Slovenská rychlovka

Ráno – sprcha, umyť zuby a ťahať ďalej. Aspoň tak som si to predstavoval. Sprchy aké tam mali nemajú snáď ani vo väznici. Nahrubo pozvárané železné dosky potreté farbou, ktorá ešte pamätala rusov z 68meho, ich odtieň som len hádal na modrú. Na dlážke kachličky pokryté bohatou kultúrou plesní a machu. Keď chcete teplú vodu, musíte si na vrátnici kúpiť žetón za 1 Euro aby ste mali 5 minút teplej vody! Takže sprcha za dve E a rýchlo z tade preč! Po tomto zážitku nás s nedeľným úsmevom prišla skasnúť bežnou taxou 11,4Eura miestna správkyňa toho úžasného kempu. Skoro ma vystrelo. Love ubudlo, zlého dojmu pribudlo. Avšak, malo to jeden pozitívny efekt – už som nepotreboval kávu.
Takže pobaliť, naložiť, obliecť a -jednotka, dvojka, trojka- a zbohom Zemplínska. Dobrý dojem vo mne nezanechala. Škoda, pretože je tam celkom krásne...
Za Šíravou smerom na Sobrance sa rozprestiera tundra. Nikde ani nohy, žiaden náznak civilizácie. V Sobrancoch sme dokúpili zásoby a dotankovali. Stihol som dokonca obdržať veľmi silné odporúčanie od miestneho vágusa, aby som rozhodne na Ukrajinu nešiel, že sú tam zlí ľudia a podobne. Ono, ja som to ani v pláne nemal, ale každá rada dobrá, nie?
Takže v Tibave doľava, smer Ubľa. Po ceste sme si pozreli zaliaty kameňolom Beňatina, ktorý bol na moje prekvapenie pomerne dosť plný ľudí. Dosiahli sme najvýchodnejší bod našej cesty a pravdou je, že dosť pustý. Čakal som zvýšenú koncentráciu colnej polície, ale nič. Nikde ani nohy, iba krásne príroda vôkol.Po cestičke smerom z Inovca som zažil svoj prvý celkom slušný skok v plnej polnej. Úzka cestička – tak na jeden a pol auta - jemne dole kopcom. Slniečko svietilo, prdkali sme sa 60tkou. Zrazu sa predo mnou objavil malý zhup na ceste, ktorý som si všimol na poslednú chvíľu. Jediné čo som stihol bolo iba intuitívne preniesť váhu do stúpačiek a zaťať zuby. Na varovný signál pre Kiku nevydalo. Tá samozrejme pred seba nepozerala. Motorka sa prikrčila a odrazila do výšky. Nasledoval chvíľkový no za to veľmi intenzívny stav bez tiaže a potom dopad. Motorka - tak ako odrazila tak aj dopadla – bez problémov. Až na to, že ma Kika skoro preskočila všetko dopadlo v pohode. No, v pohode. Od tej doby sa mi motorka začala trochu bočne vlniť pri naklonoch vo väčších rýchlostiach. Inu, 180 kilo nákladu na 200 kilovej 13 ročnej mašinke...to už asi nie je na skákanie. Ale prežili sme.
Za Ubľou, pred odbočkou na Ulíč, na ktorý som sa dosť tešil, sme sa zhodnotili, že po včerajšku sme fakt dosť unavený. Takže, priamočiaro – nakúpiť v Humennom a rýchlo na Domašu. Ešte k tomu sa aj kazilo počasie, takže na zmoknutie už entuziazmus nevydal.Predstava o peknom a jednoduchom kempe so sprchami sa okamžite vytratila, keď sme dorazili do prvého pseudo-kempu plného miestnych rybárov. Pajko za výčapným okienkom, mi s prekvapeným tónom v hlase na moju otázku – „kde je tu na Domaši nejaký kemp so sprchou?“ ...odpovedal „tu, na Domaši?...nikde.“ Tak sme odbočili na prvú návesť „wolne pokoje“ a zobrali poslednú izbu za 7Eur na osobu. A dobre sme urobili. Lebo ešte večer začalo pršať, a pršalo celý nasledovný deň.

3. deň

Takže sme sa rozhodli prečkať toto zlé počasie na Domaši v teple a suchu. Bolo treba iba doplniť zásoby jedla, takže som sa rozhodol plne otestovať nové moto-oblečenie, ktoré som si kúpil ešte v zime na Bratislavskom motosalóne. Fungovalo skvele a dosť som si to užil!