Naprieč Balkánom

Bulharsko

25.7.2011

Ďalším cieľom bolo dostať sa do Bulharska a prísť až do Slnečného pobrežia, kde sa nachádza náš kamarát s priateľkou. Raňajky sme si kúpili v centre zapadnutého staromódneho mestečka  Soufli, kde na nás všetci zazerali , ako keby sme prišli z budúcnosti. 
Na hraniciach colníci opäť neveriacky krútili hlavou, že čo sme za bláznov na motorke. V Bulharsku sme si zamenili peniaze  a vyrazili do vnútrozemia. Pred nami bola pekná nová diaľnica, ktorá nebola ešte v prevádzke. Mali sme na výber dve možnosti v pravo alebo v ľavo, nuž skúsili sme v pravo.
Nakoniec vysvitlo, že  v ľavo bolo správne.  Cesta nebola, zlá, nový asfalt cez dediny aj vidiek. Mali sme namierené cez Slivengrad do Burgasu. Rozhodli sme s , že skúsime vedľajšie cesty, čo sme vzdali po prvých dvoch km, ktoré pripomínali offroad, takže totálne rozbité a kopa kráterov. Trasu sme upravili cez Novu Zagoru a Sliven. Cestou pri lúštení názvov sme si osvojili azbuku. Spokojní dobrým výberom cesty sme sa ponáhľali do cieľu. To sme ešte nevedeli, že po pár km dobrej cesty nás čaká blúdenie v dedine, kde potok tiekol priamo cez cestu  a hlavné cesty  boli asi z 19. storočia, kde maximálna rýchlosť dosahovala 28km/h.

30km pred mestom Burgas sme na diaľnici stretli dve autá s Novozámockou ŠPZ.  V skupine áut smerujúcich do Burgasu na nás začal trúbiť  miestny pán  ktorý mal BMW x5  sme si pomysleli , aké hanlivé gesto nás od neho čaká. Opak bol pravdou a gesto bolo Slovakía a prst hore, proste iný kraj iný mrav.  Po príchode sme hneď našli hotel nášho kamaráta Miša no on bol na pláži. Pri pokusoch ho nájsť sme  zistili, že k vode sa nedá motorkou dostať a parkovať je skoro nemožné. Tak sme si šli hľadať hotel. Ceny sa pohybovali od 25 do 100eur za noc , podľa toho ako ďaleko je od mora. 
Vo večerných hodinách sa nám podarilo skontaktovať s kamarátom a dali sme si pár pív a mastiku.

26.7.2011

Rozhodli sme sa dať si jeden deň oddych a preto sme zostali a celý deň sa kúpali a prechádzali sa až do noci. Jedna malá rada : Zmenárne ktoré ponúkajú najlepší kurz treba obísť, lebo zabúdajú informovať o poplatku za zmenu ktorý vám z najlepšieho kurzu spraví istotne ten najhorší.

Na záver dňa sme objavili bistro, ktoré nesie moje meno.

Pri porovnaní cien sme boli dosť zaskočení, že dovolenka v Bulharsku je drahšia ako v Grécku

RUMUNSKO

27.7.2011

Ráno sme sa pobalili, odovzdali kľúč od izby a vydali sa na cestu. V pláne sme mali Ruse Bukurešt, Pitešti.
Prvým prejazdným miestom bola Varna, kde sa nám naskytol nepríjemný pohľad. Na vstupnom moste  do mesta bola kolóna kvôli nehode. Istý postarší pán sa rozhodol prejsť skrz diaľnicu. Vidieť ho mŕtveho a zakrvaveného na ceste nebol najlepším začiatkom dňa.
Bulharská polícia je podobná s tou našou, 150m za koncom diaľnice merali rýchlosť, šťastie že ich radary majú veľkosť meter krát meter a je ich vidno z pol kilometra.
Pri čakaní na prejazd do Rumunska sme stretli rovnakú motorku ako mam ja a jej majiteľ bol až zo Švédska a tiež bol na na ceste po Balkáne. Autá majú prejazd mostom spoplatnený 3€  motorky to majú zadarmo. Dokonca sme si nemuseli kupovať ani bulharskú vinettu ani rumunskú rovinettu. Bohu žiaľ na prejazd cez most sme čakali  asi hodinu  lebo jeden pruh opravovali.  Šoféri boli arogantní všetci sa tlačili ako keby šlo o život.
V Rumunsku sme očakávali to najhoršie  chudobu, policajnú buzeráciu , rozbité cesty ale boli sme milo prekvapení, pretože opak bol pravdou. Cesty mali nový asfalt a všade bolo nové značenie. Dokonca keď sme zablúdili, miestny policajt nás osobne odprevadil na správnu cestu do Bukurešti. Rumunsko je vo vývoji ďaleko pred susedným Bulharskom. V poobedňajších hodinách sme dorazili do hlavného mesta Bukurešť.
Doprava bola hrozná a asi by sme ju prirovnali k doprave v Ríme (cestopis 2009). Vodiči si zo 4 pruhov urobili miestam 6 a pol, rýchlosť v zóne 50 sa pohybovala okolo 90km/h. Prvá takmer kolízia nastala keď sme mali o 200m odbočiť cez štyri pruhy k Palatul Parlamentului.
Ďalšou zastávkou bol víťazní oblúk podľa vzoru z Paríža.  Kde sme náhodou našli miestny motozrar.
Večeru sme si dali v MC Donalde, ktorý je asi v každom štáte. Večer sa blížil a my sme sa pobrali smer Pitesti. Pri diaľnici sme skúsili šťastie  s motelom, no cena nás veľmi nepresvedčila, 35€ na noc. Tu sa nám prihovoril miestny motorkár, ktorý sa nás pýtal či mu nevieme poradiť nejaký moto obchod lebo potrebuje kúpiť čosi na krosu. Nechápavo sme sa čudovali, či sa mu podobáme na Rumunov.
V neskorých večerných hodinách sme dorazili do Pitešti a hľadali hotel. Ceny sa pohybovali od 30 do 50 €, no našli sme jeden hotel za 25€, kde nám povedali , že ak nechceme klímu tak vo dvore hotela je ešte jeden hotel za 15 €.

28.7.2011

Ranné lúče nám dávali znamenie že bude  deň ako stvorený na prírodu a na cestu 7c, ktorá sa nazýva aj Route66 Rumunska.
Je to 143km dlhá cesta ktorá patrí k najvyššie položeným v Rumunsku a začína pri mestečku Curtea de arges. Pri jej výstavbe prišlo o život 40 robotníkov.
Cesta z južnej strany je dosť rozbitá ale prostredie je nádherné. Na vrchole sa nachádza najvyššie položený tunel v Rumunsku  a pleso, hotel ,a plno Maďarských  predavačov suvenírov.
Hoci sme boli vo výške nad 2100mnm, bolo príjemne teplo. Cesta nadol bola zaujímavá, zatiaľ to je náš osobný rekord, kotúľať sa 25 km  s vypnutým motorom .
Z cesty 7C sme mali namierené do Brasova na Draculov hrad. Teda sme zamierili na Brasov , v ktorom  sa podľa našich zlých informácií, nachádza hrad Bran. Ako sme sa približovali k Brasovu, zistili sme že Bran nie je názov hradu ale dediny kde sa hrad nachádza a  tak sme sa vybrali smer Bran. Asi po 15km  nebola žiadna tabuľa a napätie sa stupňovalo. 

Z diaľky sme uvideli veľký hrad Rasnov a  hneď sme si mysleli že sme na mieste.  Pre istotu sme sa spýtali jednej pan,i ktorá nám prikývla a veľmi sme sa tomu potešili. No o chvíľu sa otočia a povedala, že  vlastne nie a,  že musíme ísť do Branu, vtedy som si neodpustil pár nadávok. Ďalších 8 km nebolo žiadne označenie cesty. Zastavili sme a  nadávajúc som hľadal na mape Bran , keď okolo prešiel kamión a vy fúkol mi ju z rúk. Mapa zrazu lietala po celej ceste. Vtedy pohár trpezlivosti pretiekol a nadávajúc a preklínajúc Draculu, Bran,  Brasov , spolu s Rumunským značením sme sa pohli ďalej. Našťastie nasledujúca dedina bola Bran. Parkovisko bolo platené. Vstupné do hradu stálo 5€ a pretože mi neuznali môj neplatný preukaz musel som platiť celý lístok a nie polovicu.   
Ceny  pred hradom boli celkom prijateľné fľaša vína stála 4€  tričká s Draculovou tematikou 6€. V podvečerných hodinách sme sa vybrali späť smer Sibiu a Arad s vedomím, že sa vraciame domov.
Pôvodný plán cestovať do hlbokej noci a prísť domov sa stal viac ako nereálny. Museli sme nocovať niekde na pol ceste medzi Sibiu a Aradom. Únava a fakt , že sa blíži búrka nás dohnala k stanovaniu na parkovisku pre kamióny. No čo už aspoň sme už neboli v Transilvánii, kde je najväčší výskyt medveďa hnedého v Európe. Keďže stan nebolo možné riadne vykolíkovať kvôli kamenistému podkladu a nad ránom sme mali  problém s vodou, ktorá nám zatiekla dnu.  V búrke sme museli všetkými dostupnými spôsobmi šponovali stan.

29.7.2011

Ráno sa nám podarilo stan zbaliť iba v miernom mrholení. Celú cestu od Aradu až po  Szeged lialo. Ani sme sa nemohli kvôli dažďu zastaviť v slovenskej dedine Nadlák , ktorá sa nachádza na Maďarsko Rumunských hraniciach. Cesta cez Maďarsko sa dá nazvať rýchlym presunom domov. V Budapešti sme posledný krát tankovali. V Komárne sme odstrojili nepremokavú výstroj  a prešli posledných 30km. Domov sme dorazili 13:30.

ZAVER

Čo dodať na záver
Na cestách sme strávili 11dní prešli sme 7 štátov  najazdili sme 4746km spálili 269litorv benzínu spoznali sme rôzne kultúry videli veľa prekrásnych miest. 
(Boris a Niki)

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE