Stroj času

Veličina čas.

Neúprosne a nezastaviteľne meniaci sa rytmus, ktorý sa nedá zastaviť ani vrátiť. No občas sa nájde možnosť si aspoň v ilúzii v ňom cestovať.

Priatelia. Pre niekoho potešenie, pre iného menej. Som tu s novým výsledkom mojich prebdených nocí pri písaní tohto diela, ak sa to vôbec nejako dá nazvať.

Skúsim opísať veci a miesta, ktoré sú zaujímavé, no nie každý sa s tým stotožní, keďže môj text a obsah býva často dvojsečná zbraň. Ale to už je len uhol pohľadu každého čitateľa.

Ja píšem tak ako píšem, a najviac zo všetkého mi v tejto chvíli chýba práve ten spomínaný čas.
Budem sa ho snažiť ušetriť aj vám, a tento môj cestopis bude možno strohejší a kratší. Roztočíme teda spolu pomyselné ručičky na hodinách stroja času, ktorý nás prenesie svetom a niekde pri konci príde čas aj na vysvetlenie, prečo práve tento názov som použil.

Herbert George Wells tento anglický spisovateľ a francúzsky Jules Verne sú nazývaní „otcovia science fiction“ a ich knihy nechýbajú v mojej zbierke. Jeho román z roku 1895, ktorého názov som si dovolil „ukradnúť“ do názvu môjho cestopisu.

Stroj času, alebo aj časostroj v určitom chápaní existuje, aj keď to samozrejme je len vecou dohadu, čo je a čo nie je reálne. A to by som nebol  a keby som si túto myšlienku nechcel nechať len v hlave ale skúsiť ju aj realizovať.

A tak sa poďme pozrieť na miesta, kde by sa dalo povedať, že cestovať v čase sa vlastne dá.

Tak prosím nasadať, a plnou parou vpred do minulosti. Roztáčajú sa kolesá môjho pomyselného stroja, ktorý síce nikto neuvidí, ale o to viac bude cesta k nemu zaujímavejšia.

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE