Motovýlet na ,,Poľskú Sardíniu“, alebo ,,Pekelný“ poloostrov Hel – vynikajúca voľba!

Deň 1.  -  Štvrtok 6.7.2017

Žilina – Čadca – Svrčinovec – Zwardon – Zywiec - Bielsko Biala – Katovice – Czestochova – Lodz (~361km)

Našu cestu  sme teda, ako som naznačil začali v jeden z najfrekventovanejších dní čo sa dopravy tyká (nielen v Žiline), v Žiline o ~12:30hod. Počasie nám prialo, nakoľko sme vyrážali za jasného teplého počasia a v rovnakom duchu sa niesol i zvyšok cesty až do príchodu do mesta Lodz.

Cesta po Oščadnicu ubiehala v pohode, no už tu sme sa dostali do prvej väčšej kolóny (s ktorou sme viac-menej počítali), ktorá sa ťahala až na prednedávnom novootvorený vjazd diaľnice D3, na ktorej sme naopak mali pocit a boli na pochybách, či už je otvorená verejnosti, nakoľko na celom úseku Svrčinovec – Zwardon (14,1km) sme sa míňali asi iba s jedným jediným autom. Tu sme stratený čas naopak dohnali. Spomenutý úsek D3 je perfektnou alternatívou oproti starému prechodu cez Skalité (kto tadiaľ išiel vie o čom hovorím, kto nie, nech ani náhodou nepomyslí ísť naň, pokiaľ ho samozrejme okolnosti neprinútia).Ďalej sme pomerne svižne

pokračovali cez Ziwiec a Bielsko Biala. Prvé väčšie zdržania spôsobené kolónami začali v okolí Katovíc a s malými prestávkami pokračovali až za mesto Czestochova. Hustá premávka, na viacerých miestach zo zápchami je spôsobená tým, že úseky sú až za mesto Czestochova spojené štvorprúdovou cestou E75 (v podstate diaľnica), ktorá je ale na viacerých miestach prerušovaná križovatkami s riadenými semafórmy. Posledný úsek, ktorý začal za mestom Czestochova až po Lodz po ceste E75/ A1 bol bezproblémový. Do nášho vopred rezervovaného hotela sme dorazili o ~18:15hod.  Počas cesty sme mali dve prestávky. Jedna za Katovicami, dotankovali sme čo sa dalo a druhá pred Lodz-ou. Niekto možno povie, že ~420km za 6hod je dosť, no ešte raz podotýkam, že ,,etapu č.1“ výrazne ovplyvnila hustota premávky resp. kolóny, no jazdu sme si napriek všetkému užívali, nakoniec, ako počas celého výletu. No i napriek tomu,  ak môžete, cestujte radšej cez víkend, alebo cez pracovné dni na noc, vyhnete sa tak nielen hustej kamiónovej doprave, ale aj spomínaným kolónam. Treba taktiež spomenúť, že celá trasa počnúc našou Žilinou, až po cieľ našej cesty Hel je veľmi dobre značená a mapa Vám bude iba zbytočne zaberať cenné miestečko v tankvaku, inými slovami zísť z cesty by asi nemohol ani najväčší zmätkár. Jediným miestom kedy sa uplatnila naša obyčajná Sygic navigácia v mobile bolo pri nasmerovaní na náš nocľah v meste Lodz.       

Po príjazde do mesta Lodz som si presný stav km podľa ODO-metra nezaznamenal, no v útržkoch sa mi vynára, že ukazoval približne 420km. Ubytovanie, pokiaľ nemáte prehnané očakávania sa dá v Lodzi zohnať za veľmi prijateľné ceny. My sme hlavy zložili v hoteli Boss, ktorý sa nachádza asi 2,5km od centra, kde nás jedna noc vyšla na 15€/osoba (klasika cez www.booking.com).  Motorky sme s dobrým pocitom zamkli na stráženom hotelovom parkovisku, vybavili formality na recepcii, zložili veci a vyrazili do centra na zrýchlenú prehliadku.

Lodz je krásne veľké mesto, kde sa striedajú historické pamiatky s modernou architektúrou. Dá sa tu jednoducho pohybovať verejnou dopravou. My sme na presun využili električku, ktorá nás v priebehu ~10min. dopravila do samotného centra k Piotrkowskej ulici, ktorá je s dĺžkou ~4,2km najdlhšou nákupnou ulicou v Európe. Pozreli sme pamiatky, prešli sa najdlhšou ulicou, dali niečo pod zub, samozrejme nesmela chýbať ochutnávka miestneho piva a za tmy späť električkou na zaslúžený odpočinok.

Ešte sa pár slovami vrátim k spomínanej električkovej preprave ak by ste sa rozhodli práve pre ňu. Cena lístka jednej jazdy do 20min je 2,5PLN  a lístky sa kupujú v starších typoch električiek  iba v prvom vozni! a v nových moderných električkách priamo v automatoch, ktoré sú v každom vozni.  Lístok si vždy kúpte a neriskujte pokutu!

Deň 2. - Piatok 7.7.2017

Lodz – Torun – Gdansk – Gdynia – Rumia – Reda – Puck – Wladislawowo – Hel (~423km)

Nasledujúce ráno sme sa opäť zobudili so slnečného dňa. Predpoveď sľubovala jasné až polojasné počasie, čo nám vyhovovalo. Nasledovala ranná klasika, raňajky, zbalenie vecí do tankvaku, opäť zopár formalít na recepcii a vyrážame s vidinou poobedného dojazdu do nášho cieľa. Keďže sme s mesta Lodz vyrážali  ~8:45hod, vyhli sme sa najväčšej rannej špičke a cesta až k napojeniu sa na diaľnicu E75/A1 ubehla veľmi svižne.

Na diaľnicu sme sa napojili hneď za mestom Lodz. Ako som spomínal v úvode, v Poľsku sú spoplatnené iba niektoré úseky diaľnic. Diaľnica E75 je so svojimi ~183km, na ktorú sme sa napojili za Lodz-ou v súčasnosti až po  Torun bezplatná. Cestovanie po diaľnici nie je obzvlášť zaujímavé, no i napriek tomu cesta ubiehala svižne, nakoľko tieto cesty sú celkom pohodlné, bezpečné a široké. Jedna prestávka na dotankovanie, jedna na osvieženie a pokračujeme až po Toruň kde sa už na mýtnici Nowa Wies začína platený úsek diaľnice AmberOne Autostrada A1. Lístok si jednoduchým spôsobom vyberiete z jedného z mnohých  automatov na mýtnici pri vjazde na diaľnicu.  Za prejazd týmto úsekom sme na výjazde (opäť samozrejme mýtnica z veľkým počtom mýtnych brán), keďže motocykle spadajú v Poľsku do kategórie 1, kde im spoločnosť robia ešte vozidlá s dvoma nápravami, zaplatili 30PLN.  Pre viac info pozrite nasledujúci link, kde si okrem výpočtu mýta z rôznych miest napojenia sa na diaľnicu, nájdete ešte mnoho iných zaujímavých a užitočných informácii.

http://autostradaa1.pl/en/index.php

Poľské diaľnice a ich infraštruktúra (odpočívadla, sociálne zariadenie, pumpy, reštaurácie typu fast food) počnúc ich začiatkom pred Lodz-ou až po Gdansk, tak to je iné kafe ako to, na ktoré sme zvyknutý u nás. Diaľnice sú široké, bezpečné a spomenutá infraštruktúra to je pre nás pesnička ďalekej budúcnosti.

A opäť ešte raz, buďme radi, že je spoplatnený iba taký ,,kúsok”.

Tento úsek o dĺžke ~ 165km konči pred mestom Gdansk (Rusocin). I keď by sa mohlo zdať, že do cieľa nám ostáva už ,,iba“ ~100km, opak je pravdou, nakoľko tu sa opäť začali v okolí veľkých a väčších miest tvoriť nám známe kolóny z predchádzajúceho dňa. Takže zvyšok trasy sme dali za ~ 2,5 - 3hodiny.

Ale späť k veci. Po vyplatení mýta sme pokračovali po ceste S6/ S7/ E28 smer Gdansk, Gdynia, Rumia, Reda, kde sme sa napojili na cestu č.216, ktorá nás doviedla až do nášho cieľa. Za spomínaným mestom Reda sa začali objavovať prvé tabule s názvami nám už vopred z máp známych miest ako Wladislawowo či Hel, čo bolo jasným znamením, že sa do cieľa každým kilometrom blížime viac a viac.

Za mestom Swazarewo sa už začali objavovať prvé obrysy poloostrova, krajina sa začala výrazným spôsobom meniť a cesta začala byť po dlhšom čase opäť zaujímavou. Treba povedať (aspoň z môjho pohľadu), že táto oblasť od mesta Wladislawowo, až po samotné mesto Hel, resp. celý poloostrov Hel má všetko čím sa pýšia vyspelé letoviská v južnej časti Európy.  

Pár minút po 15:00 hod sme teda šťastlivo dorazili do cieľa našej cesty mestečka Hel, kde sme mali už vopred dohodnuté ubytovanie na ,,súkromí“, ktorých je na celom poloostrove neúrekom a určíte by som sa nabudúce nebál ísť na pankáča. Čo sa týka cien ubytovania, opäť záleží čo od neho očakávate. Môžete si vybrať od typu ubytovania v kempingu (je ich neúrekom), hostela, hotely či súkromí. My sme zvolili poslednú možnosť a za nocľah na dve noci sme zaplatili 30€/osoba. Mali sme naozaj šťastie, že sme natrafili na veľmi milú, ochotnú a stále usmievavú pani domácu, ktorá sa nám naozaj snažila splniť čo nám ,,na očiach videla“. K dispozícii sme mali priestrannú izbu spolu s podkrovím, kuchynka a kúpeľňa/WC boli spoločné ešte s jednou vedľajšou izbou (keďže pani prenajímala dve izby). Nemusíte sa ale báť nakoľko Vašimi susedmi na tých pár dní určite nebudú výrastkovia zo západu, ktorý si prišli vyhodiť z kopýtka, ale na 99,9% ,,slušný“ ľudia, ktorý si prišli užiť čaro a romantiku poloostrova.

Ak si chcete ubytovanie zabezpečiť vopred určite odporúčam www.nocowanie.pl, a pripájam aj adresu našej milej pani domácej: Pokoje nad Zatoka, ul. Lipowa 5, Hel (tel. č.: +48721303425) alebo http://www.nocowanie.pl/noclegi/hel/kwatery_i_pokoje/161338/. Domček sa nachádza v kľudnej uličke, no zároveň s výbornou dostupnosťou centra, promenády, či vynikajúcej pekárne a Polo marketu.

 

Ale späť sa k nášmu príjazdu. Po príchode sme pani domácu s malou dušičkou požiadali, či by sme si pred prípadnou prehánkou, ktorá bola podľa predpovede reálna, mohli schovať motorky v garáži. Samozrejme! Aj keď miesta veľa nebolo, to sa za pomoci pani domácej s naším malým prispením v priebehu pár minút vytvorilo. O motorky postarané (ako sa ukázalo nasledujúci deň, Hel prehánky neminuli) už len vybaliť veci a ide sa...

Prehliadku sme začali na začiatku promenády, ktorá sa nachádza na ulici Maszopow a postupne ústi až do malého prístavu, kde kotvia lode, loďky, výletné lode, či rýchlo čln, ktorý zo seba vyžmýka výkon 2 x 350PS a z Vás aj...

Typická prímorská promenáda z veľkým počtom reštaurácií či stánkov, (kde sme si hneď aj splnili naše povinnosti týkajúce sa suvenírov) pozdĺž ktorej sa ťahá piesočnatá pláž, ktorá lemuje celý poloostrov.

Ako sme sa vzďaľovali od prístavu, okolie sa začalo postupne meniť a zrazu sme boli obklopený z jednej strany nádherne voňavými borovicami a píniovými sadmi a z druhej nádherne do biela sfarbenými piesočnatými plážami a priezračným morom, nápadne pripomínajúcimi tie omnoho južnejšie položené na ďalekej Sardínii. V tejto časti poloostrova je mnoho pozostatkov pripomínajúcich ťažké časy druhej svetovej vojny, ako sú delostrelecké rozhľadne, zákopy, pamätníky, či ruiny bunkrov. Postupne sme sa približovali k najsevernejšiemu miestu poloostrova, ktorý tvorí opäť nádherná pláž. Jedna nádherná pláž striedala ďalšia a ďalšia, no na nás ta naj ešte len čakala.

Spomínaná pohodlná promenáda  Vás dovedie až k tomuto najsevernejšiemu miestu.

Z tohto cípu nás rôzne cestičky, ktoré vedu cez nádherne voňavé borovicové sady (ktorými je Hel križovaný ako ementál), v ktorých je opäť veľké množstvo  pozostatkov z druhej svetovej vojny nasmerovali na reprezentatívnu pešiu zónu, ktorú predstavuje Ulica Wiejska, asi 900 m dlhá ulica slúžiaca ako prirodzené centrum mesta - je tu budova radnice a pošty a drevený rybársky dom z polovice 19.storočia, v ktorom je dnes reštaurácia.

Náhodným výberom sme zapadli do jednej z mnohých reštaurácií a doplnili chýbajúce kalórie, doplnené o dobrý chladený Ziwiec. Po dobrom jedle a zhodnotení doterajších necelých dvoch dní nášho ,,tripu“ sme opäť zapadli medzi dav turistov na pešej zóne, ktorá ústi pri pomníku obrancom Helu z 2. svetovej vojny. Kúsok od pomníka je pekný park, kde na nadšencov pamiatok čaká ďalší pomník Jana Myslisza.

Hneď oproti parčíku je supermarket PoloMarket (podobný nášmu Lidl, Tesco...), či na tunajšie pomery veľký zábavný park, v ktorom sa na rôznych kolotočoch vyšantia všetky malé deti, možno i dospelý

Druhý deň sme ukončili príjemným posedením v spomenutom parku a následne na promenáde pri pohľade na krásny západ slnka (ten fakt stojí za to) a z myšlienkou na najbližších.

Deň 3. - Sobota 8.7.2017

Ďalšie ráno nás privítalo pochmúrnym počasím, ktoré sme viac menej očakávali, nakoľko preverená poľská stránka s počasím nás do týchto chvíľ nesklamala. A nesklamala ani tento krát. Ráno nám aspoň trochu spríjemnilo vynikajúce ešte teplé pečivo z neďalekej pekárne.

Na tento deň sme si dali za úlohu preskúmať poloostrov, ako najviac to pôjde, samozrejme v rámci možností (keďže okolo obeda sa prerušovane vyskytovali prehánky). S vedomím dobrej znalosti predpovede na dnešný deň, sme vyrazili na požičaných bicykloch od pani domácej smerom k najsevernejšiemu výbežku, kde sa nachádza Helský maják (vstupné 6 PLN).  Výškou dosahuje 41,5 m a jeho svetlo a zároveň vyhliadková terasa (žiaľ vyhliadka je z bezpečnostných dôvodov možná iba z vnútornej strany) je vo výške 40,8 m. V roku 2001 prešiel rekonštrukciou a počas leta je prístupný verejnosti a slúži ako rozhľadňa.

Za dobrých podmienok a viditeľnosti je možno vidieť celý slíž až po Gdyniu, či prístav v Gdansku. Žiaľ počas našej návštevy majáka nebola moc priaznivá.

Následne sme pokračovali spleťou cestičiek skrz borovicové sady, kde sme opäť míňali pozostatky z druhej svetovej vojny až na severné pobrežie, kde na nás čakala už spomínaná naša naj pláž (pláž No.1).

Všetky, ktoré nás doteraz privítali boli krásne, ale táto na nás zapôsobila určite najviac. Pláže na Hel-i by som prirovnal na jednej strane svojou priezračnou vodou a krásnym bielym pieskom k plážam, ako som už spomínal, tým na Sardínii a na strane druhej ich okolie k plážam z Nemeckých či Anglických romantických filmov, odohrávajúcich sa na severe krajiny pri Baltiku.

V mysli mám už dobrých 15 rokov vrytú jednu z posledných scén môjho obľúbeného filmu ,,Klopanie na nebeskú bránu“.  Kto tento film videl, vie o ktorej scéne hovorím, kto nie odporúčam pozrieť film. Ale kúsok predsa prezradím, že ide o jednu zo záverečných scén, keď obaja hlavný hrdinovia sedia na pláži (presne ako táto) a potom...

Po nasatí energie sme pokračovali cez celé mestečko Hel do neďaleko vzdialenej Juraty (~11km).  Po ceste sme absolvovali vynútené prestávky pod borovicami, zapríčinene prehánkami. Tým pádom sa nám cesta natiahla na ~1,5hod.

Mestečko Jurata je letovisko menšieho charakteru, kde sú taktiež nádherné pláže (tu sa nachádza naša pláž No.2) a krásne mólo, pripomínajúce to v Santa Monica. Celé mestečko sme dôkladne zmapovali a keďže sa opäť spustila jedna z prehánok neostávalo nám nič iné ako sa presunúť spať do mestečka Hel vlakom (vlakom sa môžete pohodlne dostať z mestečka Hel až do Gdynie). Predpoveď neklamala, o ~15hod sme mali nad hlavami oblohu bez jediného mráčika s príjemnými, skoro letnými teplotami, aj keď samozrejme prefukoval vetrík.

Skoro by som zabudol, určite odporúčam navštíviť reštauráciu ,Mamma Mia“, ktorá sa nachádza na reprezentatívnej pešej zóne na ulici Wiejska. Majú tu vynikajúcu pizzu za super ceny. I ostatné jedlo vyzeralo fajn a cenovo veľmi prijateľné. Po dobrom jedle odporúčam niektorú zo sladkých maškŕt, či už gofry (veľmi obľúbené, ktoré Vám pripravia na rôzne spôsoby na každom rohu), alebo zmrzliny. Na jednej z fotiek môžete vidieť prípravu cesta na gofry, pripomínajúcu miešanie malty či lepidla J.

Slnečné počasie vylákalo nielen nás na promenádu a priľahlú pláž, ktorá sa naraz zaplnili ľuďmi všetkých generácii, rodinami z deťmi,  kde sme i my strávili príjemný čas.

Čím slnko sadalo čoraz nižšie a nižšie, tým príjemnejšie som sa cítil. S prichádzajúcim západom slnka na Hel dopadal akýsi pokoj a jedinečná atmosféra, ktorú sme sa snažili vstrebať v čo najväčších dúškoch a dobyť baterky pred dlhou spiatočnou cestou, ktorá nás čakala už v nasledujúce ráno. 

POKRAČOVAT V DALŠÍ KAPITOLE