reline_unor



ako som si na sklonku tohto leta predlžený víkend užíval alebo z Transkou cestou necestou

Tak ma zasa ťahá na cesty, počasie má byť priaznivé, voľno nieje problém tak čo doma. Poďme si predlžiť leto niekam na juh a keďže nikdy neviem kde skončím som zvedavý kam ma to zavedie teraz. Aj vy ste zvedavý ? Tak poďte so mnou

Kapitoly článku


Je streda 12. septembra poobede a ja utekám z práce rýchlo domov. 
Vybavil som si voľno, keďže mám ešte dosť dovolenky a kolegovia sa ma pýtali či nechcem aby za mňa potiahli nejaké smeny. Využívam toho než si to rozmyslia :D. 
Zavesím na motorku stále nabalené fantastické kufre rambler a lodné vaky. Štartujem, no cestou sa ešte zastavujem v obchode kúpiť jedlo a pivko na večer. Pri tej príležitosti zisťujem že reťaz ktorý som večer došponoval je pri zaťažení skoro na roztrhnutie. 
Takže ešte zástavka v servise lebo moje náradie je samozrejme pod sedlom a to je založené motovakmi. 
O pol piatej večer prichádzam do Rakúska a kupujem diaľničnú známku na 10 dní za 5,20 eura.   Dnes mám v pláne presun po diaľnici do dedinky Oberzeiring kde som na jar objavil malý ale za to útulný kemp na záhrade za 6 eur (47°15'3.940"N, 14°29'7.389"E). Takže nudný ale nutný presun po diaľnici. Ešte síce niečo po okreskách kde v meste Eisenstadt neodbočujem na rýchlostnú cestu ale dôverujem navigácii ktorá ma ťahá do podvečerného centra. 
Po 182 km zbieham z diaľnice a ja už za tmy prichádzam do kempu. Pán majitel mi hovorí že si môžem postaviť stan kde chcem a prináša mi akumulátorový halogén. 
Takže rozkladám stan na krásnom, udržiavanom trávniku. Ešte uvariť vyfonku a čaj, dať pivko, syr sálam a frťana na dezinfekciu a môže sa isť snívať do spacáku o nadchádzajúcej ceste.


Ráno sa budím do chladného ale jasného dňa. 
Všade okolo mňa sú v tráve nádherne vyfarbené jablká zo stromov v záhrade. A tak je o raňajkách rozhodnuté. Jablčná ovsená kaša chutila znamenite, ešte kafíčko a pobaliť sa. 
Slnko už vykuklo a prehrieva vzduch. Idem starou známou cestou L514, ale tento krát vynechávam rôzne výjazdy do hôr a prejazdy po šotolinách. 
Dávam rýchli presun na Klagenfurt. Ďalej smer Slovinsko, po prejdení rieky Drau sa cesta začína zdvíhať a krútiť a objavujú sa výhľady na hory. 
Prichádzajú prvé serpentíny a ja ťahám radostne za plyn. Letíme z mojou Transkou krásnou krajinou, potom tunelom a sme v Slovinsku. 
Je to také Balkánske Rakúsko srdečný ľudia a krásne "navoňané" upravené domčeky. Cesta síce sem tam postráda prvotriednu kvalitu Rakúskych asfaltiek ale to nevadí. Idem tými najvedľajšími, najzapadnutejšími cestičkami a lazmy. Ak by som nepotreboval dotankovať tak by som ani nešiel do väčšieho mesta. Na Slovinsku sa mi páči to že si človek vyberie biele cesty a často ide lesom po šotolinách. 
Idem hore, dolu, cesta sa dvíha strmo hore, potom zasa padá do doliny, krúti sa ako had po kopcoch, medzi domčeky vo svahoch. 

 

Občas idem lesom po prašnej ceste, občas odbočím niekam ako napríklad ku kostolíku na kopci nad údolím z krásnym výhľadom do okolia. baví ma to, neskutočne. 
Užívam si každý meter tejto cesty na juh. Ani neviem ako a je tu, vlastne jediný ciel na ceste a to Predjamský hrad (45°48'56.943"N, 14°7'36.313"E). Parkujem pri kostolíku kde sedí mladá kočka a vyberá za parkovné, pýtam sa či to tam môžem nechať motorku. Že áno a že mi to postráži, no paráda a mám to zadara. Parkovisko prenechávam nemeckým dôchodcom :D. Aj tak viem že sa tu dlho nezdržím. 
Jak je niekde viac ľudí a ešte všetci pobehujú z mobilom a robia si selfíčka, nejak ma to nebaví a tu je plnšie ako plno. 
Takže pozrieť sa na hrad, spraviť fotku na pamiatku, magnetku na chladničku :D. No a keď sa vyhrne z autobusu zástup japončíkov z tabletmi a už začínajú fotiť aj mňa z Transkou je na čase zdvihnúť kotvy a upaľovať kade ľahšie. No ľahšie ako ľahšie je večer a do prvého kempu na pobreží je to 45 km, samozrejme vedľajšími cestami a po Slovinsku. Lenže navigácia si povedala že mi ešte pridá ako bonus aj Taliansko a tak sa motám po Trieste. 
Nakoniec nabieham na diaľnicu a vraciam sa zasa do Slovinska. O pár kilometrov prichádzam do mesta Ankaran na pobrežie a za chvíľu som v kempe Adria (45°34'34.619"N, 13°44'4.490"E). 
Je obrovský také zrovna nemusím ale čo už. Je 16:30 a ja si chcem stan postaviť za svetla. Isť si spraviť nákup, prejsť sa po pobreží a dať si nejaké to čapované. Miesto som si našiel, prihlasujem sa a idem stavať. 
Vedľa je karaván zo Slovinskou ŠPZ a chlapík zjavne mierne znudený kričí či si dám pivo, no jasne že sa pýta, som riadne vysušený. 
Podáva mi vyhladeného kozla :D no fajn takže idem do Slovinska aby som si tu dal "naše" pivo :D . Potom dlho rozprávame. Je scestovaný, pozná Slovensko a tiež chodia cez leto do Škandinávie a po sezóne k ich moru. 
Vraj je to lacnejšie po sezóne a je menej ludi, no nechcel by som to teda vidieť v sezóne :D. 
Samozrejme mi zatvárajú obchod v meste a tak už len idem na nábrežie, nejaké to foto, dve pivka, sprcha a ide sa spať. 
V noci som toho veľa nenaspal. Ja blbec som si stan postavil rovno pod lampu verejného osvetlenia a navyše celu noc ma budil neznesiteľný hukot z blízkeho nákladného prístavu. 
Fakt my to dosť vadilo takže tento kemp je pre mňa do budúcna "zakázaný".

Ráno si to ale vynahrádzam, po káve a raňajkách sa motám sa po kempe a okolo mora. 
Idem sa vykúpať a v mori som skoro sám väčšina nemeckých dôchodcov z kempu sa hrnie k bazénom. V obchodíku kupujem šišky, dám ešte jednu kávu a klasika pobaliť veci naložiť na motorku, zaplatiť a presne o 12:00 vyrážam. Idem okolo pobrežia ale dlho ma to nebaví. Obrovské odstavné plochy na automobily smerujúce na lodiach do sveta striedajú kontajnerové prekladiská, potom obchodné centra a okolo mora zákazy vjazdu a jednosmerky. 
Nejaký čas ide po mne auto, teda skôr taka multikára. 
Zastavujem na jednom betónovom pľace pri mori auto kúsok odo mňa. Vystupuje z neho asi tak 28 ročný chalan. Príde k mojej motorke nakloní sa od zadu ku kufrom a zapichne pohľad na vlajky štátov. 
Naraz očistí prstom vlajku Kosova usmeje sa a ukáže najprv na seba potom na ňu a spokojne odíde :D. 
Mám toho dosť točím to do vedľajších uličiek aj keď navigácia ma stále chce vrátiť na diaľničný obchvat. Neposlúchnem ju a predieram sa smerom kde vidno kopce. 
Za chvíľu už som na ceste sám a stúpam pomedzi domčeky a záhrady z olivami. Zastavujem niekde v kopcoch, sú tu olivy ktoré chcem ochutnať no nič moc. Brrr zelené aj čierne. 
Tak sa aspoň hostím na figách sú krásne veľké a sladké. Dokonca objavujem na jednom strome ťahať sa aj marakuju. 
Pred Chorvátskom ešte tankujem. Hranice sú v pohode pár aut a z kopca takže vypínam motor a idem dole kopcom len príťažlivosťou zemskou a príťažlivosťou k prdelke  Nisanu 200 sx :D ktorý bol predo mnou na odťahovke. 
Je dosť hodín tak to beriem oranžovou ale aut je našťastie dosť málo. V meste Buzet odbočujem na centrum že nájdem nejaký obchoďák z potravinami, nemám kuny a tak musím nájsť niečo kde berú karty. Nachádzam však len depo nejakých národných závodov aut. No nič nechceli ma tam tak idem ďalej. 
Predo mnou vidím nejakú horu dosť vysokú a na vrchole je vysielač, to by tam mala byť cesta. Bola ale pod zákazom. Moc som to nechcel porušiť keďže Chorváti dávajú udajne za prespanie mimo kempu 150 eur pokutu. 
Neviem čo by ma vyšiel vjazd do zákazu a ešte aj národného parku. 
Inak hora sa volá Vojak a nakoniec aj cesta k nej bola dosť zaujímavá, serpentínky že som zasa hučal radosťou do prilby. Nevadí tak som si ich dal hore aj dolu. 
Po ceste ešte odbočujem smerom kde je šípka konoba Tomaško, som už dosť hladný a tak si vravím snáď to pôjde aj za eura a dám si niečo dobré balkánske teda mal som chuť na nejakú dobrú rybaciu polievku. 
Ale viete ako je to človek mieni u Tomáška menia. Hovädzí guláš z raviolamy a syrom nebol bohvie aký gurmánsky zážitok a ja som iba smutne spomínal na Bosnu a jej čevaparne. 
Som pri pobreží k trajektu na Cres to nieje ďaleko. 
Aha no áno, včera večer som pozeral že na Ostrov Cres to nieje ďaleko a ja som zasa po rokoch chcel vidieť Vransko jazero. 
Schádzam k pobrežiu kde to vyzerá veľké a ja dúfam že tam bude niečo ako lidl alebo bila, bolo .........tepelná elektráreň a rybársky prístav :D. 
Navigácia ma vedie nazad na hlavnú miestnou bielou. 
Ufff už viem ako sa cítil Gagarin pri štarte svojej rakety. Taký stupák som v živote nešiel. Cesta sa kľukatila medzi domčeky skoro kolmo hore, šírkou o trochu väčšia ako moja naložená Transka. 
Ak by išlo niečo oproti isto ma to prejde a ja sa v tom kopci už v živote nepostavím :D. 
Na vrchu ale prichádzam do dediny Plomin z krásnou vyhliadkou na záliv v hĺbke podo mnou. Tam sa so mnou dáva do reči skutrista na Honde 150 z Chorvátskou ŠPZ, vysvitne že je Slovák z Bratislavy ktorý 30 rokov žije v Rieke a nakoniec ešte zisťujem že je to Jožov Rážov bratranec a bývalí spolumajiteľ predajne Kawasaky. Sranda koho všelikoho človek nespozná na cestách. 
No čas je neúprosný, takže naštartovať a rýchlo na trajekt. 
Prichádzam tesne pred ním.  Na palube trajektu si užívam morský vánok a vôňu mora, slnko zapadá ale je príjemne teplo. 
Na brehu ostrova som zazrel osamotený maják. Taka viac  poschodová budova z vežou, to by bolo dostať sa tam a prenocovať v jeho blízkosti. 
Do kempu sa mi nechce je to viac ako 20 km po úzkej ceste vo svahu, išiel som ju pred nejakými 18 rokmi a chcem si ju užiť nie prefrčať ju po tme. 
Lenže cestu k majáku nenachádzam a aj keby, bolo by to na dlho. Ostrov je samá skala. 
Ale odbočujem na nejakú cestičku ktorá ma privádza do osady z názvom Filozići. 
Pýtam sa či sa dá niekde postaviť stan, že vraj nie ale je tu apartmán na prenájom. Nie dík, točím to a asi po 800 metroch nachádzam nenapadnú cestičku medzi kamenné ploty. 
Síce mi asi päť krát zdochne motorka než tam prejdem cez veľké ostré balvany ale som schovaný a sú tu ideálne stromy na môj hamak. 
Dnes to bude bez pivka a večere. Tak len dorazím zvyšok rumu v placke čo bol na dezinfekciu :D. A za cvrkotu cikád a vône tymianu zaspávam z pohľadom na krásnu hviezdnu oblohu. 
V noci je asi 25°C a niekde nad pevninou zúri búrka,. Vidno záblesky na obzore. Nad ránom sa prebudím stým že je zatiahnuté a fuka vietor, tak prehadzujem cez seba celtu ale našťastie nič neprišlo. Teda až na to niečo čo v noci okolo mňa prešlo a strašne funelo a lomozilo.

Ráno vstávam pred východom slnka. 
Balím rýchlo a po tichu veci na motorku keď "cítim" nejaký pohľad, pozriem nad seba a tam stoja dve ovce z čiernou hlavou. 
Prišli tak potichu že som ich nezbadal a zrejme uvažovali čo za čudo to tam v tých skalách poskakuje :D. 
Asi sa zľakli viac ako ja ich lebo zmizli medzi stromami tak ticho ako prišli. 
Je to super mám náskok tým že vstávam skoro ráno. O siedmej som už na ceste, prechádzam ostrovnú cestu a som sám len pár aut. Je tu nádherne. Vlastne ako na všetkých ostrovoch pre nás suchozemcov. 

 

Podchvíľu stojím a fotím. Schádzam do dedinky Predoscica, cesta tak na tri tretiny trabanta :D. Foto a poď ho nazad. 
Teda nie tak celkom ako zastavím pri kostolíku je tam strom obsypaný takými malými jabĺčkami krásne žltými. 
Hovorím si tie sú krásne isto budu jedlé a chutné a už sa aj do jedného zahryzujem. Bleeee, desať minút mam hubu strnutú že nemôžem ani nadávať. 
Tak mi treba nemám žrať všetko čo vidím :D. 
Cestou sa zastavujem ešte na mieste kde prechádza 45 rovnobežka. 
V hlavnom meste ostrova si dávam kávu a robím nákup potravín. 
Pýtam sa predavačky ktorá vykladala čerstvý chlieb ktorý je od nich, bolo tam asi tak 20 druhov. 
Po chvíli beztak neviem ktorý je odkiaľ a tak beriem jeden ktorý mi prišiel zaujímavý. Kladiem ho do košíka a v zápätí na cedulke čítam ...... Česko, Kladno. 
No paráda takže pivo kozel, chlieb z Kladna :D. Nejdem ja náhodou nejakým zlým smerom na ten juh :D. 
Stredom ostrova idem širokou asfaltkou  a nejak sa mi to nezdá podla navigácie by som už mal vidieť jazero. 
Je krásne azúrové a z cesty je naňho nádherný výhľad, aspoň tak to mám v spomienkach. Ale tu je to všetko nejaké iné. Až potom mi to dochádza. 
No jasne cez ostrov vedie nová asfaltka, lemovaná betónmi a posunutá ďalej od jazera. Na prvej odbočke idem späť. Je tu úsek starej cesty ale jazero zahliadnem len na okamih a aj to len kúsok. 
Obec Vrana je tu stále ale jazero je za hradbou stromov a kríkov ktoré tu za tie roky narástli a dokonale zakrývajú výhľad. Tak toto som nečakal. 
Zastavujem pri kostolíku a dávam si neskoré raňajky klobásu, chlieb a čerstvý kravský syr. Je čas na návrat točím to na sever a vydávam sa na cestu domov. 
Dnes by som to chcel potiahnuť aspoň do Slovinska, samozrejme bočnými cestami. 
Pri zbiehaní do mesta Cres ešte na druhej strane zálivu zbadám cestu vo svahu. Neodolám a o chvíľu už idem po šotoline v olivových sadoch z výhľadom na mesto Cres.

 

 
Potom už len rýchly presun na trajekt na ostrov Krk. Odchádza mi tesne pred nosom. Takže kafíčko, radler a čakám na ďalší ktorí ide asi o 20 minút. 
Krk je trocha viac placatejší, nie tak hornatý ako Cres. 
Motám sa po vedľajších cestách, krásnymi zapadnutými dedinkami ale je to tu viac turistické. 
Pri jednej cik pauze pozerám na zem a čo nevidím, všade ležia popadané moje známe "jabĺčka". Pekne vyfarbené do červenkastá. 
Hovorím si ahaaaa, takže takto to je. Sú pekné a sú opadané, určite budú dozreté a teda jedlé. .......... ku..a, no neboli ďalších 10 minut si nadávam. 
Teda ale len v mysli lebo hubu mám strnutú že s nou neviem ani pohnúť :D. Cestou sa ešte zastavujem na mud pools (blatových plážach 45°9'4.317"N, 14°35'57.801"E)  kde si dávam kávu a kochám sa pohľadom na krásnu mladú brunetku sprchujúcu sa kúsok od bufetu hore bez. 

 

Najradšej by som sa hodil do vody. No je už pokročilý čas a ja musím ešte dnes nadbehnúť nejaké kilometre, keďže zajtra večer musím byť doma. 
Prefrčím cez 1430 metrov dlhý Krčki most ktorý v spája pevninu s ostrovom Krk. 
Natankovať, a poza mesto Kraljevica sa šplhám serpentínamy do vnútrozemia.  Pekne sa schladilo, zatiaľ čo na ostrovoch bolo príjemných 28 až 30°C tu hore v horách je 17°C. 
Pozapínam na motobunde všetko čo sa dá a uháňam lesmi a dedinkami desiatkami zákrut. 
Navigácia mi dáva ako najkratšiu trasu nejaký prechod na bielej. 
Bojím sa že to bude len pre miestnych alebo úplne uzavreté, druha možnosť je o pár kilometrov skôr ale tiež je to neisté a navyše by to bolo o dosť dlhšie. 
Takže sa nechám viesť no čo cesta a krajina sú krásne. 
Niekde skončím a prespím, len v lese sa mi moc nechce keď tu v dedinkách majú samých medveďov v znakoch a vyrezávaných na námestiach. Ale isto to nebude preto že by mal prísť cirkus :D. 
Hraničný prechod je zážitok. Idem cestou ktorá je tak na jedno auto a zrazu stojí predo mnou brána jak z jurského parku, hádam tak 4 až 5 metrov výška. 
Na jednej aj druhej strane plot ukončený žiletkovým ostnatým drôtom že aj Guantánamo by bledlo závisťou. 
Zastavujem z malinkatej colnice prichádza vcelku pohľadná asi štyridsiatnička. 
Pýtam sa či sa dá prejsť, že jasné zoberie mi občianku, vojde dnu a za minútku mi ju nesie späť z prianím peknej cesty. 
A som zasa v Slovinsku. Hneď za colnicou sú na okraji lesa domčeky ako z rozprávky, na zelených lúkách sa pasú kone. 
Zasa prechádzam hlboké lesy, luky, sem tam okolo nejakého obydlia. Cesty sú zasa vedľajšie a ja si užívam kľud a samotu ťahám za plyn opájam sa dunením motoru. 
Preklápam Transku z jednej zákruty do druhej. 
Dnes som si teda zákrut a serpentín užil až až. A páči sa mi ta zmena krajiny od stredozemskej kamenistej z kríkmi, olivami a figami po hlboké smrekové a borovicové lesy kde tu prerastajúcimý mohutnými dubmi a bukmi. 
Keď sa slnko blíži k obzoru zastavujem a hľadám kemp v navigácii, a nachádzam ho na začiatku Ljubljany. 
Bohužiaľ po príchode a pretlačení sa cez svadobčanov na recepciu priľahlého hotela zisťujem že je len pre karavány. 
Dostávam adresu na druhej strane mesta a z obavami koľko mi bude trvať prejazd, sa o 18:00 vrhám do víru veľkomesta. 
Príjemné zistenie je že doprava je v Ljubljane super. Nik sa nenaháňa, nik nemá potrebu nezmyselne obiehať, tlačiť sa dopredu. 
Všetci idú plynulo a na hlavných je 60 km/h. Zelená vlna a ohľaduplnosť šoférov majú na svedomí asi 20 minútový prejazd. Som v Ljubljana Resort Hotel & Camp (46°5'52.185"N, 14°31'6.750"E). 
Takže postaviť stan, nahodiť sa do najlepšieho trička :D. Kratasi, sandálky, miesto parfumu ktorí nemám poslúži repelent z vôňou po limetkách a na strapaté vlasy zaberie indulona :D. 
A ide sa na jedno točené a country zábavu v susedstve kempu.  Nakoniec tých orosených bolo viac a okolo pol noci sa zahrabávam do spacaku.  

Ráno je hmlisto, ale než sa najem, dám kafčo, pobalím a vyrazím je krásny deň. 
Škoda že už posledný. V navigácii ako vždy zakazujem diaľnice a volím najkratšiu cestu. Zopár prejazdových bodov na "bielej" ceste zaručí že bude zaujímavá a mimo hlavných. 
Z Ljubljany sa dávam na sever výpadovkou smerom k horám na obzore. 
Ale za mestom Kamnik odbočujem na vedľajšiu a je to tu. 
Zasa sa cesta začína dvíhať a klesať, krútiť okolo potôčikov alebo dolinami. Sem tam vystúpa serpentínami aby som sa mohol pokochať okúzľujúcimi výhľadmi. 
Zasa letím z mojou Transkou krajinou ako z rozprávky. 

 

Občas rozvírime prach na nejakej šotolinke. Fantastický sa bavím. Prechádzam dedinky a mestečká. 
V Gornjom Grade je krásna bazilika (46°17'44.358"N, 14°48'23.699"E). Idem pozrieť dnu je naozaj úžasná, práve odbíjajú poludnie. Zvony sú tak hlučné že cez ne nepočujem motku keď ju štartujem. 

 

Neskôr zasa na cestičke cez hory trhám pri ceste tri obrovské hrušky na ktorých si pochutnám na pokosenom trávniku pri kostolíku na kopci. 
Sedím v tráve, je tu úžasný kľud a mne sa nikam nechce. Vychutnávam si šťavnaté ovcie a pohodu nedeľného poobedia. 
V Slovenjskom Gradci si ešte cestu predĺžim o úsek na Ravne na Koroškem. Cesta sa krásne kľukatila do kopcov a ja som nevedel odolať. 
Od Ravneho nad Koroškem už cestu poznám z jarného tripu. 
V Dravograde očumujem lokomotívu ktorú miestni natlakuvavajú kompresorom a potom pískajú z vlakovou píšťalou a vo dvore nejakej väčšej budovy zazriem pancierový voz a dva staré jeepy. 
Idem dnu ale nik tam nieje tak zasa sa pokochať, foto a rýchlo preč než ma niekto zatkne za špionáž :D. 

 

Idem cestou ktorá je naozaj vedľajšia, uzučká lesná asfaltka po ktorej asi najviac chodia cyklisti aj to len občas. 
Na jednom mieste z kopca zastavujem aby som si spravil fotografiu, cítil som cukanie do páčky prednej brzdy a po tom čo som dal nohy na zem som to skoro položil. 
Asfalt je ako ľad, ďakujem ABSku a radšej pokračujem opatrne ďalej. 
V osade Trbonje prechádzam mostom ponad rieku Dravu a po asi 4 kilometroch zastavujem pri mojom známom Prenoćišti hneď vedľa benzínky (46°36'16.471"N, 15°9'50.884"E). 
Kde som po dvakrát prespával na mojich cestách a kde sú raňajky také "šialené" že vždy ako som tam raňajkoval som následne ďalšiu hodinu ležal a čakal až ma roztrhne od prežratia :D. 
Sadám si je tu nejak moc ľudí, a už vidím ako ma ide šéf privítať ako starého známeho. 
Na jar mi nechal večer kľúče od motelu lebo mal zavreté zo slovami ved vieš kde si máš dať motorku ja prídem ráno :D. 
To by sa u nás nestalo a to mu volali domov z neďalekej pizzerie že potrebujem ubytovať.  Dávam si skvelú velikánsku kávu a pokračujem. 
Zvečerieva sa a ja mám ešte nejaké serpentíny pred sebou. 
Hneď za zákrutou ma zastavujú policajti, obával som sa že ma namerali. Trocha viac som za to potiahol, ale našťastie len bežná kontrola. Očividne odchytávajú motorkárov keďže po mne stavali hneď ďalších dvoch. 
Cez Brezno :D uháňam na vedľajšiu cestu a po luxusnej šotoline prichádzam na Sveti Duh na Ostrem vrhu kde prechádzam hranice do Rakúska. 
Ešte chvíľu po rýchlych rakúskych, vedľajších cestách kde si vychutnávam náklony v zákrutách. 
Pred západom slnka nabieham na diaľnicu, aby som po pár kilometroch zbehol kvôli tankovaniu čo ma nakoniec stálo dosť času keďže som sa trocha zamotal. 
Diaľnica A2 z Grazu bola už len nutným zlom v kolónach plechoviek z prichádzajúcou tmou a znižujúcou sa teplotou. 
Po odbočení na S4 pred Wiener Neustadtom som sa potešil že cesta je prázdna a ja som už skoro doma. 
Ale v zápätí ma smiech prešiel keď mi ukazovateľ tlaku v pneumatikách začal blikať a predná pneumatika začala rýchlo strácať tlak. 
Šťastie že sa to nestalo o pár desiatok metrov na A2 a že mám namontované zameriavanie tlaku inak by som mal robotu to v sto kilometrovej rýchlosti ustáť. 
No čo už, dofukujem koleso pumpičkou na bicykel čo to ide a opatrne idem na najbližšiu benzínku na okraji mesta. 
Pod svetlom dávam Transku na hlavný stojan, odviazať veci aby som sa dostal po náradie. Našťastie mám náhradnú dušu, ale je to premiéra aj tak som to zvládol asi do hodinky a pol a ešte som aj zalepil dušu ak by náhodou. 
Ale obávam sa že už je po nej, keďže bola predratá po nesprávnom založení do plášťa. No a to som dával robiť v pneuservise a potom že "nakupujte u odborníkov" :D. 
Okolo polnoci prichádzam po prázdnych cestách do Bratislavy. Zasa jeden parádny predlžený motovíkend je za mnou, aj keď sa obávam že tento rok  už posledný. 
Takže rýchlo do perín nechať si ešte na pár hodín zdať o cestách a cestičkách Slovinska a Chorvátska prv než ma budík o piatej ráno nadobro vrhne do reality.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE

Kapitoly článku

Jak se Vám líbil tento článek?
Hodnocení (13x):
Motokatalog.cz


TOPlist