regály mal ale iné baterky. Našli sme 12V 12Ah. Rozmery sadli. On nám ju ale ani nechcel predať, že nie je do V-Stromu. Až keď som ju vzal s regálu, položil mu na pult s tým, že platíme a hotovo., tak súhlasil. Zaplatili sme, on ju nalial a povedal, že ju dá pre istotu na 2 hodiny na nabíjačku. Išli sme sa najesť. Po návrate sme baterku zapojili do motorky a bolo po problémoch. Odjazd smer Albánsko.

 Ešte taká malá vec. Ešte v Grécku na diaľnici som si chcel natankovať sám. Odmietli mi spustiť stojan s benzínom, kým to nespraví obsluha. Nepomohol mi ani argument, že už mi v Grécku  poliali benzínom celú motorku.  Nepomohol ani krik na obsluhu, že si chcem tankovať sám.  Osobne to prišla riešiť vedúca pumpy, ktoré mi sama dotankovala, ale mne to nedovolila. Nemal som na výber. Bol som na suchu.

Prejazd z Grécka do Albánska, cez malý hraničný prechod. Policajti a colníci úplne otrávení z tepla. Pobehovanie s dokladmi od okienka k okienku. Úplný chaos. V Albánsku sme naplánovali pár dní oddychu v letovisku v mesta Ksamil. Tu  sme si požičali na jazdy po okolí skútre Honda SH 125 za 15.-eur na deň.  Bolo to dobré rozhodnutie. Pojazdili sme okolie na ľahkých skútroch. Vo veľkom po okolí prebieha výstavba turistických rezortov.

Odbehli sme do Národného archeologického parku Butrind. Je to starobylé mesto s pamiatkami  od 3.storočia pred naším letopočtom až po 16.storočie Je tu amfiteáter, rímske kúpele, fórum, bazilika, benátsky hrad, či zvyšky aquaduktu.  

Zo Ksamilu sme vybehli do mesta Gjirokaster. Kamenné mesto v otomanskom štýle. Mesto tisícich schodov. Krásne uličky a krásna architektúra.  Nad mestom je hrad a v ňom výstava zbraní.

Ďalšou zastávkou v Albánsku bol Kaňon Holtes. Ubytovali sme sa v neďalekom meste a výlet do kaňonu poňali ako celodenný výlet. Ráno sme zadali údaje do navi a vyrazili. Keď sme zišli z asfaltovej cesty na kamenitú, navigácia vypisovala 21km do cieľa. Na ceste kamene ako mačacie hlavy, prach a poriadne stúpanie. Aj keď sme kufre nechali na ubytovaní, tak som mal čo robiť, aby som motorku na cestných gumách udržal v chode a kolesami dole.  Po cca 3 km sme boli spotení a unavení. Priznali sme si, že toto nezvládneme. To by chcelo motorku o polovičnej váhe. Otočili sme to a išli späť. Keď sme sa vrátili na asfaltovú cestu zastavili sme sa pri stánku s občerstvením.  Tu sme sa majiteľovi priznali, že sme do kaňonu nedošli, že tá cesta je nad naše možnosti a schopnosti a ukázali sme mu cestu v navigácii. Začal sa smiať, že navigácia ukazuje hlúposti. Kaňon bol od toho stánku 2km, síce po kamenistej ceste, ale tá bola úplne v pohode. Kaňon vyhĺbila rieka Holta, ktorá nim stále preteká.  Je dlhý asi 3km.  Kráčaš v studenej vode. Niekedy tak hlbokej, že musíš preplávať. 

Medzi tým preliezaš cez kamene. Bol to super zážitok. Pred kaňonom je reštaurácia, kde sme sa dobre najedli. 0,5 kg grilovaného mäsa s chlebom a oblohou za 7.-eur. Kaňonom Holtes sme vyčerpali na rok 2025 zoznam, čo chceme v Albánsku vidieť. Samozrejme aj na tento rok je niečo v zozname.....

Presun cez Tiranu bol tiež zážitok....Žiadny obchvat. Krížom cez mesto, poriadna tlačenica. Brat mi kričal, že už má kŕče v ľavej ruke od spojkovania. Aj v Tirane som poďakoval Honde za DCT. Toľko mercedesov na kilometer cesty ako v Tirane  som ešte nikde nevidel.

 Postupne sme sa presúvali cez Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu smer Slovensko. V kľude. S prestávkami na dobré jedlo a večer na miestne pivko.

Celý výlet trval asi 4 týždne. Najazdili sme cca 5tis km.  Až na batériu vo V-strome to motorky zvládli na výbornú.  Ja s bratom sme to zvládli taktiež. V zdraví sme sa vrátili s vyčistenou hlavou.

 Už aby som opäť vyrazili.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE